Lebo nie je „človekom miliónom“. Lebo prehliadaný, infámny, nepatrný, ale aj zlopovestný človek, ako znie formulácia Michaela Foucaulta, je skutočnou mierou sveta a mierkou, ktorú prikladáme k tomu, čo je v nás, za nami, pred nami a nad nami.
Predstava globalizácie ako „mocného a nezadržateľného smerovania k zjednoteniu sveta“ (Gilles Lipovetsky) tomu odporuje. Apologéti mondializácie nevidia jednotlivého človeka, ale globalizujúceho sa „človeka milióna“ (Vladimír Baláž). Je nepochybné, že ekonomika, technické inovácie a geopolitické zmeny sú celosvetové; to však neznamená, že nezadržateľne spejeme k jednotnému svetu. To sa len stávame dnes, po dvadsiatich rokoch, obeťami vtedajšej ilúzie, že história sa skončila a celý svet si osvojí predstavu západných civilizačných hodnôt, slobody, liberálnej demokracie, trhovej ekonomiky a integrácie. Že všetky revolúcie, nežné, zamatové, oranžové, ružové, jarné sú zhodné a vedú k rovnakým výsledkom. Nie sú, a nevedú. Globalizácia má svoje hranice. Svet sa integruje, ale zároveň diferencuje. Naráža na civilizačné, kultúrne rozdiely, na odlišné hodnoty, rozdielne dejiny a tempá, kolektívne identity a ich teritoriálne rámce, na odlišné predstavy o dôstojnosti jednotlivca, o osobnej, neprenosnej zodpovednosti a o charaktere sociálnej súdržnosti, ale aj o tom, kde sa končí solidarita a začína sa vydieranie, naráža na hranice toho, čo je dar, korupcia a krádež, na odlišné ekonomické správanie a predstavy, čo má človek dať a čo môže dostať, či je dlhodobo udržateľné, aby nemnohí bohatli a mnohí chudobneli.
Svet si rád klame do vrecka. Miluje viac ilúzie a utópie ako pravdu. Drží sa ich zubami-nechtami, až kým nezbankrotujú. Napriek tomu to poviem s Hervé Juvinom tak jasne, ako sa dá: „Jednota ľudského rodu, planetárna vláda, koniec dejín – s týmito hlúposťami, ktoré napáchali toľko zla, je koniec.“ Globalizácia ako predstava jednotného sveta otvára dvere novému totalitarizmu. Jeho predstava „človeka milióna“ neuznáva individuálnu ľudskú existenciu, nech ide o akokoľvek nepatrného človeka, nerešpektuje rozmanitosť, rozdiely medzi ľuďmi a hranice integrovateľnosti tejto rozdielnosti. Globalizácia ako ideológia svetovlády je podľa mňa mŕtva myšlienka.
Predstava globalizácie ako „mocného a nezadržateľného smerovania k zjednoteniu sveta“ (Gilles Lipovetsky) tomu odporuje. Apologéti mondializácie nevidia jednotlivého človeka, ale globalizujúceho sa „človeka milióna“ (Vladimír Baláž). Je nepochybné, že ekonomika, technické inovácie a geopolitické zmeny sú celosvetové; to však neznamená, že nezadržateľne spejeme k jednotnému svetu. To sa len stávame dnes, po dvadsiatich rokoch, obeťami vtedajšej ilúzie, že história sa skončila a celý svet si osvojí predstavu západných civilizačných hodnôt, slobody, liberálnej demokracie, trhovej ekonomiky a integrácie. Že všetky revolúcie, nežné, zamatové, oranžové, ružové, jarné sú zhodné a vedú k rovnakým výsledkom. Nie sú, a nevedú. Globalizácia má svoje hranice. Svet sa integruje, ale zároveň diferencuje. Naráža na civilizačné, kultúrne rozdiely, na odlišné hodnoty, rozdielne dejiny a tempá, kolektívne identity a ich teritoriálne rámce, na odlišné predstavy o dôstojnosti jednotlivca, o osobnej, neprenosnej zodpovednosti a o charaktere sociálnej súdržnosti, ale aj o tom, kde sa končí solidarita a začína sa vydieranie, naráža na hranice toho, čo je dar, korupcia a krádež, na odlišné ekonomické správanie a predstavy, čo má človek dať a čo môže dostať, či je dlhodobo udržateľné, aby nemnohí bohatli a mnohí chudobneli.
Svet si rád klame do vrecka. Miluje viac ilúzie a utópie ako pravdu. Drží sa ich zubami-nechtami, až kým nezbankrotujú. Napriek tomu to poviem s Hervé Juvinom tak jasne, ako sa dá: „Jednota ľudského rodu, planetárna vláda, koniec dejín – s týmito hlúposťami, ktoré napáchali toľko zla, je koniec.“ Globalizácia ako predstava jednotného sveta otvára dvere novému totalitarizmu. Jeho predstava „človeka milióna“ neuznáva individuálnu ľudskú existenciu, nech ide o akokoľvek nepatrného človeka, nerešpektuje rozmanitosť, rozdiely medzi ľuďmi a hranice integrovateľnosti tejto rozdielnosti. Globalizácia ako ideológia svetovlády je podľa mňa mŕtva myšlienka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.