Dexys: One Day Im Going To Soar (BMG)
Spomínate si na skupinu Dexys Midnight Runners, ktorá v osemdesiatych rokoch pokorila svetové hitparády s pesničkou Come On Eileen? Bol to hit ako hrom, po ktorom sa však kapela okolo lídra Kevina Rowlanda rozpadla a postupne zmizla do zabudnutia. Rowland sa potom pretĺkal životom, bral drogy a neúspešne sa pokúšal vrátiť na hudobnú scénu. No nielen preto sa jeho nový album, ktorý vznikol po 27 rokoch od poslednej nahrávky kapely, považuje v Británii za veľký zázrak, ktorý si nárokuje na zápis do Guinessovej knihy rekordov. Ide o obsah. One Day... je fantastickou kolekciou piesní na pomedzí britského soulu a kabaratu, pripomínajúci napríklad Reedov album Berlin, kde každá pieseň má svoje miesto a výpovednú hodnotu. Ak by sa mala dať cena za comeback roku 2012, určite by mala pripadnúť Rowlandovi.
4/5
.peter Bálik
Passion Pit: Gossamer (Columbia)
Nebojácnosť z veľkého zvuku je základným predpokladom úspešného popového albumu. Passion Pit rozhodne nemajú strach z hymnických refrénov, zborových pokrikov a rytmov, ktoré pochodujú celým mestom k svetlejším ránam. Všetkého veľa škodí, a keď sa podľa tohto receptu navarí dvanásť piesní, táto prekypujúca megalománia sa stáva stereotypnou a nesprávne ohromujúcou. Hlavne, ak newyorský kvartet mieša zvuk veľkej kapely s precukrovanými syntetizátormi, akoby vystrihnutými z osemdesiatych rokov, a riekankovými refrénmi. Vo zvláštnom kontraste sú doloristicky samovražedné texty speváka Michaela Angelakosa s rezonujúcimi falzetovými sólami a dúhovou bezstarostnosťou zvyšku nahrávky. Rozorvaní hrdinovia bojujúci proti prekážkam osudu bývajú prísľubom fascinujúceho životného príbehu. Gossamer je však kokteilom povrchnej chytľavosti, pod ktorou sa nachádza priepasť nudy a priemerného talentu.
2/5
.tomáš Slaninka
Jednofázové kvasenie: Druhý pes, tretia fáza (Pavian records)
Trojica 1FQ, s rozvahou sebe vlastnou, sa po pätnástich rokoch od počiatku nahrávania a po vyše tridsiatich rokoch od vzniku niektorých piesní konečne dočkala aj oficiálneho vydania svojho chronologicky tretieho albumu. Druhý pes okrem pôvodných vecí v zuboch prináša aj niekoľko piesní od kolegov Maška, Maloviča a Hoffmana. Hlavným motorom, ktorý svojím hlasom aj gitarou dodáva celku drajv, je Miloš Janoušek. Jeho texty sú buďto zdrojom nečakaných absurdít, alebo melancholy-existenciálnej atmosféry. Filigránskejší Valúch zase zdobí album charakteristickým rukopisom svojej intelektuálskej poetiky. Tieto dva rozdielne svety vyhrávkami klarinetu a flauty spája Kajo Svozil, občas verný dixielandu, inokedy kvetinovému folku, či štýlu Iana Andersona. Jeho vklad sa do typického jednofázového zvuku zlieva s Frešovou basou a Tedlovými husľami.
4/5
.martin Chrobák
Milo Greene: Milo Greene (Atlantic)
Milo Greene. Spevák? Nie, je to názov novej kalifornskej skupiny, predstavujúci fiktívnu postavu jej hudobného agenta. A tá hudba! Amerika. Jej pekná časť. Inteligentná. Z univerzitných kampusov. Nezávislá – indie. Ach, Kalifornia. Tam musí byť vo vzduchu niečo zázračné, čo podnecuje vznik nádherného folkového rocku nadýchnutého psychedéliou, zasnívanými sólovými i zborovými spevmi, akoby rozviatymi nad panorámou krajiny. Samozrejme, devízou sú dojímavé melódie. Milo Greene znejú v niektorých skladbách ako Fleet Foxes, v iných ako starí Fleetwood Mac z albumu Rumours (1977). Napríklad ich skladba What´s the Matter na mňa zaúčinkovala rovnako ako najkrajšie evergreeny „Flítvúdov“. Teší ma, že teraz vzniká práve v Amerike veľké množstvo mladých skupín typu Milo Greene. Nevnášajú do hudobnej kultúry sveta hrubosť, násilnosť, vulgárnosť. Chvála im.
