Dead Can Dance: Anastasis (Play It Again Sam)
V roku 1985 ma pre Dead Can Dance vysmiali. „Hard rockeri“. Pretože to nebol „rokiš“. Nebol. Chyba? Gotickí rockeri však natrčili netopierie uši. I keď Lisa Gerrard a Brendan Perry, čiže dnes už legendárne austrálske duo Duo Dead Can Dance, býva označované aj za world music. Pred dvadsiatimi rokmi ma za to isté označenie tiež vysmiali. Vraj DCD nemajú s world music nič spoločné. Pritom chvíľami naozaj zneli „multi-kulti“. No evokovali aj gotiku – skutočnú. Teraz, po 16 rokoch, prišli s novým albumom Anastasis (Znovuzrodenie). V podstate nevybočuje z ich starých koľají. Možno je trošku symfonickejší, miestami filmový (Gladiátor?). Najviac počúvam skladby 1,2,8. Mimochodom, DCD sú aj súčasťou štýlu „neoclassical dark wave“. Čiže kam patria? Musíme každého označkovať, ohraničiť?
4/5
.miro Potoček
The Ghost Inside: Get What You Give (Epitaph Records)
Brett Gurewitz, gitarista legendárnych punkerov Bad Religion, má naozaj skvelý nos na dobré kapely. Práve na jeho kultovej značke Epitaph Records vychádza tretí album kalifornskej úderky The Ghost Inside. Chlapci z Los Angeles na ňom predvádzajú to najlepšie, čo sa v súčasnosti dá počuť v žánri zvanom hardcore-punk. Get What You Give je fantasticky nazvučená energetická bomba s chytľavými melodickými linkami, viachlasnými chlapáckymi refrénmi a ťažkotonážnymi, priam metalovými gitarami. The Ghost Inside dokážu všetku tú energiu s prehľadom preniesť aj na pódium, bez ohľadu na to, či hrajú v Bratislave u Očka pre 50 fajnšmekrov, alebo vo viedenskom Gasometri pre tri tisícky divákov.
4/5
.rudi Rus
Bonnie Prince Billy: Now Here Is My Plan (Domino)
Bonnie Prince Billy je asi najproduktívnejší pesničkár americkej scény. Každý rok stihne vydať jeden radový album a okrem toho aj zopár singlov alebo épečiek. Pritom o ňom nemôžeme povedať, že trpí nadprodukciou, skôr je na akomsi životnom výlete, počas ktorého zaznamenáva svet okolo seba do piesní a albumov. Najnovšie EP je malou výnimkou, pretože obsahuje Bonnieho staršie piesne, nahrané spevákovou súčasnou kapelou nanovo pod dozorom slávneho producenta Steve Albiniho. Album vyšiel pôvodne ako príloha ku knihe rozhovorov s Bonniem, no tomu sa vlastné covery tak zapáčili, že ich vydal aj zvlášť. Tých šesť pesničičiek, medzi ktorými sa vymyká pulzujúca I See A Darkness, známa aj v podaní Johnnyho Casha, znie na prvýkrát ako lo-fi, no potom už len ako hi-fi. Treba sa len započúvať.
4/5
.peter Bálik
The Wiyos: Twist (Yo Records)
Medzinárodný trend bezhraničných fúzií pokračuje. Niekedy pripomína stroj času so zaradenou spiatočkou. Americká skupina The Wiyos (pomenovaná podľa írskeho gangu z roku 1890) si teraz na svojom šiestom albume zobrala pre zmenu na mušku twist. Nevrátila sa však výraznejšie o pol storočia späť k tomuto štýlu. Naopak, pripravila nám nádielku vynaliezavosti v eklektickom štýle. Počas niektorých piesní sa totiž zmení ich štýl s odkazom na historické vzory aj niekoľkokrát. Napríklad skladba The Lion s textom o hypochondrickom levovi je mixom swingu, hillbilly, surfu, blues a mexických trúbok. Bláznivé. Ako príbeh The Wiyos. Z ulice ich nečakane pozdvihol Bob Dylan. Twist je tematický. O čarodejníkovi z krajiny Oz. Takéto albumy zvyčajne nudia. Tento ma zaujal. Chvíľami nadchol. Najviac skladba Mother Witch.
