Návštevníka, ktorý sa ocitne v centre Chorvátskeho Grobu, na prvý pohľad nič nevyrušuje. Niekoľko mamičiek s deťmi popíja v cukrárni kofolu, babičky pred kostolom živo diskutujú a niekoľko chlapov sa pred vynoveným obecným úradom trápi so zavlažovacím zariadením. Typická vidiecka idylka. Miestni obecní činovníci však bijú na poplach. Dôvodom je paradoxne úplne opačný problém, ako rieši väčšina ich kolegov po celom Slovensku.
.škola volá
Problémov je v Chorvátskom Grobe naozaj veľa, ale začnime tým najakútnejším, keďže sa blíži začiatok školského roka. Pre miestne deti totiž tunajšia škola zďaleka nestačí.
V Chorvátskom Grobe je viac ako 800 školopovinných detí a až 730 z nich musí do školy dochádzať mimo obce, najmä do Bratislavy. V dedine je len jedna škola, aj to len s prvými štyrmi ročníkmi. V 90. rokoch tu starosta zrušil druhý stupeň, považoval ho za zbytočný, keďže detí bolo vtedy málo a ochotne ich prijímali susedné obce.
Situácia sa stala vážnou po tom, ako deti z Chorvátskeho Grobu odmietli prijímať do školy v susedných Vajnoroch. Ich triedy už boli preplnené a detí z Grobu pribúdalo nevídanou rýchlosťou. V posledných rokoch v obci pribúdalo približne sto detí ročne a situácia sa v najbližšej budúcnosti bude ešte viac komplikovať, a tak miestni vedia, že nutne potrebujú novú školu. Obec má vypracovaný projekt, vlastní aj pozemok, na ktorom by mohla vyrásť, nemá však peniaze.
Potrebnú investíciu odhadujú na 5,6 milióna eur, ich ročný rozpočet je len okolo dvoch miliónov. Keďže je obec príliš blízko Bratislavy, nemôže na školu žiadať peniaze z eurofondov a nič pre ňu nerieši ani úver, lebo zadlžiť by sa mohla len do výšky šesťdesiatich percent svojho ročného rozpočtu. So žiadosťou o finančnú podporu sa preto vedenie obce obrátilo na ministerstvá financií, školstva a Bratislavský samosprávny kraj. Nepochodilo. Ministerstvo školstva Chorvátskemu Grobu odpovedalo, že finančné prostriedky môže na výstavbu školy dať len v prípade, ak má žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakov so zdravotným hendikepom. Hovorca ministerstva ešte obci odkázal, že za problémy s nedostakom školských priestorov si môže sama, keďže nezvládla svoj rozvoj. A mala by si to teda sama aj riešiť.
.sťahovanie do obrázka
Korene dnešných problémov Chorvátskeho Grobu skutočne treba hľadať v jeho divokom rozvoji na začiatku tohto storočia. V rokoch 2003 až 2008, v časoch stavebného boomu, sa začala pokojná obec približne s tisíckou obyvateľov prudko rozrastať. Množstvo ľudí, ktorí bývali v bytoch na šedivých bratislavských sídliskách, si chcelo splniť sen o vlastnom domčeku so záhradkou. Na dom v Bratislave peniažky neboli, tak sa poohliadli po okolí. Príležitosť využili developerské spoločnosti, skúpili relatívne lacné pozemky a za prijateľné peniaze začali ľuďom ponúkať buď už hotové domy, alebo stavebné parcely. V časti Čierna Voda, ktorá administratívne patrí pod Chorvátsky Grob, sa tak v krátkom čase rozbehlo viac ako tridsať developerských projektov a počet obyvateľov sa z pôvodnej tisícky za pár rokov zvýšil na dnešných viac ako šesťtisíc. Dokonca sa plánovalo, že Chorvátsky Grob sa v krátkom čase stane niekoľkodesaťtisícovým mestečkom.
