Smart phone. Už v samotnom domestifikovaní tohto výrazu máme v slovenčine trochu hokej. Ako to správne preložiť? Google translator podsúva ako prvú voľbu chytrý, ale tá v slovenčine zaváňa hanlivým významom chytrácky, prefíkaný. Pri televízoroch s označením smart sa ujal v slovenskom prostredí najmä výraz inteligentný, ale ani to nie je dostatočne výstižné, pretože smart môžeme chápať aj vo význame bystrý, štýlový, pohotový, moderný. Asi nám neostáva nič iné, ako si zvyknúť na poslovenčené označenie smartfón a predstaviť si pod tým všetky vymenované adjektíva dokopy.
Možno si poviete, že vy si na nič nechcete zvykať, váš mobil je len telefón na telefonovanie, ani na tie sms-ky ste si doteraz nezvykli a už na ne aj tak poriadne nevidíte a nie, neodradí vás ani to, že tie najjednoduchšie už pomaly ani nedostať kúpiť a v angličtine majú nelichotivé označenie dumb phone – hlúpy telefón.
Dobre, tento týždenník je konzervatívny a chápe vernosť k tradičným hodnotám, a je pravda aj to, že z niektorých smartfónov sa telefonuje nepohodlne. Lenže, dá sa na to pozrieť aj z inej strany, pretože tu už vôbec nejde o nejaké telefonické zariadenie s pridanými funkciami a odstrihnutou šnúrou. Je to zariadenie, ktoré dovoľuje, aby ste sa mohli odstrihnúť vy sami a od všetkých šnúr naraz. Smartfón nie je vylepšený mobil ale vaša mobilita. Môžete mať na dosah ruky všetko, čo potrebujete, a to kdekoľvek sa nachádzate, v jednom-jedinom malom zariadení. Ak sa rozhodnete, že to na dosah ruky mať nechcete, alebo netúžite byť na dosah ruky nikoho iného vy sami, tak len stlačíte tlačidlo OFF. Naučiť sa správne používať toto tlačidlo je vlastne zo všetkých možností, ktoré smartfón ponúka, to najťažšie. Všetko ostatné je brnkačka.
.naveky stratený fotograf
Fotoaparát, s možnosťou posielania obrázkov cez MMS, sa stal jednou z prvých pridaných funkcionalít mobilov veľmi rýchlo, dávno pred príchodom smartfónov. Dnes s nimi fotia a filmujú aj mnohí profesionáli a nič na tomto trende nezmení ani otvorený boj, do ktorého nedávno v talianskom týždenníku L´Espresso zatrúbil Umberto Eco. Ten tvrdí, že smartfón nás oberá o prežitok, namiesto toho, aby sme niečo, povedzme dielo, osobu, emóciu či udalosť vnímali a spracovali vlastným mozgom, zažili, pochopili, čo sa deje, bezmyšlienkovite to zvečňujeme kamerou mobilu a ak nad niečím rozmýšľame, tak len nad tým, koľko našich priateľov si to pozrie na internete. Sám seba uvádza Eco ako zlý príklad, keď v 60. rokoch chodil po francúzskych katedrálach, fotil ako blázon, a výsledkom bolo pár amatérskych fotiek a to, že z cesty si vlastne nič nepamätal. Jeho to vedie k záveru, že dospelí s očami prilepenými k svojmu mobilu sú navždy stratení. Trochu si však protirečí, lebo, ako vidno aj na jeho príklade, problém je v samotnom človeku, nie v konkrétnej technológii, ktorú drží v ruke. Navyše, aj on sám dokazuje, že sa z toho dá spamätať a ponaučiť ešte pred večným stratením.
.katarzia so smartfónom pri Dávidovi
Až pridaním internetu do mobilov však môžeme hovoriť o začiatku éry smartfónov, keď sa z telefónu stáva vlastne miniatúrny počítač, na ktorom môžeme pracovať s mobilnými verziami známych programov z kancelárskeho balíka Office, vybavovať poštu, chatovať s priateľmi, vyhľadávať potrebné informácie, zdieľať informácie, a vôbec, rôznym spôsobom využívať sociálne siete, používať mapy, navigáciu a lokalizačné služby. O víťaznom ťažení smartfónov napriek všeobecnej ekonomickej kríze vypovedá aj skutočnosť, že celkový počet predaných smartfónov na svete v tomto roku predbehol počet predaných osobných počítačov, a to sa do nich započítavajú aj čoraz obľúbenejšie tablety. Osemnásť percent svetovej populácie vlastní nejakú verziu smartfónu, čo je viac ako dvojnásobok oproti roku 2008, keď to bolo 8 percent. Na Slovensku síce len dvaja z desiatich majiteľov mobilu využívajú aj dátové služby, ale počet predaných smartfónov, aj vďaka dotačnej politike operátorov, rastie a nasleduje svetový trend.
