Schôdze parlamentu na prelome júla a augusta nie sú na Slovensku úplne bežné. Koalícia pod vedením Ivety Radičovej takto pred dvoma rokmi schválila v NR SR akurát vlastné programové vyhlásenie, pár menej významných noviel zákonov či odmietnutie pomoci Grécku – sľub z volebnej kampane v roku 2010. Po iné roky väčšinou poslanci zvykli v hlbokom lete dovolenkovať. Avšak politici Smeru odmietajú, že by načasovaním schôdze, na ktorej sa prerokúvajú body ako zásadná zmena penzijného systému, chceli niečo presadiť za chrbtom verejnosti. Koniec koncov, o jednotlivých konsolidačných opatreniach sa v médiách diskutuje už od volieb. Navyše, Slovensku podľa premiéra Roberta Fica tento rok hrozí, že mu pre horší výber daní (najmä DPH) vyskočí rozpočtový deficit z plánovaných 4,6 na 5,3 percenta HDP.
.lebo minulá vláda
Na predchádzajúcu vládu sa bude dať vyhovárať ešte dlho. Politici Smeru zvaľujú zodpovednosť za horší výber daní na chaos, ktorý vznikol ešte pred voľbami vo finančnej správe. Potom je však záhadou, prečo ministerstvo financií prognózuje pokles výberu DPH aj v nasledujúcich rokoch? Hádam nepredpokladá, že sa Miklošovi ľudia vrátia tak skoro?!
Pritom, keby sme daň z pridanej hodnoty boli schopní vyberať aspoň na úrovni priemeru EÚ, z veľkej časti by to pokrylo sumu, ktorú vláda musí získať, aby skresala deficit. Od októbra majú fungovať parlamentom schválené opatrenia proti únikom na DPH. Úsilie vlády na tomto poli treba pochváliť, no medzi podnikateľmi panujú obavy, že nové pravidlá budú ďalšou administratívnou komplikáciou pre ich biznis. Problematika DPH dobre ilustruje vzťah medzi skorumpovanosťou krajiny a jej ekonomickým zdravím. Kvôli niektorým čiernym pasažierom, ktorí pri dani z pridanej hodnoty podvádzajú, musia poctivci niesť hneď dvojité bremeno: Jednak platia vyššiu sadzbu, než by museli, keby platili všetci, jednak ich zaťažujú dodatočné administratívne povinnosti, ktoré majú vymôcť poctivé platenie...
Medzi schválené konsolidačné opatrenia patrí bankový odvod s rozšíreným základom a osobitný odvod pre spoločnosti, pôsobiace v regulovaných odvetviach. Príslušné zákony už podpísal prezident. V prípade bankového odvodu vyšla vláda finančným domom v ústrety aspoň tým, že jeho výška má postupne klesať, až pokiaľ sa z neho nevyberie jedna miliarda eur, keď klesne na nulu. Dočasný (do konca budúceho roku) má byť aj osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Týkať sa bude veľkých firiem v oblasti energetiky, poisťovníctva, komunikácií či dopravy. Nejasne koncipované znenie zákona okamžite viedlo k dohadom, či sa nebude vzťahovať aj na zahraničné firmy, ktoré síce pôsobia u nás, no dane platia u seba doma. Ministerstvo financií sa tie obavy snažilo rozptýliť, ubezpečujúc, že odvod sa bude vzťahovať len na firmy, ktoré podávajú daňové priznanie v SR.
.legislatívne piruety
Rokovací maratón pri schvaľovaní novely zákona o sociálnom poistení naplno obnažil biedu zákonodarného procesu na Slovensku. Vláda pri príprave tejto novely porušila vlastné legislatívne pravidlá. Jej návrh nebol totiž zverejnený na Portáli právnych predpisov. Navyše, medzirezortné pripomienkové konanie trvalo len tri pracovné dni, hoci za normálnych okolností by malo trvať pätnásť pracovných dní (vo výnimočných prípadoch sedem). Pritom ide o zmeny, ktoré ovplyvnia nielen prvý a druhý dôchodkový pilier, ale zvýšia aj odvody živnostníkov a dohodárov! Predseda Občianskej konzervatívnej strany Ondrej Dostál preto podal sťažnosť na Ústavný súd, lebo ministerstvo práce podľa neho porušilo jeho ústavné práva obracať sa so žiadosťami a návrhmi na štátne orgány a podieľať sa priamo na správe verejných vecí.
