Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Svet

.časopis

Koniec diktátora?
Medzinárodní pozorovatelia sa v poslednom období zhodujú na tom, že diktátorský režim v Sýrii, na čele ktorého stojí prezident Bašár al-Assad, jeho rodina a ďalšie klany, väčšinou spriaznené príslušnosťou k alavitom, prežíva svoje záverečné dni. Zdá sa, že medzinárodné spoločenstvo viac-menej rezignovalo na mierové a diplomatické riešenie situácie v Sýrii. O tom svedčí nedávna rezignácia mimoriadneho vyslanca pre Sýriu, Kofiho Annana. Riešenie bude pravdepodobne vojenské a mocenské. A vyzerá to, že víťazstvo bude patriť rebelom.
K príznakom predsmrtných kŕčov sýrskeho režimu totiž patrí fakt, že hoci al-Assad má stále k dispozícii dobre vyzbrojenú armádu, opustili ho už tri desiatky generálov, väčšinou sunnitov. A ak by bola vojenská prevaha režimu jednoznačná, nebojoval by už niekoľko týždňov o ovládnutie obchodného centra krajiny, ktorým je dvaapolmiliónové mesto Aleppo, stále ostreľované Assadovou armádou a stále z významnej časti kontrolované vzbúrencami. Sýrska armáda sťahuje svoje jednotky z iných častí krajiny, pretože ich potrebuje nasadiť na Aleppo. Pokračujú aj dezercie z jej radov. Nielen civilisti, ktorých život sa v Sýrii stal neznesiteľným, ale aj vojaci už toho majú jednoducho dosť.
Hodnotiť vývoj v Sýrii optimisticky by však bolo prehnané. Ak v tejto krajine naplno prepukne občianska vojna, možno očakávať skôr horšie scenáre. Povstalci možno prezidenta a jeho kliku zvrhnú, ich nejednotnosť im však s najväčšou pravdepodobnosťou zabráni vytvoriť vládne štruktúry, ktoré by krajinu ochránili pred chaosom. A ak sa zo Sýrie stane územie bez vlády zákona, možno tam predpokladať vzostup činnosti teroristov. V tejto súvislosti hneď schádza na um al-Káida. V prípade, že by sa Sýria stala novým útočiskom tejto teroristickej siete, nie je úplne vylúčená ani nejaká forma vojenského zásahu zo strany USA, napriek tomu, že Američania zásahmi v Afganistane a v Iraku viac problémov vytvorili, než ich vyriešili. Ani v Sýrii by to zrejme nebolo inak, ale, ako uviedol politický analytik Bilal Y. Saab v článku pre CNN, čím nástojčivejšie sa Bašár al-Assad pokúša presvedčiť svet, že všetko zlo na území Sýrie páchajú teroristi, tým viac zvyšuje pravdepodobnosť zásahu USA čiže niečoho, čo si rozhodne neželá ani on, ani jeho sused a verný spojenec Irán.
.mg

Vracia úder

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko reagoval na „medvedíkovskú krízu“ vypovedaním švédskych diplomatov. Nie je to len odplata za akciu, počas ktorej švédske lietadlo zhadzovalo plyšáky s heslami o slobode. Ide o pokračovanie dlhodobého postupu. Amerického veľvyslanca vyhostilo Bielorusko ešte v roku 2008, v tomto roku prinútilo odísť vyslancov Poľska a EÚ.
.mg

Očakávaný súd

V Číne začalo zasadnutie dlho očakávaného súdu s manželkou bývalého prominentného a vysokopostaveného komunistu Po Si-laja. Pani Ku Kchaj-lajová je obvinená zo zavraždenia britského podnikateľa Neila Heywooda, ktorého mala v novembri minulého roku otráviť. Peking tiež predviedol tvrdý policajný zásah v kasínach a hoteloch na Makau, kde bolo zatknutých 150 ľudí.
.jd

Streľba na hranici

Skupina moslimských extrémistov, zložená z Palestínčanov z Gazy aj Egypťanov, zabila šestnásť egyptských policajtov na hranici s Izraelom. Proti extrémistom okamžite zasiahol Izrael, ktorý zničil unikajúce auto asi dva kilometre za hranicou na svojom území, aj Egypt, ktorý použil na útok vojenské letectvo. Podľa Káhiry bolo zabitých 20 extrémistov.
.jd

Vraždenie kresťanov

Nigéria má problém s protikresťanským násilím. Za posledné týždne prišlo o život okolo 200 tamojších kresťanov, k zabíjaniu dochádza najčastejšie priamo v kostoloch, vrahmi sú radikálni moslimovia. Posledný útok sa odohral v meste Okene, kde zahynulo 19 kresťanov. V júli vláda vytvorila mobilné policajné jednotky a na ochranu kostolov nasadila aj vrtuľníky.
.jd

Južný front

Priebežné správy z južného frontu eurozóny sú striedavé. Takzvaná Troika, kontrola EÚ, ECB a MMF v Grécku, dopadla dobre, španielska vláda v Madride zápasí s nepoddajným Katalánskom, najzadlženejším regiónom, ktorý sa domáha finančnej autonómie od centrálnej vlády a taliansky dočasný premiér zaútočil na renomé Silvia Berlusconiho, ktorý chce byť opäť premiérom. V najbližšom hlasovaní však Montiho vláda nemala väčšinu v parlamente.
.jd
 

Victor Ponta/
Rumunský postkomunistický premiér opäť ukazuje silu. Minulý týždeň odvolal piatich členov vlády vrátane ministra zahraničia, vnútra a spravodlivosti, ktorí po konfliktoch s Bruselom stratili jeho dôveru. Ponta nahradil Orbána v pozícii hlavného trablmejkra EÚ.

Tony Blair/
Bývalý premiér Veľkej Británie povedal, že kríza eurozóny vyvolá „veľkú politickú premenu Únie“. Nie je za to, aby Británia opúšťala EÚ. Znepokojene však vníma presúvanie kompetencií od národných vlád do Bruselu a obáva sa o demokratickú legitimitu EÚ.

Andrea Saul/
Hovorkyňa Mitta Romneyho podporuje reformu zdravotníctva, ktorá zvyšuje zasahovanie štátu do práv Američanov a ktorú zaviedol Romney ešte ako guvernér Massachusetts. Romney dnes protestuje proti Obamacare, no svoju Romneycare pripomína nerád.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite