Aj keď sa narodil v Kalifornii, detstvo prežil v New Orleans, kde jeho rozvíjajúci sa talent prirodzene nasiakol zvukom miestnej džezovej scény. Ako tínedžer spieval v cirkevnom zbore a peniaze šetril na nahrávanie hudby v neďalekom štúdiu. Až hurikán Katrina ho primäl presťahovať sa zo zničeného mesta do Los Angeles, kde plánoval zotrvať len niekoľko týždňov potrebných na profesionálne nahrávanie. Do miestnych kruhov však prenikol nečakane rýchlo a stačilo pár mesiacov, aby sa stal spoluautorom piesní pre Justina Biebera, Brandy a Johna Legenda.
Písať piesne pre druhých mu síce umožnilo spoznať producentov, inštrumentalistov a čerstvo vytvorené hip-hopové zoskupenie Odd Future, no neuspokojilo jeho túžbu po sláve. To prišlo, až keď Frank Ocean nahral svoj prvý počin Nostalgia, Ultra. Album vtedy nahral ako kompiláciu na kazetu a šíril ju zdarma digitálne na svojej stránke, čím si znepriatelil domáce vydavateľstvo Def Jam. Realistické príbehy citového odmietania, zneužívania drog a spoločenského vylúčenia vyskladal mierne groteskným spôsobom na samploch od Coldplay, Radiohead, The Eagles. Výrazné vplyvy soulu a R&B zaujali niekoľko vplyvných ľudí, medzi ktorých sa zaradili aj mecenáši hip-hopu Kanye West a Jay-Z. Tí zaručili Oceanovi vstup do elitnej skupiny americkej pop music.
Vrcholiace napätie pred vydaním skutočného debutového albumu Channel Orange zavŕšil Ocean otvoreným listom, kde sa vyznal zo svojej prvej a nikdy nenaplnenej lásky k mužovi. Zároveň v tomto poeticky naformulovanom texte vyjadril, že piesne o láske k ženám nie sú napísané v „jeho jazyku.” Na prvý pohľad je takáto prezentácia zneužitím vlastnej sexuality na promovanie nového albumu. Podobný krok je však v machistickom a homofóbnom svete hip-hopu odvážnym gestom, ktoré ho môže pretvoriť v otvorenejší a tolerantnejší mikro-kozmos. A ako sa vyjadril v rozhovore pre The Guardian, túžil sa už konečne prebudiť „bez toho šialeného bremena na pleciach.”
Frankov hudobný príbeh je klbkom blues, funku, hip-hopu a soulu. Vo farebných chvíľach falzetu počuť vplyvy Princovej klasiky Purple Rain; keď zas sedí za klavírom, vynára sa Elton John. Inšpirácie naprieč hudobným spektrom sú zárukou, že štúdiovka určite nebude nudiť; na druhej strane je až priveľmi rozletená do všetkých smerov.
Tématicky Ocean vychrlil na Channel Orange niekoľko klasík, z ktorých sú tie najsilnejšie prekvapivo o láske. Takou je jednoduchá balada Thinkin Bout You s citlivými, no negýčovými sláčikmi, ale aj presvedčivá romanca Forrest Gump, kde pred ním jeho milovaný utečie ako fiktívna postava z rovnomenného filmu. Kým jeho kolegovia nahadzujú masku tvrdých týpkov nad vecou, Ocean sa dostáva do jadra citov bez rozpakov a hanby, s autentickým odovzdaním sa poslucháčovi.
Zaujímavé je aj jeho poňatie drsného sveta nižšej, manuálne pracujúcej vrstvy s prebytkom drog a násilia. Tu nahadzuje svoju temnejšiu tvár, ktorá je smutne zmierená s realitou bez zbytočného simulovania pozlátky, ktorá sa často spája s drogami a gangstermi. V kontraste je potom satirická pieseň Super Rich Kids o zbohatlíckych deckách s dostatkom peňazí, kokaínu a falošných pseudo-priateľov. Epiku zachytáva aj prostredníctvom deväťminútového príbehu Pyramids začínajúcom už v starovekom Egypte.
Popri silných kúskoch ako je Bad Religion, o zradách jednosmernej lásky, za ktorou by zaplakal aj R. Kelly, obsahuje Channel Orange aj priemernú vatu typu Pink Matter, alebo nadbytočné fantázie Pilot Jones bez prínosu k celkovému konceptu. V mnohých momentoch má Ocean sklon k povrchnému zvuku a prvoplánovým textovým zvratom bez pointy, kde takisto absentuje originalita a novátorstvo.
Pre milovníkov nezávislého dekadentného R&B bude väčším lákadlom The Weeknd. Popovejšie orientovaní poslucháči zamieria k The-Dream-ovi; slabšie povahy sa uchýlia k R. Kellymu. Frank Ocean prináša decentnejšiu a hudobne prístupnejšiu koláž americkej urbánnej scény. Áno, zároveň aj popovo jednoduchšiu. Pre súčasnú generáciu môže však byť presne tým hrdinom, ktorý priťahuje aj extrémy a pretvára ich v niečo emocionálne jemnejšie a priamočiarejšie. Napriek viacerým slabým miestam je pre hudobný vesmír popového R&B Oceanov debut jedným z tohtoročných vrcholov. Alebo žeby opäť ďalšia bublina, ktorá rýchlo spľasne vplyvom slávy a nedostatkom originality?
