V prípade San Marina išlo o kvalifikačný, s Chorvátmi o prípravný zápas. Silu súperov však porovnávať nemôžeme. Chorváti patria v Európe medzi top mužstvá, San Marino je na opačnom konci.
Zápas proti San Marinu mal svoju vážnosť, zvlášť po hanebnej prehre s Walesom. Špeciálne som s hráčmi pred zápasom na túto tému nehovoril, radšej som ich upozorňoval na veci, ktoré dokázali v predchádzajúcich stretnutiach. Veď potrápili Nemcov, Čechov či Írov.
Veľa sa hovorilo o tom, či San Marino predsa len nepodceníme. Mužstvo však pristúpilo k zápasu úplne zodpovedne, hádam až na koniec stretnutia, keď hráči súpera akoby nechceli až tak doraziť. Myslím si, že sme podali koncentrovaný výkon s peknými akciami smerom dopredu a dá sa povedať, že aj obrana hrala koncentrovane. Hoci tentoraz nás súper k chybám v obrane nedonútil.
Na prvý gól sme síce čakali dlhšie, to povestné vrece sa s nimi mohlo roztrhnúť aj skôr, ale nebol som nervózny. Videl som, že tím je koncentrovaný a vedel som, že tie góly musia prísť. A za stavu 1:0 alebo 2:0 som sa nebál vyrovnania. Bolo vidno, že hráči San Marino k ničomu nepustili.
Hoci konečným výsledkom sme vyrovnali rekord slovenskej reprezentácie v počte strelených gólov, pre mňa osobne to špeciálny význam nemá. Aj za 7:0 sme získali len tri body, a nie viac, nikto by nám ich nepridal, ani keby sme tých gólov boli dali ešte viac. Na druhej strane som však rád, že sa to skončilo takýmto rozdielom, a nie víťazstvom len o gól alebo dva. Teší ma aj to, že v zápase boli pekné akcie.
.kapitán a jedenástka
Brankár Kamil Čontofalský bol v tomto súboji po prvý raz kapitánom reprezentácie. Poznám ho už dlhšie, viem, aké je jeho postavenie v kolektíve, a tak mi to tentoraz vychádzalo na neho. Hráči potrebovali nejaké slovné hecovanie a podporu aj zozadu, pretože v predchádzajúcom súboji s Walesom zlyhala najmä obrana. Spoluhráčov mal držať v stálej koncentrácii a burcovať ich. Toto bola jeho najväčšia úloha a chcel som ju podporiť práve aj tým, že som mu dal kapitánsku pásku. Svoju úlohu na sto percent splnil.
Už sa veľa popísalo o penalte, ktorú chcel kopať. Vo väčšine zápasov, najmä keď ide o veľkých súperov, sú presne určení hráči, ktorí pôjdu jedenástku kopať. Teraz to tak nebolo.
Kamil sa na kopanie penalty cítil a z bránky sa pozeral prosebne na lavičku, tak sme mu kývli, aby tam išiel. Išlo nám o to, že brankári dávajú naozaj veľmi málo gólov, tak sme to Kamilovi chceli dopriať. On sa rozbehol, ale najskôr ho zastavil Jano Ďurica, a potom aj sami hráči San Marina. Napokon ju nekopal a v konečnom dôsledku to bolo podľa mňa správne, lebo aj súper zistil, že tento zápas nebol z našej strany ľahtikárčením. Rozhodne to však nemalo nič spoločné s podcenením alebo znevažovaním súpera.
.chorvátsko
Dostal som otázku, či s odstupom času neľutujem, že na následný prípravný zápas v Chorvátsku, ktorý sme prehrali 0:3, som nebral všetkých hráčov a tím nebol v plnej sile. Pravda je taká, že situácia si to jednoducho vyžiadala. Niektorí dostali „reprezentačné voľno“ a nebol to len môj výmysel, bolo to naozaj nutné.