Tie plány síce kríza a recesia poslali do minulosti, v Čienej Vode však napriek tomu vyrástol niekoľkotisícový, pomerne bizarný satelit, popretkávaný slepými uličkami. Satelit bez občianskej vybavenosti, teda bez škôl, materských škôlok, verejných priestranstiev, parkov, detských ihrísk. „Keď som si tu v roku 2004 kupovala nehnuteľnosť, môj syn mal rok a bývalý starosta mi povedal, že kým pôjde do škôlky, tak ich tu bude toľko, že si nebudem vedieť vybrať,“ hovorí Dana Michálková, ktorá dnes pracuje na Obecnom úrade a má na starosti školstvo a kultúru. Ako mnoho iných, aj ona vymenila panelákový byt v Bratislave za domček v Čiernej Vode. V tom čase sa ešte informácie príliš na internete nezverejňovali, a tak, ako hovorí, naletela sľubom. „Sťahovala som sa do obrázka, kde bolo detské ihrisko, obchody. Netušili sme, že tu je toľko naplánovaných stavieb. Keď sme sa prišli pýtať na úrad, tak nám hovorili, že všetko je v poriadku. Potom sme sa prebudili,“ opisuje svoju skúsenosť Michálková.
.kto za to môže?
V pomyselnej slepej uličke sa tak ocitlo nové vedenie obce, ktoré dnes musí čeliť desiatkam sťažností nespokojných obyvateľov. Podľa súčasného starostu obce Miroslava Marynčáka predchádzajúce vedenie obce, ktoré malo schvaľovanie nových stavieb v rukách, zanedbalo vyjednávanie s developermi. Vôbec na nich netlačilo, aby spolu s domami budovali aj potrebnú občiansku infraštruktúru. Tí sa do toho, samozrejme, sami od seba nehrnuli.
„Samotní developeri tu nechcú bývať, oni tu chcú len zarobiť. Nezaujíma ich, ako to tu bude vyzerať, chcú z územia len vyťažiť maximum. Necítia potrebu prispieť na vyššiu vybavenosť či akúsi nadstavbu. Stačí im, keď rozparcelujú územie najefektívnejšie, ako sa len dá, naplánujú domov, koľko sa len zmestí, a to potom predajú. Keď som ukazoval svojim priateľom v Česku v územnom pláne obce zakreslených všetkých 39 takýmto spôsobom vydevelopovaných lokalít, tak sa pýtali, prečo tu máme toľko cintorínov..., povedal nedávno Marynčák pre odborný časopis ABS (Architektúra, Stavebníctvo, Biznis).
Starosta tiež bývalému vedeniu vyčíta, že množstvo platných rozhodnutí z ich obdobia je v rozpore s platným územným plánom, so stavebným zákonom a často proti zdravému rozumu. Výsledkom je, že počet domov sa oproti pôvodnému plánu zniekoľkonásobil, čoho výsledkom sú aj problémy s kanalizáciou a dodávkami vody. Nehovoriac o tom, že absencia školy a ďalších verejných priestorov nesie so sebou aj sociálne dôsledky. Ľudia, ktorí v Čiernej Vode žijú, sa ledva poznajú, nekomunikujú spolu, ich deti nechodia do spoločnej školy a duch komunity tu takmer neexistuje.
Môže za divoký urbanizmus v Čiernej Vode lenivosť, neodbornosť, alebo dokonca korupcia? Na tieto otázky sa novému vedeniu už dnes nechce hľadať odpovede. „Nemáme čas to zisťovať, máme v obci krízový stav, starosta je momentálne krízový manažér. My nemôžeme riešiť ani rozvojové projekty, pretože musíme hasiť problémy, ktoré svojou nekompetentnosťou spôsobilo bývalé vedenie,“ hovorí prednosta Obecného úradu Peter Matula.
Bývalí funkcionári obce si však žiadne pochybenia nepripúšťajú. „Pokojne spávam, všetko sme robili s najlepším vedomím a svedomím pre rozvoj obce,“ hovorí pre .týždeň bývalý zástupca starostu Ľubomír Žiak. Podľa neho mali dohodu s dnes už neexistujúcou spoločnosťou Grunt, ktorá chcela v Chorvátskom Grobe postaviť satelitné mestečko pre viac ako dvadsaťtisíc ľudí. Sľúbili, že v rámci svojej investície vybudujú aj príjazdovú komunikáciu na diaľnicu, aj základnú školu. Na obecnom úrade tiež vraj nechali štúdiu na riešenie nadstavby existujúcej školy. Deti z Čiernej Vody mal do nej voziť školský autobus.