Predmetom kritiky predstaviteľov opozície bolo aj použitie skráteného legislatívneho konania. Táto procedúra by sa mala používať len vo vážnych prípadoch, ako je ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, ohrozenie bezpečnosti alebo hrozba značných hospodárskych škôd. No keďže vládne konsolidačné opatrenia smerujú predovšetkým k vytiahnutiu ďalších peňazí z vreciek občanov a súkromných firiem, hospodárske škody hrozili skôr prijatím ako neprijatím predmetnej novely.
Keď sme začiatkom júla (v článku Naša staroba, naša vec, .týždeň 27/2012) rozoberali plány Ficovho kabinetu na zmenu penzijného systému, dotkli sme sa aj možnosti, že vláda sa s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami dohodla na úkor sporiteľov. Pôvodný plán totiž hovoril, že príspevky ľudí do druhého piliera sa znížia z 9 na 4 percentá, no poplatky pre DSS-ky v negarantovanom fonde sa zvýšia z 0,3 na 0,6 percenta. Správcovské spoločnosti, pochopiteľne, odmietli, že s vládou urobili kšeft. V každom prípade opozícia začala kričať, že (slovami Jozefa Mihála) „Fico chudobným berie a bohatým dáva“. A tak Smer minulý štvrtok zmenil názor. Jeho poslanec Ján Podmanický navrhol, aby sa zachovala hranica poplatkov 0,3 percenta. Vládna strana týmto ťahom môže politicky len získať. Polovičku odvodov z druhého piliera tak či tak presmeruje do prvého piliera, no vybabrala s DSS-kami a navyše sa môže tváriť štátotvorne, pretože si dala povedať od opozície...
.spin doktori
Je chvályhodné, že Ficov kabinet má ambíciu konsolidovať verejné financie a skresať deficit postupne pod tri percentá. Problémom je spôsob, akým to robí. Opatrenia vlády môžu podryť ekonomickú výkonnosť Slovenska a jeho pozíciu ako príťažlivej lokality pre podnikanie domácich firiem i zahraničných investorov. Už teraz je možné registrovať oproti vlaňajšku zvýšené sťahovanie slovenských spoločností do daňových rajov. A ako minulý týždeň upozornili Hospodárske noviny, znepokojujúco sa u nás posledné roky znižuje počet malých podnikov. K tomu treba dodať, že vďaka vyšším odvodom budú mať rozsiahle skupiny občanov hlbšie do vrecka.
Pokiaľ ide o zmeny v druhom pilieri, tak tie neriešia jeho existujúce nedostatky, akurát z dlhodobého hľadiska robia celý dôchodkový systém ešte zraniteľnejší voči negatívnym dopadom demografického vývoja. Chronická zraniteľnosť nášho penzijného systému voči politickému populizmu sa dá riešiť jedine tým, že občania sa na starobu začnú pripravovať viac vo vlastnej réžii – bez ohľadu na prvý či druhý pilier...
Z hľadiska politického marketingu je výkon premiéra pôsobivý. Stačí si spomenúť na teatrálne roztrhanie tohtoročného rozpočtu. Pričom na druhej strane chce jeho Smer pôsobiť konsenzuálne. No pod povrchom začína Národná rada pripomínať automat na pečiatkovanie vládnych návrhov zákonov, čím sa, mimochodom, podobá na prednovembrový parlament. Servilné otázky premiérovi; kolovanie lístočkov medzi poslancami Smeru o tom, za koho by mali hlasovať či gestá „palec hore“ a „palec dole“, ktoré by sa viac hodili do gladiátorskej arény než do poslaneckej snemovne, sú už len folklórom na dokreslenie atmosféry parlamentu pod vedením Pavla Pašku. Čiastočne ide o logický dôsledok toho, že Smer vládne bez koaličných partnerov a s dostatočnou prevahou nad opozíciou. Verejnosť by však zdanlivo „malicherné“ porušenia legislatívnych procedúr mala pozorne sledovať. Veľké porušenia zákonov sa vždy začínajú v malom.