Viem, čo máme v Saparovi, Kozákovi alebo Krajčíkovi, ktorí v ostatnom čase hrali naozaj veľa zápasov. Budeme ich potrebovať na ďalšie kvalifikačné súboje a najmä sú momentálne v stave, že každá minúta regenerácie navyše im padne vhod. Pre tento krok sme sa rozhodli už pred reprezentačným zrazom a všetci zainteresovaní o tom vedeli. Škoda toho, že tí ďalší, ktorí mali za nich zaskočiť, ako napríklad Ivan Hodúr alebo Igor Žofčák, vypadli napokon z nominácie tiež.
Potom som musel ísť ešte hlbšie a viac zaloviť v slovenskej lige. Hesek a Jež už v nej čosi odohrali, Grajciar síce menej, ale všetci mali možnosť vyskúšať si aj iný futbal, ako sa hrá u nás. Nabrali skúsenosti a okúsili, kde je európsky futbal. Pre nich to bolo poučenie, skúsenosť i výzva na ďalšie napredovanie.
Výsledok ma však neuveriteľne mrzí, a navyše som sklamaný aj z jednej časti zápasu. Bolo to úvodných dvadsať minút druhého polčasu, keď sme sa nezmohli na žiadny odpor voči súperovi. Nenašiel sa nikto, kto by to bol usmernil a podržal pohromade. Chybovali sme v tom, že sme bránili na veľkom priestore. Keď necháme takým futbalistom, akých má Chorvátsko, priestor, tak nás potrestajú. To bola podľa mňa z nášho pohľadu najhoršia časť zápasu.
Najbližšie nás čaká o necelý mesiac kvalifikačné stretnutie v Česku. Pre fanúšikov, ale aj pre hráčov a pre mňa to bude výnimočný zápas. Vzhľadom na spoločnú minulosť to bude veľké derby. Ja som ani ako hráč proti Čechom nikdy nehral, iba s nimi, takže aj pre mňa to bude po tejto stránke niečo iné.
.ján Kocián
Autor je tréner futbalovej reprezentácie
Zápas proti San Marinu mal svoju vážnosť, zvlášť po hanebnej prehre s Walesom. Špeciálne som s hráčmi pred zápasom na túto tému nehovoril, radšej som ich upozorňoval na veci, ktoré dokázali v predchádzajúcich stretnutiach. Veď potrápili Nemcov, Čechov či Írov.
Veľa sa hovorilo o tom, či San Marino predsa len nepodceníme. Mužstvo však pristúpilo k zápasu úplne zodpovedne, hádam až na koniec stretnutia, keď hráči súpera akoby nechceli až tak doraziť. Myslím si, že sme podali koncentrovaný výkon s peknými akciami smerom dopredu a dá sa povedať, že aj obrana hrala koncentrovane. Hoci tentoraz nás súper k chybám v obrane nedonútil.
Na prvý gól sme síce čakali dlhšie, to povestné vrece sa s nimi mohlo roztrhnúť aj skôr, ale nebol som nervózny. Videl som, že tím je koncentrovaný a vedel som, že tie góly musia prísť. A za stavu 1:0 alebo 2:0 som sa nebál vyrovnania. Bolo vidno, že hráči San Marino k ničomu nepustili.
Hoci konečným výsledkom sme vyrovnali rekord slovenskej reprezentácie v počte strelených gólov, pre mňa osobne to špeciálny význam nemá. Aj za 7:0 sme získali len tri body, a nie viac, nikto by nám ich nepridal, ani keby sme tých gólov boli dali ešte viac. Na druhej strane som však rád, že sa to skončilo takýmto rozdielom, a nie víťazstvom len o gól alebo dva. Teší ma aj to, že v zápase boli pekné akcie.