Dôležitým krokom k budúcej podobe smartfónu je zmena mobilu nielen na príručný počítač, ale na multimediálne zariadenie, cez ktoré sa dá pozerať televízia, počúvať rádio, hudba, hrať hry, čítať noviny, a samozrejme, aj e-knihy. Nahliadajúc na to všetko ecovskou optikou, i tu by sa dalo hovoriť o navždy stratených ľuďoch, čo sa nevedia odtrhnúť od svojej elektronickej pošty, sociálnych sietí či prúdu správ ani v katedrále. Ale ako pre zmenu dosvedčuje príklad nášho šéfredaktora (pozri editorial 30/2012 Videné z Uffizi), kontrast Michelangelovho Dávida s vlastným svetom, vtesnaným v mobile, môže byť priam katarzný.
.vyhľadávač mín aj sexporadňa
Aby nám bežal počítač, potrebujeme operačný systém, v smartfóne musíme mať tzv. platformu. Aby sme mohli pohodlne pracovať s počítačom, potrebujeme rôzne programy a internetový prehliadač. V prípade smartfónov sú na všetku prácu i zábavu potrebné tzv. špecializované aplikácie. Ako už je zvykom v konkurenčnom prostredí informačných technológií, výrobcovia operačných systémov, samotných zariadení aj aplikácií sa nedohodli na jednej spoločnej platforme, ale súťažia v tom, ktorá sa stane lídrom v celosvetovom meradle. Ak chce niekto ponúknuť svoju službu, hru či publikáciu cez mobil, musí ju pre každú platformu vyvíjať zvlášť a inak. Podľa štatistík slovenského mobilného trhu, ktoré viacerým technologickým portálom poskytol Orange, až 70 percent zo všetkých predaných telefónov tvoria zariadenia s otvoreným operačným systémom a z nich až 70 percent je postavených na Androide od Googlu. Na Androide teda beží cca polovica slovenských smartfónov. Najmä vďaka zotrvačnosti a obľúbenosti Nokie je na druhom mieste Symbian s 19 percentami, a na treťom iPhone s 8-percentným podielom. Pre úplnosť treba spomenúť aj rastúci podiel zariadení Windows Phone, a naopak, ustupujúci trend OS pre BlackBerry. Už Vianoce s rôznymi akciami však môžu priniesť zmeny.
Nedá sa dosť dobre vymenovať ani len okruhy tém, pre ktoré existujú mobilné aplikácie. Patria sem verzie novín a magazínov pre smartfóny, ako má napríklad aj .týždeň, sociálne siete ako je Facebook či Google+, hry pre deti i dospelých, sledovanie rôznych podujatí, napríklad Olympijských hier. Len do našej národnej súťaže s mobilnými aplikáciami AppsRulezz 2012 bolo tohto roku prihlásených 89 aplikácií. Medzi ocenenými bol napríklad aplikácia Trashout, ktorá pomáha pri odstraňovaní nelegálnych skládok, na šortliste sa ocitli aplikácie ako Gestures Way, ktorá slúži na rýchlejšie ovládanie mobilu pomocou jednoduchých gest či ITransit BA na vyhľadávanie spojov bratislavskej MHD. Niektoré sú užitočné, iné absurdné, nie je núdza ani o také vychytávky, ako je aplikácia WotWentWrong, ktorá radí zlomeným srdciam, kde urobili na rande chybu, či aplikácia študentov poľskej vojenskej akadémie SAPER na vyhľadávanie mín.
Nielenže sa tie aplikácie nedajú vymenovať, ony sa nedajú ani poriadne spočítať, pretože jednotlivé miesta, kde sú sústredené a dajú sa sťahovať, či už zadarmo, alebo za peniaze, uvádzajú rôzne neagregovateľné dáta. Takže len odhady: Už v roku 2010 existovalo podľa IDC viac ako 300 000 rôznych aplikácií, ktoré boli stiahnuté 10,9 miliardy krát a do roku 2014 sa očakáva, že tých stiahnutí bude 76,9 miliardy, čo predstavuje odhadovanú sumu 35 miliárd amerických dolárov. Spolu 11,6 percenta z príjmu je za sťahovanie pesničiek, pričom video tvorí len 2 percentá z celkových platieb.