.chýbajú zákony
Súčasný starosta Marynčák, ktorý je sám architektom a urbanistom, upozorňuje aj na absenciu legislatívy, ktorá by developerov na Slovensku prinútila investovať časť svojho zisku aj do budovania občianskej infraštruktúry. Hoci platí, že tí solídnejší na to myslia aj sami a svoje projekty konzultujú so samosprávami a urbanistami, stále je je dosť takých, ktorí sa na lokalitu, kde stavajú, pozerajú len optikou čo najvyššieho zisku. Obec často ani nedokáže byť developerom rovnocenným partnerom a celú vec podceňujú aj kupujúci, ktorých zaujíma len cena domčeka. O všetko ostatné sa predsa musí postarať obec. Starosta Marynčák uvádza aj príklady. V Bavorsku musí napríklad investor odviesť obci v niektorých prípadoch až tridsať percent nákladov na výstavbu budovy, v Taliansku a Rakúsku sú tieto poplatky v priemere vo výške 10-tisíc eur na jeden rodinný dom. Zákon, ktorý upravuje povinnosti developerov, je aj vo Veľkej Británii. Časopis Plus 7 dní nedávno priniesol rozhovor s britským urbanistom a šéfom firmy Desing for Homes Davidom Birbeckom. Hovorí, že ak chcú developeri vo Veľkej Británii stavať obytný komplex, sú podľa zákona povinní v rámci neho vybudovať aj istý počet verejných stavieb. Ich množstvo a typ závisí od výšky investície a od dohody so samosprávou.
Developerov v Chorvátskom Grobe dnes nezabrzdil zákon, ale kríza. Ak by však aj časom prišlo k zmene legislatívy a developerské projekty by sa museli skvalitniť, problém Čiernej Vody to už nevyrieši. Obec, ktorej teraz zúfalo chýba škola, si musí pomôcť sama. To je cena za neskúsenosť, nekompetentnosť a nezodpovednosť, vinou ktorých sa Chorvátsky Grob zmenil z príjemnej obce na nezvládnuteľné monštrum.
.škola volá
Problémov je v Chorvátskom Grobe naozaj veľa, ale začnime tým najakútnejším, keďže sa blíži začiatok školského roka. Pre miestne deti totiž tunajšia škola zďaleka nestačí.
V Chorvátskom Grobe je viac ako 800 školopovinných detí a až 730 z nich musí do školy dochádzať mimo obce, najmä do Bratislavy. V dedine je len jedna škola, aj to len s prvými štyrmi ročníkmi. V 90. rokoch tu starosta zrušil druhý stupeň, považoval ho za zbytočný, keďže detí bolo vtedy málo a ochotne ich prijímali susedné obce.
Situácia sa stala vážnou po tom, ako deti z Chorvátskeho Grobu odmietli prijímať do školy v susedných Vajnoroch. Ich triedy už boli preplnené a detí z Grobu pribúdalo nevídanou rýchlosťou. V posledných rokoch v obci pribúdalo približne sto detí ročne a situácia sa v najbližšej budúcnosti bude ešte viac komplikovať, a tak miestni vedia, že nutne potrebujú novú školu. Obec má vypracovaný projekt, vlastní aj pozemok, na ktorom by mohla vyrásť, nemá však peniaze.
Potrebnú investíciu odhadujú na 5,6 milióna eur, ich ročný rozpočet je len okolo dvoch miliónov. Keďže je obec príliš blízko Bratislavy, nemôže na školu žiadať peniaze z eurofondov a nič pre ňu nerieši ani úver, lebo zadlžiť by sa mohla len do výšky šesťdesiatich percent svojho ročného rozpočtu. So žiadosťou o finančnú podporu sa preto vedenie obce obrátilo na ministerstvá financií, školstva a Bratislavský samosprávny kraj. Nepochodilo. Ministerstvo školstva Chorvátskemu Grobu odpovedalo, že finančné prostriedky môže na výstavbu školy dať len v prípade, ak má žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakov so zdravotným hendikepom. Hovorca ministerstva ešte obci odkázal, že za problémy s nedostakom školských priestorov si môže sama, keďže nezvládla svoj rozvoj. A mala by si to teda sama aj riešiť.