4/5
.miro Potoček
V roku 1985 ma pre Dead Can Dance vysmiali. „Hard rockeri“. Pretože to nebol „rokiš“. Nebol. Chyba? Gotickí rockeri však natrčili netopierie uši. I keď Lisa Gerrard a Brendan Perry, čiže dnes už legendárne austrálske duo Duo Dead Can Dance, býva označované aj za world music. Pred dvadsiatimi rokmi ma za to isté označenie tiež vysmiali. Vraj DCD nemajú s world music nič spoločné. Pritom chvíľami naozaj zneli „multi-kulti“. No evokovali aj gotiku – skutočnú. Teraz, po 16 rokoch, prišli s novým albumom Anastasis (Znovuzrodenie). V podstate nevybočuje z ich starých koľají. Možno je trošku symfonickejší, miestami filmový (Gladiátor?). Najviac počúvam skladby 1,2,8. Mimochodom, DCD sú aj súčasťou štýlu „neoclassical dark wave“. Čiže kam patria? Musíme každého označkovať, ohraničiť?
4/5
.miro Potoček
The Ghost Inside: Get What You Give (Epitaph Records)
Brett Gurewitz, gitarista legendárnych punkerov Bad Religion, má naozaj skvelý nos na dobré kapely. Práve na jeho kultovej značke Epitaph Records vychádza tretí album kalifornskej úderky The Ghost Inside. Chlapci z Los Angeles na ňom predvádzajú to najlepšie, čo sa v súčasnosti dá počuť v žánri zvanom hardcore-punk. Get What You Give je fantasticky nazvučená energetická bomba s chytľavými melodickými linkami, viachlasnými chlapáckymi refrénmi a ťažkotonážnymi, priam metalovými gitarami. The Ghost Inside dokážu všetku tú energiu s prehľadom preniesť aj na pódium, bez ohľadu na to, či hrajú v Bratislave u Očka pre 50 fajnšmekrov, alebo vo viedenskom Gasometri pre tri tisícky divákov.
4/5
.rudi Rus
Bonnie Prince Billy: Now Here Is My Plan (Domino)
Bonnie Prince Billy je asi najproduktívnejší pesničkár americkej scény. Každý rok stihne vydať jeden radový album a okrem toho aj zopár singlov alebo épečiek. Pritom o ňom nemôžeme povedať, že trpí nadprodukciou, skôr je na akomsi životnom výlete, počas ktorého zaznamenáva svet okolo seba do piesní a albumov. Najnovšie EP je malou výnimkou, pretože obsahuje Bonnieho staršie piesne, nahrané spevákovou súčasnou kapelou nanovo pod dozorom slávneho producenta Steve Albiniho. Album vyšiel pôvodne ako príloha ku knihe rozhovorov s Bonniem, no tomu sa vlastné covery tak zapáčili, že ich vydal aj zvlášť. Tých šesť pesničičiek, medzi ktorými sa vymyká pulzujúca I See A Darkness, známa aj v podaní Johnnyho Casha, znie na prvýkrát ako lo-fi, no potom už len ako hi-fi. Treba sa len započúvať.
4/5
.peter Bálik
The Wiyos: Twist (Yo Records)
Medzinárodný trend bezhraničných fúzií pokračuje. Niekedy pripomína stroj času so zaradenou spiatočkou. Americká skupina The Wiyos (pomenovaná podľa írskeho gangu z roku 1890) si teraz na svojom šiestom albume zobrala pre zmenu na mušku twist. Nevrátila sa však výraznejšie o pol storočia späť k tomuto štýlu. Naopak, pripravila nám nádielku vynaliezavosti v eklektickom štýle. Počas niektorých piesní sa totiž zmení ich štýl s odkazom na historické vzory aj niekoľkokrát. Napríklad skladba The Lion s textom o hypochondrickom levovi je mixom swingu, hillbilly, surfu, blues a mexických trúbok. Bláznivé. Ako príbeh The Wiyos. Z ulice ich nečakane pozdvihol Bob Dylan. Twist je tematický. O čarodejníkovi z krajiny Oz. Takéto albumy zvyčajne nudia. Tento ma zaujal. Chvíľami nadchol. Najviac skladba Mother Witch.
4/5
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.