Veľká časť tunajších hotelov a penziónov dnes už nesie znak Alexandrie, ktorá sem vozí českých (aj slovenských) turistov na zájazdy všetkých kategórií, od tých najlacnejších za sedemtisíc českých korún na týždeň až po tie dvadsať- a viactisícové.
Čechom sa tu prispôsobilo takmer všetko. Od nápisov na desiatkach reštaurácií cez pivo a české reštaurácie až po to, že sa tu s miestnymi ľuďmi celkom bežne dohovoríte po česky. V hotelových izbách tu bežne naladíte české televízne programy, dajú sa tu zohnať aj české noviny a v miestnom Českom centre, ktoré sa nachádza hneď vedľa radnice, majú aj slušne zásobenú českú knižnicu.
Nedá sa, samozrejme, povedať, že by tu bolo všetko perfektné. Cesty sú často rozbité alebo vôbec nie sú. Na mnohých miestach sa ešte len stavia, niekedy sú nové penzióny na seba doslova naplieskané, takže im nezostáva miesto ani na bazén. Kvalita tunajšej architektúry a stavebných prác rozhodne nie je najvyššia a aj pri stavbách z posledného desaťročia naďabíte na väčšie či menšie architektonické obludnosti.
S miestnymi zmenárnikmi mali českí turisti aj cestovná kancelária Alexandria také príšerné zážitky (najmä pokiaľ šlo o podvodné, oproti skutočnému polovičné kurzy), že s najväčšou sieťou uzavrela dohodu, a tak sú dnes zmenárne označené nálepkou Alexandria bezpečné.
Má to však, samozrejme, aj svoje mínusy. Napríklad do susedného Sozopolu, ktorý je po Nesebare asi najkrajším starobylým mestom na pobreží, chodia posledné mikrobusy a autobusy o ôsmej večer a nezmyselne ďaleko od stredu mesta – to umožňuje Alexandrii, aby tam svojich turistov vozila vlastnými autobusmi za niekoľkonásobok normálnej ceny.
Treba však dodať, že je to jedna z mála vecí, pri ktorých Alexandria uplatňuje svoju dominanciu tak, že to návštevníkovi z Česka nevyhovuje. Inak je tu stále príjemne lacno, asi ako v krčmách a reštauráciách v menšom českom či slovenskom meste. Približne tak je tu aj upratané, vrátane pláží, mora, nekonečnej promenády okolo mesta a v miestnej zeleni. Pre Bulharov a Bulharsko sú však aj tieto „české poriadky“ civilizačným posunom k niečomu lepšiemu. Nie síce na vysnený Západ, ale aspoň do strednej Európy, ktorej životná úroveň, poriadok, platy alebo fungovanie polície či demokracie sú pre mnohých Bulharov niečím, čo by chceli mať doma.
Tu v Primorsku tak Česi a Slováci uskutočňujú čosi ako svoju civilizačnú misiu. Treba si len želať, aby sa aj tu, aj inde podarila, aby nielen Rumuni a Bulhari mali niečo, čo im bude vzorom. Je to príjemný pocit, byť 1 300 kilometrov od domova tak trochu doma. A ešte príjemnejší pocit je, že Primorsko, toto česko-slovenské more, je vďaka tomu krajšie a príjemnejšie než mnohé iné miesta v Bulharsku. Kiežby to Primorsku aj nám Čechom a Slovákom vydržalo.
Autor je redaktor Lidových novín
Čechom sa tu prispôsobilo takmer všetko. Od nápisov na desiatkach reštaurácií cez pivo a české reštaurácie až po to, že sa tu s miestnymi ľuďmi celkom bežne dohovoríte po česky. V hotelových izbách tu bežne naladíte české televízne programy, dajú sa tu zohnať aj české noviny a v miestnom Českom centre, ktoré sa nachádza hneď vedľa radnice, majú aj slušne zásobenú českú knižnicu.
Nedá sa, samozrejme, povedať, že by tu bolo všetko perfektné. Cesty sú často rozbité alebo vôbec nie sú. Na mnohých miestach sa ešte len stavia, niekedy sú nové penzióny na seba doslova naplieskané, takže im nezostáva miesto ani na bazén. Kvalita tunajšej architektúry a stavebných prác rozhodne nie je najvyššia a aj pri stavbách z posledného desaťročia naďabíte na väčšie či menšie architektonické obludnosti.
S miestnymi zmenárnikmi mali českí turisti aj cestovná kancelária Alexandria také príšerné zážitky (najmä pokiaľ šlo o podvodné, oproti skutočnému polovičné kurzy), že s najväčšou sieťou uzavrela dohodu, a tak sú dnes zmenárne označené nálepkou Alexandria bezpečné.
Má to však, samozrejme, aj svoje mínusy. Napríklad do susedného Sozopolu, ktorý je po Nesebare asi najkrajším starobylým mestom na pobreží, chodia posledné mikrobusy a autobusy o ôsmej večer a nezmyselne ďaleko od stredu mesta – to umožňuje Alexandrii, aby tam svojich turistov vozila vlastnými autobusmi za niekoľkonásobok normálnej ceny.
Treba však dodať, že je to jedna z mála vecí, pri ktorých Alexandria uplatňuje svoju dominanciu tak, že to návštevníkovi z Česka nevyhovuje. Inak je tu stále príjemne lacno, asi ako v krčmách a reštauráciách v menšom českom či slovenskom meste. Približne tak je tu aj upratané, vrátane pláží, mora, nekonečnej promenády okolo mesta a v miestnej zeleni. Pre Bulharov a Bulharsko sú však aj tieto „české poriadky“ civilizačným posunom k niečomu lepšiemu. Nie síce na vysnený Západ, ale aspoň do strednej Európy, ktorej životná úroveň, poriadok, platy alebo fungovanie polície či demokracie sú pre mnohých Bulharov niečím, čo by chceli mať doma.
Tu v Primorsku tak Česi a Slováci uskutočňujú čosi ako svoju civilizačnú misiu. Treba si len želať, aby sa aj tu, aj inde podarila, aby nielen Rumuni a Bulhari mali niečo, čo im bude vzorom. Je to príjemný pocit, byť 1 300 kilometrov od domova tak trochu doma. A ešte príjemnejší pocit je, že Primorsko, toto česko-slovenské more, je vďaka tomu krajšie a príjemnejšie než mnohé iné miesta v Bulharsku. Kiežby to Primorsku aj nám Čechom a Slovákom vydržalo.
Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.