Aká je blízka budúcnosť smartfónov? V prvom rade ovládanie hlasom, i keď na funkčnú aplikáciu v slovenčine, s verziami rozoznávajúcimi stredoslovenský, východniarsky či bratislavský akcent sa ešte asi načakáme. Ďalej používanie mobilu ako čipovej identifikačnej karty – napríklad na otváranie hotelových dverí či kancelárie. Napokon, už dnes na mnohých letiskách stačí namiesto on-line kúpenej letenky nechať si zosnímať zo smartfónu QR kód.Veľa sa očakáva aj od možností používať mobil namiesto platobnej karty, prvé projekty sú už aj na Slovensku.
Možno si poviete, že vy si na nič nechcete zvykať, váš mobil je len telefón na telefonovanie, ani na tie sms-ky ste si doteraz nezvykli a už na ne aj tak poriadne nevidíte a nie, neodradí vás ani to, že tie najjednoduchšie už pomaly ani nedostať kúpiť a v angličtine majú nelichotivé označenie dumb phone – hlúpy telefón.
Dobre, tento týždenník je konzervatívny a chápe vernosť k tradičným hodnotám, a je pravda aj to, že z niektorých smartfónov sa telefonuje nepohodlne. Lenže, dá sa na to pozrieť aj z inej strany, pretože tu už vôbec nejde o nejaké telefonické zariadenie s pridanými funkciami a odstrihnutou šnúrou. Je to zariadenie, ktoré dovoľuje, aby ste sa mohli odstrihnúť vy sami a od všetkých šnúr naraz. Smartfón nie je vylepšený mobil ale vaša mobilita. Môžete mať na dosah ruky všetko, čo potrebujete, a to kdekoľvek sa nachádzate, v jednom-jedinom malom zariadení. Ak sa rozhodnete, že to na dosah ruky mať nechcete, alebo netúžite byť na dosah ruky nikoho iného vy sami, tak len stlačíte tlačidlo OFF. Naučiť sa správne používať toto tlačidlo je vlastne zo všetkých možností, ktoré smartfón ponúka, to najťažšie. Všetko ostatné je brnkačka.
.naveky stratený fotograf
Fotoaparát, s možnosťou posielania obrázkov cez MMS, sa stal jednou z prvých pridaných funkcionalít mobilov veľmi rýchlo, dávno pred príchodom smartfónov. Dnes s nimi fotia a filmujú aj mnohí profesionáli a nič na tomto trende nezmení ani otvorený boj, do ktorého nedávno v talianskom týždenníku L´Espresso zatrúbil Umberto Eco. Ten tvrdí, že smartfón nás oberá o prežitok, namiesto toho, aby sme niečo, povedzme dielo, osobu, emóciu či udalosť vnímali a spracovali vlastným mozgom, zažili, pochopili, čo sa deje, bezmyšlienkovite to zvečňujeme kamerou mobilu a ak nad niečím rozmýšľame, tak len nad tým, koľko našich priateľov si to pozrie na internete. Sám seba uvádza Eco ako zlý príklad, keď v 60. rokoch chodil po francúzskych katedrálach, fotil ako blázon, a výsledkom bolo pár amatérskych fotiek a to, že z cesty si vlastne nič nepamätal. Jeho to vedie k záveru, že dospelí s očami prilepenými k svojmu mobilu sú navždy stratení. Trochu si však protirečí, lebo, ako vidno aj na jeho príklade, problém je v samotnom človeku, nie v konkrétnej technológii, ktorú drží v ruke. Navyše, aj on sám dokazuje, že sa z toho dá spamätať a ponaučiť ešte pred večným stratením.
.katarzia so smartfónom pri Dávidovi
Až pridaním internetu do mobilov však môžeme hovoriť o začiatku éry smartfónov, keď sa z telefónu stáva vlastne miniatúrny počítač, na ktorom môžeme pracovať s mobilnými verziami známych programov z kancelárskeho balíka Office, vybavovať poštu, chatovať s priateľmi, vyhľadávať potrebné informácie, zdieľať informácie, a vôbec, rôznym spôsobom využívať sociálne siete, používať mapy, navigáciu a lokalizačné služby. O víťaznom ťažení smartfónov napriek všeobecnej ekonomickej kríze vypovedá aj skutočnosť, že celkový počet predaných smartfónov na svete v tomto roku predbehol počet predaných osobných počítačov, a to sa do nich započítavajú aj čoraz obľúbenejšie tablety. Osemnásť percent svetovej populácie vlastní nejakú verziu smartfónu, čo je viac ako dvojnásobok oproti roku 2008, keď to bolo 8 percent. Na Slovensku síce len dvaja z desiatich majiteľov mobilu využívajú aj dátové služby, ale počet predaných smartfónov, aj vďaka dotačnej politike operátorov, rastie a nasleduje svetový trend.