4/5
.miro Potoček
Spomínate si na skupinu Dexys Midnight Runners, ktorá v osemdesiatych rokoch pokorila svetové hitparády s pesničkou Come On Eileen? Bol to hit ako hrom, po ktorom sa však kapela okolo lídra Kevina Rowlanda rozpadla a postupne zmizla do zabudnutia. Rowland sa potom pretĺkal životom, bral drogy a neúspešne sa pokúšal vrátiť na hudobnú scénu. No nielen preto sa jeho nový album, ktorý vznikol po 27 rokoch od poslednej nahrávky kapely, považuje v Británii za veľký zázrak, ktorý si nárokuje na zápis do Guinessovej knihy rekordov. Ide o obsah. One Day... je fantastickou kolekciou piesní na pomedzí britského soulu a kabaratu, pripomínajúci napríklad Reedov album Berlin, kde každá pieseň má svoje miesto a výpovednú hodnotu. Ak by sa mala dať cena za comeback roku 2012, určite by mala pripadnúť Rowlandovi.
4/5
.peter Bálik
Passion Pit: Gossamer (Columbia)
Nebojácnosť z veľkého zvuku je základným predpokladom úspešného popového albumu. Passion Pit rozhodne nemajú strach z hymnických refrénov, zborových pokrikov a rytmov, ktoré pochodujú celým mestom k svetlejším ránam. Všetkého veľa škodí, a keď sa podľa tohto receptu navarí dvanásť piesní, táto prekypujúca megalománia sa stáva stereotypnou a nesprávne ohromujúcou. Hlavne, ak newyorský kvartet mieša zvuk veľkej kapely s precukrovanými syntetizátormi, akoby vystrihnutými z osemdesiatych rokov, a riekankovými refrénmi. Vo zvláštnom kontraste sú doloristicky samovražedné texty speváka Michaela Angelakosa s rezonujúcimi falzetovými sólami a dúhovou bezstarostnosťou zvyšku nahrávky. Rozorvaní hrdinovia bojujúci proti prekážkam osudu bývajú prísľubom fascinujúceho životného príbehu. Gossamer je však kokteilom povrchnej chytľavosti, pod ktorou sa nachádza priepasť nudy a priemerného talentu.
2/5
.tomáš Slaninka
Jednofázové kvasenie: Druhý pes, tretia fáza (Pavian records)
Trojica 1FQ, s rozvahou sebe vlastnou, sa po pätnástich rokoch od počiatku nahrávania a po vyše tridsiatich rokoch od vzniku niektorých piesní konečne dočkala aj oficiálneho vydania svojho chronologicky tretieho albumu. Druhý pes okrem pôvodných vecí v zuboch prináša aj niekoľko piesní od kolegov Maška, Maloviča a Hoffmana. Hlavným motorom, ktorý svojím hlasom aj gitarou dodáva celku drajv, je Miloš Janoušek. Jeho texty sú buďto zdrojom nečakaných absurdít, alebo melancholy-existenciálnej atmosféry. Filigránskejší Valúch zase zdobí album charakteristickým rukopisom svojej intelektuálskej poetiky. Tieto dva rozdielne svety vyhrávkami klarinetu a flauty spája Kajo Svozil, občas verný dixielandu, inokedy kvetinovému folku, či štýlu Iana Andersona. Jeho vklad sa do typického jednofázového zvuku zlieva s Frešovou basou a Tedlovými husľami.
4/5
.martin Chrobák
Milo Greene: Milo Greene (Atlantic)
Milo Greene. Spevák? Nie, je to názov novej kalifornskej skupiny, predstavujúci fiktívnu postavu jej hudobného agenta. A tá hudba! Amerika. Jej pekná časť. Inteligentná. Z univerzitných kampusov. Nezávislá – indie. Ach, Kalifornia. Tam musí byť vo vzduchu niečo zázračné, čo podnecuje vznik nádherného folkového rocku nadýchnutého psychedéliou, zasnívanými sólovými i zborovými spevmi, akoby rozviatymi nad panorámou krajiny. Samozrejme, devízou sú dojímavé melódie. Milo Greene znejú v niektorých skladbách ako Fleet Foxes, v iných ako starí Fleetwood Mac z albumu Rumours (1977). Napríklad ich skladba What´s the Matter na mňa zaúčinkovala rovnako ako najkrajšie evergreeny „Flítvúdov“. Teší ma, že teraz vzniká práve v Amerike veľké množstvo mladých skupín typu Milo Greene. Nevnášajú do hudobnej kultúry sveta hrubosť, násilnosť, vulgárnosť. Chvála im.
4/5
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.