Vyhnime sa však pokušeniu nazrieť kľúčovou dierkou do cirkevnej trinástej komnaty a povedzme si radšej, čo je zjavné a viditeľné. Či si to želala, alebo nie, nemohla sa ani slovenská Katolícka cirkev úplne vyhnúť verejnému porovnaniu pôsobenia Róberta Bezáka a jeho predchodcu Jána Sokola s priľnavosťou k tajnosti, k nie veľmi skrývanému antisemitizmu, netransparentnému hospodáreniu a vôbec nie utajovanému vzťahu k Jozefovi Tisovi.
Na konci kruhu nie je nič celkom také, ako bolo na začiatku. Pamätám si ešte na Vajnorské letisko v apríli 1990, na Františka Mikloška, kráčajúceho v sprievode pápeža Jána Pavla II., ako šťastne a hrdo dvíha nohy ako bocian. Ján Pavol II., ktorý bol jedným zo zjavení Nežnej revolúcie, vyžaroval vieru ako živú, a nie mŕtvu vodu, vieru ako dar. Ako dobré posolstvo, rovnako ako to druhé, v časoch mečiarizmu, keď nám prišiel povedať: „Nebojte sa!“ Arcibiskupa Róberta Bezáka som od prvej chvíle vnímal ako predĺženie posolstva Jána Pavla II.. Pre ľudskú blízkosť, srdečnosť, prístupnosť, dotyk s ľuďmi. Podobný radostný pocit som mal, keď rabín Baruch Meyers muzicíroval s Jozefom Luptákom a Borisom Lenkom, či v mumraji u Daniela Pastirčáka.
Róbert Bezák má vlastne šťastie. V Novalisovom ranoromantickom románe Modrý kvet existuje obraz kruhu, ktorý musí prejsť človek okolo sveta, aby po dlhom hľadaní zistil, že to najcennejšie vo svete spočíva vo vlastnom srdci a v srdci tých druhých. Komenského obraz raja srdca patrí medzi základné metafory ľudského bytia. Aj keď doň dôjdu v tomto svete, plnom trhlín, len nemnohí. Róbert Bezák si cestu k srdciam iných našiel. Katolícka cirkev, tak ako všetky cirkvi na Slovensku, sa bude ďalej hľadať. Ako sa od roka 1989 hľadá celé Slovensko.
Na konci kruhu nie je nič celkom také, ako bolo na začiatku. Pamätám si ešte na Vajnorské letisko v apríli 1990, na Františka Mikloška, kráčajúceho v sprievode pápeža Jána Pavla II., ako šťastne a hrdo dvíha nohy ako bocian. Ján Pavol II., ktorý bol jedným zo zjavení Nežnej revolúcie, vyžaroval vieru ako živú, a nie mŕtvu vodu, vieru ako dar. Ako dobré posolstvo, rovnako ako to druhé, v časoch mečiarizmu, keď nám prišiel povedať: „Nebojte sa!“ Arcibiskupa Róberta Bezáka som od prvej chvíle vnímal ako predĺženie posolstva Jána Pavla II.. Pre ľudskú blízkosť, srdečnosť, prístupnosť, dotyk s ľuďmi. Podobný radostný pocit som mal, keď rabín Baruch Meyers muzicíroval s Jozefom Luptákom a Borisom Lenkom, či v mumraji u Daniela Pastirčáka.
Róbert Bezák má vlastne šťastie. V Novalisovom ranoromantickom románe Modrý kvet existuje obraz kruhu, ktorý musí prejsť človek okolo sveta, aby po dlhom hľadaní zistil, že to najcennejšie vo svete spočíva vo vlastnom srdci a v srdci tých druhých. Komenského obraz raja srdca patrí medzi základné metafory ľudského bytia. Aj keď doň dôjdu v tomto svete, plnom trhlín, len nemnohí. Róbert Bezák si cestu k srdciam iných našiel. Katolícka cirkev, tak ako všetky cirkvi na Slovensku, sa bude ďalej hľadať. Ako sa od roka 1989 hľadá celé Slovensko.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.