.lebo minulá vláda
Na predchádzajúcu vládu sa bude dať vyhovárať ešte dlho. Politici Smeru zvaľujú zodpovednosť za horší výber daní na chaos, ktorý vznikol ešte pred voľbami vo finančnej správe. Potom je však záhadou, prečo ministerstvo financií prognózuje pokles výberu DPH aj v nasledujúcich rokoch? Hádam nepredpokladá, že sa Miklošovi ľudia vrátia tak skoro?!
Pritom, keby sme daň z pridanej hodnoty boli schopní vyberať aspoň na úrovni priemeru EÚ, z veľkej časti by to pokrylo sumu, ktorú vláda musí získať, aby skresala deficit. Od októbra majú fungovať parlamentom schválené opatrenia proti únikom na DPH. Úsilie vlády na tomto poli treba pochváliť, no medzi podnikateľmi panujú obavy, že nové pravidlá budú ďalšou administratívnou komplikáciou pre ich biznis. Problematika DPH dobre ilustruje vzťah medzi skorumpovanosťou krajiny a jej ekonomickým zdravím. Kvôli niektorým čiernym pasažierom, ktorí pri dani z pridanej hodnoty podvádzajú, musia poctivci niesť hneď dvojité bremeno: Jednak platia vyššiu sadzbu, než by museli, keby platili všetci, jednak ich zaťažujú dodatočné administratívne povinnosti, ktoré majú vymôcť poctivé platenie...
Medzi schválené konsolidačné opatrenia patrí bankový odvod s rozšíreným základom a osobitný odvod pre spoločnosti, pôsobiace v regulovaných odvetviach. Príslušné zákony už podpísal prezident. V prípade bankového odvodu vyšla vláda finančným domom v ústrety aspoň tým, že jeho výška má postupne klesať, až pokiaľ sa z neho nevyberie jedna miliarda eur, keď klesne na nulu. Dočasný (do konca budúceho roku) má byť aj osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Týkať sa bude veľkých firiem v oblasti energetiky, poisťovníctva, komunikácií či dopravy. Nejasne koncipované znenie zákona okamžite viedlo k dohadom, či sa nebude vzťahovať aj na zahraničné firmy, ktoré síce pôsobia u nás, no dane platia u seba doma. Ministerstvo financií sa tie obavy snažilo rozptýliť, ubezpečujúc, že odvod sa bude vzťahovať len na firmy, ktoré podávajú daňové priznanie v SR.
.legislatívne piruety
Rokovací maratón pri schvaľovaní novely zákona o sociálnom poistení naplno obnažil biedu zákonodarného procesu na Slovensku. Vláda pri príprave tejto novely porušila vlastné legislatívne pravidlá. Jej návrh nebol totiž zverejnený na Portáli právnych predpisov. Navyše, medzirezortné pripomienkové konanie trvalo len tri pracovné dni, hoci za normálnych okolností by malo trvať pätnásť pracovných dní (vo výnimočných prípadoch sedem). Pritom ide o zmeny, ktoré ovplyvnia nielen prvý a druhý dôchodkový pilier, ale zvýšia aj odvody živnostníkov a dohodárov! Predseda Občianskej konzervatívnej strany Ondrej Dostál preto podal sťažnosť na Ústavný súd, lebo ministerstvo práce podľa neho porušilo jeho ústavné práva obracať sa so žiadosťami a návrhmi na štátne orgány a podieľať sa priamo na správe verejných vecí.