.kapitán a jedenástka
Brankár Kamil Čontofalský bol v tomto súboji po prvý raz kapitánom reprezentácie. Poznám ho už dlhšie, viem, aké je jeho postavenie v kolektíve, a tak mi to tentoraz vychádzalo na neho. Hráči potrebovali nejaké slovné hecovanie a podporu aj zozadu, pretože v predchádzajúcom súboji s Walesom zlyhala najmä obrana. Spoluhráčov mal držať v stálej koncentrácii a burcovať ich. Toto bola jeho najväčšia úloha a chcel som ju podporiť práve aj tým, že som mu dal kapitánsku pásku. Svoju úlohu na sto percent splnil.
Už sa veľa popísalo o penalte, ktorú chcel kopať. Vo väčšine zápasov, najmä keď ide o veľkých súperov, sú presne určení hráči, ktorí pôjdu jedenástku kopať. Teraz to tak nebolo.
Kamil sa na kopanie penalty cítil a z bránky sa pozeral prosebne na lavičku, tak sme mu kývli, aby tam išiel. Išlo nám o to, že brankári dávajú naozaj veľmi málo gólov, tak sme to Kamilovi chceli dopriať. On sa rozbehol, ale najskôr ho zastavil Jano Ďurica, a potom aj sami hráči San Marina. Napokon ju nekopal a v konečnom dôsledku to bolo podľa mňa správne, lebo aj súper zistil, že tento zápas nebol z našej strany ľahtikárčením. Rozhodne to však nemalo nič spoločné s podcenením alebo znevažovaním súpera.
.chorvátsko
Dostal som otázku, či s odstupom času neľutujem, že na následný prípravný zápas v Chorvátsku, ktorý sme prehrali 0:3, som nebral všetkých hráčov a tím nebol v plnej sile. Pravda je taká, že situácia si to jednoducho vyžiadala. Niektorí dostali „reprezentačné voľno“ a nebol to len môj výmysel, bolo to naozaj nutné.
Viem, čo máme v Saparovi, Kozákovi alebo Krajčíkovi, ktorí v ostatnom čase hrali naozaj veľa zápasov. Budeme ich potrebovať na ďalšie kvalifikačné súboje a najmä sú momentálne v stave, že každá minúta regenerácie navyše im padne vhod. Pre tento krok sme sa rozhodli už pred reprezentačným zrazom a všetci zainteresovaní o tom vedeli. Škoda toho, že tí ďalší, ktorí mali za nich zaskočiť, ako napríklad Ivan Hodúr alebo Igor Žofčák, vypadli napokon z nominácie tiež.
Potom som musel ísť ešte hlbšie a viac zaloviť v slovenskej lige. Hesek a Jež už v nej čosi odohrali, Grajciar síce menej, ale všetci mali možnosť vyskúšať si aj iný futbal, ako sa hrá u nás. Nabrali skúsenosti a okúsili, kde je európsky futbal. Pre nich to bolo poučenie, skúsenosť i výzva na ďalšie napredovanie.
Výsledok ma však neuveriteľne mrzí, a navyše som sklamaný aj z jednej časti zápasu. Bolo to úvodných dvadsať minút druhého polčasu, keď sme sa nezmohli na žiadny odpor voči súperovi. Nenašiel sa nikto, kto by to bol usmernil a podržal pohromade. Chybovali sme v tom, že sme bránili na veľkom priestore. Keď necháme takým futbalistom, akých má Chorvátsko, priestor, tak nás potrestajú. To bola podľa mňa z nášho pohľadu najhoršia časť zápasu.
Najbližšie nás čaká o necelý mesiac kvalifikačné stretnutie v Česku. Pre fanúšikov, ale aj pre hráčov a pre mňa to bude výnimočný zápas. Vzhľadom na spoločnú minulosť to bude veľké derby. Ja som ani ako hráč proti Čechom nikdy nehral, iba s nimi, takže aj pre mňa to bude po tejto stránke niečo iné.
.ján Kocián
Autor je tréner futbalovej reprezentácie
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.