Frank Ocean: Channel Orange, Def Jam, 2012.
Písať piesne pre druhých mu síce umožnilo spoznať producentov, inštrumentalistov a čerstvo vytvorené hip-hopové zoskupenie Odd Future, no neuspokojilo jeho túžbu po sláve. To prišlo, až keď Frank Ocean nahral svoj prvý počin Nostalgia, Ultra. Album vtedy nahral ako kompiláciu na kazetu a šíril ju zdarma digitálne na svojej stránke, čím si znepriatelil domáce vydavateľstvo Def Jam. Realistické príbehy citového odmietania, zneužívania drog a spoločenského vylúčenia vyskladal mierne groteskným spôsobom na samploch od Coldplay, Radiohead, The Eagles. Výrazné vplyvy soulu a R&B zaujali niekoľko vplyvných ľudí, medzi ktorých sa zaradili aj mecenáši hip-hopu Kanye West a Jay-Z. Tí zaručili Oceanovi vstup do elitnej skupiny americkej pop music.
Vrcholiace napätie pred vydaním skutočného debutového albumu Channel Orange zavŕšil Ocean otvoreným listom, kde sa vyznal zo svojej prvej a nikdy nenaplnenej lásky k mužovi. Zároveň v tomto poeticky naformulovanom texte vyjadril, že piesne o láske k ženám nie sú napísané v „jeho jazyku.” Na prvý pohľad je takáto prezentácia zneužitím vlastnej sexuality na promovanie nového albumu. Podobný krok je však v machistickom a homofóbnom svete hip-hopu odvážnym gestom, ktoré ho môže pretvoriť v otvorenejší a tolerantnejší mikro-kozmos. A ako sa vyjadril v rozhovore pre The Guardian, túžil sa už konečne prebudiť „bez toho šialeného bremena na pleciach.”
Frankov hudobný príbeh je klbkom blues, funku, hip-hopu a soulu. Vo farebných chvíľach falzetu počuť vplyvy Princovej klasiky Purple Rain; keď zas sedí za klavírom, vynára sa Elton John. Inšpirácie naprieč hudobným spektrom sú zárukou, že štúdiovka určite nebude nudiť; na druhej strane je až priveľmi rozletená do všetkých smerov.
Tématicky Ocean vychrlil na Channel Orange niekoľko klasík, z ktorých sú tie najsilnejšie prekvapivo o láske. Takou je jednoduchá balada Thinkin Bout You s citlivými, no negýčovými sláčikmi, ale aj presvedčivá romanca Forrest Gump, kde pred ním jeho milovaný utečie ako fiktívna postava z rovnomenného filmu. Kým jeho kolegovia nahadzujú masku tvrdých týpkov nad vecou, Ocean sa dostáva do jadra citov bez rozpakov a hanby, s autentickým odovzdaním sa poslucháčovi.
Zaujímavé je aj jeho poňatie drsného sveta nižšej, manuálne pracujúcej vrstvy s prebytkom drog a násilia. Tu nahadzuje svoju temnejšiu tvár, ktorá je smutne zmierená s realitou bez zbytočného simulovania pozlátky, ktorá sa často spája s drogami a gangstermi. V kontraste je potom satirická pieseň Super Rich Kids o zbohatlíckych deckách s dostatkom peňazí, kokaínu a falošných pseudo-priateľov. Epiku zachytáva aj prostredníctvom deväťminútového príbehu Pyramids začínajúcom už v starovekom Egypte.
Popri silných kúskoch ako je Bad Religion, o zradách jednosmernej lásky, za ktorou by zaplakal aj R. Kelly, obsahuje Channel Orange aj priemernú vatu typu Pink Matter, alebo nadbytočné fantázie Pilot Jones bez prínosu k celkovému konceptu. V mnohých momentoch má Ocean sklon k povrchnému zvuku a prvoplánovým textovým zvratom bez pointy, kde takisto absentuje originalita a novátorstvo.
Pre milovníkov nezávislého dekadentného R&B bude väčším lákadlom The Weeknd. Popovejšie orientovaní poslucháči zamieria k The-Dream-ovi; slabšie povahy sa uchýlia k R. Kellymu. Frank Ocean prináša decentnejšiu a hudobne prístupnejšiu koláž americkej urbánnej scény. Áno, zároveň aj popovo jednoduchšiu. Pre súčasnú generáciu môže však byť presne tým hrdinom, ktorý priťahuje aj extrémy a pretvára ich v niečo emocionálne jemnejšie a priamočiarejšie. Napriek viacerým slabým miestam je pre hudobný vesmír popového R&B Oceanov debut jedným z tohtoročných vrcholov. Alebo žeby opäť ďalšia bublina, ktorá rýchlo spľasne vplyvom slávy a nedostatkom originality?
Frank Ocean: Channel Orange, Def Jam, 2012.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.