Mikuláš Jozef Lexmann, najstarší z ôsmich detí, sa narodil 28. októbra 1899. Jeho matka Mária sa vo svojich 16 rokoch chcela úplne zasvätiť Bohu, ale otec rozhodol, že sa vydá. Túžba po zasvätení sa jej tak naplnila prostredníctvom detí. Okrem Mikuláša sa dominikánom a kňazom stal aj jeho brat Gregor, jeho sestra Mária (dominikánka, sr. Gabriela), sestra Brigita sa stala školskou sestrou de Notre Dame. Dokonca aj kováčsky učeň Michal Čahoj v rodine Lexmann, ktorý bol sirotou, zatúžil po duchovnom povolaní a stal sa saleziánskym misionárom v Indii. Jozef Lexmann ako 17-ročný prijal, po predchádzajúcich štúdiách v Budapešti, rehoľný habit rehole kazateľov a rehoľné meno brat Mikuláš v Grazi.
Ako kňaz v Košiciach sa venoval kultúrnej činnosti, ba dokonca založil aj cyrilo-metodský skauting. „Silný, mocný, veselý, stále sa usmievajúci, múdry, do všetkého pohotový, slovom dobrý človek." „Keby ste prišli do kláštora, vždy by vás čakal s usmiatou tvárou, poobjímal, vyspovedal a po sv. prijímaní priviedol do kuchyne, kde brat kuchár položil na stôl makové koláče a pohár mlieka." Takto si naň spomína mládež, ktorej sa venoval. V Košiciach okrem domu Veritas, ktorý sa stal jedným z najvýznamnejších centier kultúrneho života v meste, nechal postaviť aj prvú modernú krytú tržnicu.
.prvý kňaz-pilot
Páter Mikuláš bol nesmierne technicky nadaný, bol prvým kňazom v meste s vodičským oprávnením, ba dokonca sa stal aj jednateľom Autoklubu pre východné Slovensko. V roku 1935 zložil pilotské skúšky a stal sa prvým kňazom-pilotom v Česko-Slovensku. Bol vášnivým letcom, keď mal jeho rodný i rehoľný brat Rafael primičnú svätú omšu, Mikuláš mu zhodil z lietadla čečinový veniec ozdobený bielymi kvetmi priamo pred dominikánsky kostol. Neskôr sa priznal, že to vôbec nebolo jednoduché, lebo fúkal veľmi silný vietor a nemal povolené prelety nad mestom.
Do roku 1944 žil v Maďarsku, kde sa skrýval pred predstaviteľmi nacistického režimu, ktorý ho chcel, pravdepodobne ako človeka s nemeckým pôvodom, začiatkom vojny naverbovať do nemeckej Luftwaffe ako pilota. Podľa svedkov im páter Mikuláš odkázal: „Mein Oberkommando ist Gott.“ Jeho prirodzené vzoprenie sa každému režimu vystihuje aj veta, na ktorú si spomenula jeho žiačka: „Dievčatá, neverte nikdy nijakému -izmu.“ V roku 1944 sa opäť vrátil do svojich obľúbených Košíc. Kým predstavitelia maďarskej pronemeckej Strany šípových krížov v zime 1944/45 terorizovali obyvateľov Košíc, brat Mikuláš Lexmann vytvoril úkryt v priestoroch krypty pod dominikánskym kostolom, kde ukrýval ohrozených ľudí bez ohľadu na ich náboženské či politické presvedčenie – Židov i komunistov.
.väzeň
Po vojne sa zaslúžil o založenie časopisu Svätý ruženec, ktorý vychádzal až do zákazu vydávania katolíckej tlače roku 1948. Narastajúci nátlak komunistického režimu na cirkev, po februári 1948, zasiahol aj pátra Mikuláša a spolu s Piotrom Krivým sa stali nekompromisnými odporcami komunistického režimu s obrovským vplyvom na široké vrstvy košického obyvateľstva.
Opletačky s ŠtB zažil brat Mikuláš ešte pred násilnou likvidáciou kláštorov, a to nie len ako dominikán, ale aj ako člen laického apoštolátu Rodina, no jeho definitívny odchod z Košíc a následná smrť v internácii súvisí s násilnou likvidáciou reholí v roku 1950. Po internácii v Pezinku, Báči a Podolínci nasledovala internácia v Králikoch. Mikuláš Lexmann trpel vysokým krvným tlakom, bol chorý na srdce a ťažko sa mu dýchalo. To nezabránilo vtedajším mocipánom, aby ho nevystavovali ťažkej práci na poli, alebo s ním zle zaobchádzali. Páter Mikuláš zomrel pred šesťdesiatimi rokmi, 17. júla 1952.