.sťahovanie do obrázka
Korene dnešných problémov Chorvátskeho Grobu skutočne treba hľadať v jeho divokom rozvoji na začiatku tohto storočia. V rokoch 2003 až 2008, v časoch stavebného boomu, sa začala pokojná obec približne s tisíckou obyvateľov prudko rozrastať. Množstvo ľudí, ktorí bývali v bytoch na šedivých bratislavských sídliskách, si chcelo splniť sen o vlastnom domčeku so záhradkou. Na dom v Bratislave peniažky neboli, tak sa poohliadli po okolí. Príležitosť využili developerské spoločnosti, skúpili relatívne lacné pozemky a za prijateľné peniaze začali ľuďom ponúkať buď už hotové domy, alebo stavebné parcely. V časti Čierna Voda, ktorá administratívne patrí pod Chorvátsky Grob, sa tak v krátkom čase rozbehlo viac ako tridsať developerských projektov a počet obyvateľov sa z pôvodnej tisícky za pár rokov zvýšil na dnešných viac ako šesťtisíc. Dokonca sa plánovalo, že Chorvátsky Grob sa v krátkom čase stane niekoľkodesaťtisícovým mestečkom.
Tie plány síce kríza a recesia poslali do minulosti, v Čienej Vode však napriek tomu vyrástol niekoľkotisícový, pomerne bizarný satelit, popretkávaný slepými uličkami. Satelit bez občianskej vybavenosti, teda bez škôl, materských škôlok, verejných priestranstiev, parkov, detských ihrísk. „Keď som si tu v roku 2004 kupovala nehnuteľnosť, môj syn mal rok a bývalý starosta mi povedal, že kým pôjde do škôlky, tak ich tu bude toľko, že si nebudem vedieť vybrať,“ hovorí Dana Michálková, ktorá dnes pracuje na Obecnom úrade a má na starosti školstvo a kultúru. Ako mnoho iných, aj ona vymenila panelákový byt v Bratislave za domček v Čiernej Vode. V tom čase sa ešte informácie príliš na internete nezverejňovali, a tak, ako hovorí, naletela sľubom. „Sťahovala som sa do obrázka, kde bolo detské ihrisko, obchody. Netušili sme, že tu je toľko naplánovaných stavieb. Keď sme sa prišli pýtať na úrad, tak nám hovorili, že všetko je v poriadku. Potom sme sa prebudili,“ opisuje svoju skúsenosť Michálková.
.kto za to môže?
V pomyselnej slepej uličke sa tak ocitlo nové vedenie obce, ktoré dnes musí čeliť desiatkam sťažností nespokojných obyvateľov. Podľa súčasného starostu obce Miroslava Marynčáka predchádzajúce vedenie obce, ktoré malo schvaľovanie nových stavieb v rukách, zanedbalo vyjednávanie s developermi. Vôbec na nich netlačilo, aby spolu s domami budovali aj potrebnú občiansku infraštruktúru. Tí sa do toho, samozrejme, sami od seba nehrnuli.
„Samotní developeri tu nechcú bývať, oni tu chcú len zarobiť. Nezaujíma ich, ako to tu bude vyzerať, chcú z územia len vyťažiť maximum. Necítia potrebu prispieť na vyššiu vybavenosť či akúsi nadstavbu. Stačí im, keď rozparcelujú územie najefektívnejšie, ako sa len dá, naplánujú domov, koľko sa len zmestí, a to potom predajú. Keď som ukazoval svojim priateľom v Česku v územnom pláne obce zakreslených všetkých 39 takýmto spôsobom vydevelopovaných lokalít, tak sa pýtali, prečo tu máme toľko cintorínov..., povedal nedávno Marynčák pre odborný časopis ABS (Architektúra, Stavebníctvo, Biznis).