Dôležitým krokom k budúcej podobe smartfónu je zmena mobilu nielen na príručný počítač, ale na multimediálne zariadenie, cez ktoré sa dá pozerať televízia, počúvať rádio, hudba, hrať hry, čítať noviny, a samozrejme, aj e-knihy. Nahliadajúc na to všetko ecovskou optikou, i tu by sa dalo hovoriť o navždy stratených ľuďoch, čo sa nevedia odtrhnúť od svojej elektronickej pošty, sociálnych sietí či prúdu správ ani v katedrále. Ale ako pre zmenu dosvedčuje príklad nášho šéfredaktora (pozri editorial 30/2012 Videné z Uffizi), kontrast Michelangelovho Dávida s vlastným svetom, vtesnaným v mobile, môže byť priam katarzný.
.vyhľadávač mín aj sexporadňa
Aby nám bežal počítač, potrebujeme operačný systém, v smartfóne musíme mať tzv. platformu. Aby sme mohli pohodlne pracovať s počítačom, potrebujeme rôzne programy a internetový prehliadač. V prípade smartfónov sú na všetku prácu i zábavu potrebné tzv. špecializované aplikácie. Ako už je zvykom v konkurenčnom prostredí informačných technológií, výrobcovia operačných systémov, samotných zariadení aj aplikácií sa nedohodli na jednej spoločnej platforme, ale súťažia v tom, ktorá sa stane lídrom v celosvetovom meradle. Ak chce niekto ponúknuť svoju službu, hru či publikáciu cez mobil, musí ju pre každú platformu vyvíjať zvlášť a inak. Podľa štatistík slovenského mobilného trhu, ktoré viacerým technologickým portálom poskytol Orange, až 70 percent zo všetkých predaných telefónov tvoria zariadenia s otvoreným operačným systémom a z nich až 70 percent je postavených na Androide od Googlu. Na Androide teda beží cca polovica slovenských smartfónov. Najmä vďaka zotrvačnosti a obľúbenosti Nokie je na druhom mieste Symbian s 19 percentami, a na treťom iPhone s 8-percentným podielom. Pre úplnosť treba spomenúť aj rastúci podiel zariadení Windows Phone, a naopak, ustupujúci trend OS pre BlackBerry. Už Vianoce s rôznymi akciami však môžu priniesť zmeny.
Nedá sa dosť dobre vymenovať ani len okruhy tém, pre ktoré existujú mobilné aplikácie. Patria sem verzie novín a magazínov pre smartfóny, ako má napríklad aj .týždeň, sociálne siete ako je Facebook či Google+, hry pre deti i dospelých, sledovanie rôznych podujatí, napríklad Olympijských hier. Len do našej národnej súťaže s mobilnými aplikáciami AppsRulezz 2012 bolo tohto roku prihlásených 89 aplikácií. Medzi ocenenými bol napríklad aplikácia Trashout, ktorá pomáha pri odstraňovaní nelegálnych skládok, na šortliste sa ocitli aplikácie ako Gestures Way, ktorá slúži na rýchlejšie ovládanie mobilu pomocou jednoduchých gest či ITransit BA na vyhľadávanie spojov bratislavskej MHD. Niektoré sú užitočné, iné absurdné, nie je núdza ani o také vychytávky, ako je aplikácia WotWentWrong, ktorá radí zlomeným srdciam, kde urobili na rande chybu, či aplikácia študentov poľskej vojenskej akadémie SAPER na vyhľadávanie mín.
Nielenže sa tie aplikácie nedajú vymenovať, ony sa nedajú ani poriadne spočítať, pretože jednotlivé miesta, kde sú sústredené a dajú sa sťahovať, či už zadarmo, alebo za peniaze, uvádzajú rôzne neagregovateľné dáta. Takže len odhady: Už v roku 2010 existovalo podľa IDC viac ako 300 000 rôznych aplikácií, ktoré boli stiahnuté 10,9 miliardy krát a do roku 2014 sa očakáva, že tých stiahnutí bude 76,9 miliardy, čo predstavuje odhadovanú sumu 35 miliárd amerických dolárov. Spolu 11,6 percenta z príjmu je za sťahovanie pesničiek, pričom video tvorí len 2 percentá z celkových platieb.
Aká je blízka budúcnosť smartfónov? V prvom rade ovládanie hlasom, i keď na funkčnú aplikáciu v slovenčine, s verziami rozoznávajúcimi stredoslovenský, východniarsky či bratislavský akcent sa ešte asi načakáme. Ďalej používanie mobilu ako čipovej identifikačnej karty – napríklad na otváranie hotelových dverí či kancelárie. Napokon, už dnes na mnohých letiskách stačí namiesto on-line kúpenej letenky nechať si zosnímať zo smartfónu QR kód.Veľa sa očakáva aj od možností používať mobil namiesto platobnej karty, prvé projekty sú už aj na Slovensku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.