Autorka je zahraničnopolitická analytička, príbuzná Mikuláša Lexmanna
Zdroj životopisných údajov: Dominik Roman Letz, OP, Smrť za mrežami. Prešov 2006, Vydavateľstvo Michala Vaška
Ako kňaz v Košiciach sa venoval kultúrnej činnosti, ba dokonca založil aj cyrilo-metodský skauting. „Silný, mocný, veselý, stále sa usmievajúci, múdry, do všetkého pohotový, slovom dobrý človek." „Keby ste prišli do kláštora, vždy by vás čakal s usmiatou tvárou, poobjímal, vyspovedal a po sv. prijímaní priviedol do kuchyne, kde brat kuchár položil na stôl makové koláče a pohár mlieka." Takto si naň spomína mládež, ktorej sa venoval. V Košiciach okrem domu Veritas, ktorý sa stal jedným z najvýznamnejších centier kultúrneho života v meste, nechal postaviť aj prvú modernú krytú tržnicu.
.prvý kňaz-pilot
Páter Mikuláš bol nesmierne technicky nadaný, bol prvým kňazom v meste s vodičským oprávnením, ba dokonca sa stal aj jednateľom Autoklubu pre východné Slovensko. V roku 1935 zložil pilotské skúšky a stal sa prvým kňazom-pilotom v Česko-Slovensku. Bol vášnivým letcom, keď mal jeho rodný i rehoľný brat Rafael primičnú svätú omšu, Mikuláš mu zhodil z lietadla čečinový veniec ozdobený bielymi kvetmi priamo pred dominikánsky kostol. Neskôr sa priznal, že to vôbec nebolo jednoduché, lebo fúkal veľmi silný vietor a nemal povolené prelety nad mestom.
Do roku 1944 žil v Maďarsku, kde sa skrýval pred predstaviteľmi nacistického režimu, ktorý ho chcel, pravdepodobne ako človeka s nemeckým pôvodom, začiatkom vojny naverbovať do nemeckej Luftwaffe ako pilota. Podľa svedkov im páter Mikuláš odkázal: „Mein Oberkommando ist Gott.“ Jeho prirodzené vzoprenie sa každému režimu vystihuje aj veta, na ktorú si spomenula jeho žiačka: „Dievčatá, neverte nikdy nijakému -izmu.“ V roku 1944 sa opäť vrátil do svojich obľúbených Košíc. Kým predstavitelia maďarskej pronemeckej Strany šípových krížov v zime 1944/45 terorizovali obyvateľov Košíc, brat Mikuláš Lexmann vytvoril úkryt v priestoroch krypty pod dominikánskym kostolom, kde ukrýval ohrozených ľudí bez ohľadu na ich náboženské či politické presvedčenie – Židov i komunistov.
.väzeň
Po vojne sa zaslúžil o založenie časopisu Svätý ruženec, ktorý vychádzal až do zákazu vydávania katolíckej tlače roku 1948. Narastajúci nátlak komunistického režimu na cirkev, po februári 1948, zasiahol aj pátra Mikuláša a spolu s Piotrom Krivým sa stali nekompromisnými odporcami komunistického režimu s obrovským vplyvom na široké vrstvy košického obyvateľstva.
Opletačky s ŠtB zažil brat Mikuláš ešte pred násilnou likvidáciou kláštorov, a to nie len ako dominikán, ale aj ako člen laického apoštolátu Rodina, no jeho definitívny odchod z Košíc a následná smrť v internácii súvisí s násilnou likvidáciou reholí v roku 1950. Po internácii v Pezinku, Báči a Podolínci nasledovala internácia v Králikoch. Mikuláš Lexmann trpel vysokým krvným tlakom, bol chorý na srdce a ťažko sa mu dýchalo. To nezabránilo vtedajším mocipánom, aby ho nevystavovali ťažkej práci na poli, alebo s ním zle zaobchádzali. Páter Mikuláš zomrel pred šesťdesiatimi rokmi, 17. júla 1952.
Autorka je zahraničnopolitická analytička, príbuzná Mikuláša Lexmanna
Zdroj životopisných údajov: Dominik Roman Letz, OP, Smrť za mrežami. Prešov 2006, Vydavateľstvo Michala Vaška
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.