Starosta tiež bývalému vedeniu vyčíta, že množstvo platných rozhodnutí z ich obdobia je v rozpore s platným územným plánom, so stavebným zákonom a často proti zdravému rozumu. Výsledkom je, že počet domov sa oproti pôvodnému plánu zniekoľkonásobil, čoho výsledkom sú aj problémy s kanalizáciou a dodávkami vody. Nehovoriac o tom, že absencia školy a ďalších verejných priestorov nesie so sebou aj sociálne dôsledky. Ľudia, ktorí v Čiernej Vode žijú, sa ledva poznajú, nekomunikujú spolu, ich deti nechodia do spoločnej školy a duch komunity tu takmer neexistuje.
Môže za divoký urbanizmus v Čiernej Vode lenivosť, neodbornosť, alebo dokonca korupcia? Na tieto otázky sa novému vedeniu už dnes nechce hľadať odpovede. „Nemáme čas to zisťovať, máme v obci krízový stav, starosta je momentálne krízový manažér. My nemôžeme riešiť ani rozvojové projekty, pretože musíme hasiť problémy, ktoré svojou nekompetentnosťou spôsobilo bývalé vedenie,“ hovorí prednosta Obecného úradu Peter Matula.
Bývalí funkcionári obce si však žiadne pochybenia nepripúšťajú. „Pokojne spávam, všetko sme robili s najlepším vedomím a svedomím pre rozvoj obce,“ hovorí pre .týždeň bývalý zástupca starostu Ľubomír Žiak. Podľa neho mali dohodu s dnes už neexistujúcou spoločnosťou Grunt, ktorá chcela v Chorvátskom Grobe postaviť satelitné mestečko pre viac ako dvadsaťtisíc ľudí. Sľúbili, že v rámci svojej investície vybudujú aj príjazdovú komunikáciu na diaľnicu, aj základnú školu. Na obecnom úrade tiež vraj nechali štúdiu na riešenie nadstavby existujúcej školy. Deti z Čiernej Vody mal do nej voziť školský autobus.
.chýbajú zákony
Súčasný starosta Marynčák, ktorý je sám architektom a urbanistom, upozorňuje aj na absenciu legislatívy, ktorá by developerov na Slovensku prinútila investovať časť svojho zisku aj do budovania občianskej infraštruktúry. Hoci platí, že tí solídnejší na to myslia aj sami a svoje projekty konzultujú so samosprávami a urbanistami, stále je je dosť takých, ktorí sa na lokalitu, kde stavajú, pozerajú len optikou čo najvyššieho zisku. Obec často ani nedokáže byť developerom rovnocenným partnerom a celú vec podceňujú aj kupujúci, ktorých zaujíma len cena domčeka. O všetko ostatné sa predsa musí postarať obec. Starosta Marynčák uvádza aj príklady. V Bavorsku musí napríklad investor odviesť obci v niektorých prípadoch až tridsať percent nákladov na výstavbu budovy, v Taliansku a Rakúsku sú tieto poplatky v priemere vo výške 10-tisíc eur na jeden rodinný dom. Zákon, ktorý upravuje povinnosti developerov, je aj vo Veľkej Británii. Časopis Plus 7 dní nedávno priniesol rozhovor s britským urbanistom a šéfom firmy Desing for Homes Davidom Birbeckom. Hovorí, že ak chcú developeri vo Veľkej Británii stavať obytný komplex, sú podľa zákona povinní v rámci neho vybudovať aj istý počet verejných stavieb. Ich množstvo a typ závisí od výšky investície a od dohody so samosprávou.
Developerov v Chorvátskom Grobe dnes nezabrzdil zákon, ale kríza. Ak by však aj časom prišlo k zmene legislatívy a developerské projekty by sa museli skvalitniť, problém Čiernej Vody to už nevyrieši. Obec, ktorej teraz zúfalo chýba škola, si musí pomôcť sama. To je cena za neskúsenosť, nekompetentnosť a nezodpovednosť, vinou ktorých sa Chorvátsky Grob zmenil z príjemnej obce na nezvládnuteľné monštrum.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.