Predmetom kritiky predstaviteľov opozície bolo aj použitie skráteného legislatívneho konania. Táto procedúra by sa mala používať len vo vážnych prípadoch, ako je ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, ohrozenie bezpečnosti alebo hrozba značných hospodárskych škôd. No keďže vládne konsolidačné opatrenia smerujú predovšetkým k vytiahnutiu ďalších peňazí z vreciek občanov a súkromných firiem, hospodárske škody hrozili skôr prijatím ako neprijatím predmetnej novely.
Keď sme začiatkom júla (v článku Naša staroba, naša vec, .týždeň 27/2012) rozoberali plány Ficovho kabinetu na zmenu penzijného systému, dotkli sme sa aj možnosti, že vláda sa s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami dohodla na úkor sporiteľov. Pôvodný plán totiž hovoril, že príspevky ľudí do druhého piliera sa znížia z 9 na 4 percentá, no poplatky pre DSS-ky v negarantovanom fonde sa zvýšia z 0,3 na 0,6 percenta. Správcovské spoločnosti, pochopiteľne, odmietli, že s vládou urobili kšeft. V každom prípade opozícia začala kričať, že (slovami Jozefa Mihála) „Fico chudobným berie a bohatým dáva“. A tak Smer minulý štvrtok zmenil názor. Jeho poslanec Ján Podmanický navrhol, aby sa zachovala hranica poplatkov 0,3 percenta. Vládna strana týmto ťahom môže politicky len získať. Polovičku odvodov z druhého piliera tak či tak presmeruje do prvého piliera, no vybabrala s DSS-kami a navyše sa môže tváriť štátotvorne, pretože si dala povedať od opozície...
.spin doktori
Je chvályhodné, že Ficov kabinet má ambíciu konsolidovať verejné financie a skresať deficit postupne pod tri percentá. Problémom je spôsob, akým to robí. Opatrenia vlády môžu podryť ekonomickú výkonnosť Slovenska a jeho pozíciu ako príťažlivej lokality pre podnikanie domácich firiem i zahraničných investorov. Už teraz je možné registrovať oproti vlaňajšku zvýšené sťahovanie slovenských spoločností do daňových rajov. A ako minulý týždeň upozornili Hospodárske noviny, znepokojujúco sa u nás posledné roky znižuje počet malých podnikov. K tomu treba dodať, že vďaka vyšším odvodom budú mať rozsiahle skupiny občanov hlbšie do vrecka.
Pokiaľ ide o zmeny v druhom pilieri, tak tie neriešia jeho existujúce nedostatky, akurát z dlhodobého hľadiska robia celý dôchodkový systém ešte zraniteľnejší voči negatívnym dopadom demografického vývoja. Chronická zraniteľnosť nášho penzijného systému voči politickému populizmu sa dá riešiť jedine tým, že občania sa na starobu začnú pripravovať viac vo vlastnej réžii – bez ohľadu na prvý či druhý pilier...
Z hľadiska politického marketingu je výkon premiéra pôsobivý. Stačí si spomenúť na teatrálne roztrhanie tohtoročného rozpočtu. Pričom na druhej strane chce jeho Smer pôsobiť konsenzuálne. No pod povrchom začína Národná rada pripomínať automat na pečiatkovanie vládnych návrhov zákonov, čím sa, mimochodom, podobá na prednovembrový parlament. Servilné otázky premiérovi; kolovanie lístočkov medzi poslancami Smeru o tom, za koho by mali hlasovať či gestá „palec hore“ a „palec dole“, ktoré by sa viac hodili do gladiátorskej arény než do poslaneckej snemovne, sú už len folklórom na dokreslenie atmosféry parlamentu pod vedením Pavla Pašku. Čiastočne ide o logický dôsledok toho, že Smer vládne bez koaličných partnerov a s dostatočnou prevahou nad opozíciou. Verejnosť by však zdanlivo „malicherné“ porušenia legislatívnych procedúr mala pozorne sledovať. Veľké porušenia zákonov sa vždy začínajú v malom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.