Rovnakým signálom je zrejme aj to, že z najvyšších vládnych aj spravodajských miest unikajú presne cielené informácie, inokedy mlčanliví ľudia z tajných služieb sú anonymne zhovorčiví a že Izrael zvýšil dane z pridanej hodnoty aj z príjmu. Ich nárast o jedno percento niektorí označujú za príspevok k vojnovému rozpočtu, a nie za nevyhnutný krok na znižovanie deficitu.
.kto je Avi Dichter
Avi Dichter sa v roku 1952 narodil židovským rodičom, ktorí prežili holocaust. V bezpečnostnom aparáte židovského štátu začínal od piky. Bol vzdušným maršalom v leteckej spoločnosti El Al, študoval arabčinu a na šéfa tajnej služby Šin Bet to dotiahol počas takzvanej druhej intifády. Z tajnej služby odišiel v roku 2005, chvíľu pracoval ako analytik, prednášal a neskôr sa pridal k novej strane Kadima, ktorú založil Ariel Šaron. Podpísal niekoľko kontroverzných návrhov zákonov, čo sa dajú označiť za nacionalistické, a musel zrušiť cestu do Veľkej Británie, kde mu hrozil zatykač za údajné vojnové zločiny.
Dnes prichádza do vlády Benjamina Netanjahua ako čerstvý nestraník – krátko pred vymenovaním do funkcie vystúpil z Kadimy. Jeho nominácia je politicky problematická, ide skôr o voľbu na profesionálnom základe. Dichter už bol aj ministrom národnej bezpečnosti a jeho pôsobenie v tajnej služby sa nieslo v znamení reštrukturalizácie a sústredenia na protiteroristické operácie. Označujú ho za človeka úplne oddaného izraelskej bezpečnosti, ale aj za racionálneho muža, ktorý vie domýšľať dôsledky.
Dichter sa v posledných mesiacoch o Iráne vyjadroval značne neurčito. Väčšinou všetko zaobalil do frázy, že Izrael „musí na svoju obranu využiť všetky svoje kapacity“. To z neho nerobí ani zástancu útoku na Irán, ani jeho odporcu. Nevie sa, či stojí na strane Netanjahua a jeho ministra obrany Ehuda Baraka, ktorí v posledných dňoch útok spomínajú až pričasto, alebo na strane niektorých generálov a analytikov, ktorí vyzývajú na opatrnosť a opakujú, že by bolo dobré mať podporu Spojených štátov.
.hra s nervami
Faktom však je, že Dichter sa stane deviatym členom takzvaného užšieho kabinetu, ktorý bude okrem iného rozhodovať aj o prípadnom útoku na Irán. Existujú názory, že Dichter bude rozhodujúcim hlasom, lebo nateraz sú názory za a proti v užšom kabinete vyrovnané. To všetko pritom môžu byť len špekulácie, ktoré teraz intenzívne krúžia v médiách. Je to také zrejmé, aký zrejmý je fakt, že Netanjahu a Barak majú povahu aj metódy hráčov pokra. Evidentne hrajú s nervami vlastných obyvateľov, ale aj s nervami americkej administratívy, ktorá je v silnej panike z toho, že by sa židovský štát odhodlal na útok na iránske jadrové zariadenia ešte pred prezidentskými voľbami. Izraelský tlak však natoľko silnie, že sa možno na septembrovom Valnom zhromaždení OSN neplánovane stretne Netanjahu s Obamom.
.zlyhávajúca civilná obrana
Dichterovo vymenovanie má byť zrejme súčasťou tlaku, ale aj reakciou na to, že jeho predchodca Matan Vilnai odchádza na veľvyslanecký post do Pekingu. Na svoj post však prichádza aj z praktických dôvodov. Má byť ministrom civilnej bezpečnosti, čo je v čase vojny kľúčový post. A Netanjahu vie, kde sú rezervy. Izrael má zrejme najsilnejšiu armádu v regióne, špičkové spravodajské služby aj silnú túžbu prežiť za každých okolností. Posledná vojna – konflikt s Hizballáhom v roku 2006 –, však ukázala, že civilná obrana má tendencie zlyhávať.
Sever Izraela, ktorý trpel pod útokmi kaťuší z Libanonu, zápasil aj s nedostatkom krytov, ich nedostupnosťou, nefungujúcim výstražným systémom. Objavili sa prípady, keď v bytoch bez pomoci zostali seniori či invalidní občania, na ktorých sa „pozabudlo“.
Izraelu sa navyše stále nepodarilo distribuovať nové typy plynových masiek všetkým obyvateľom, zlyháva údržba krytov v bytových domoch, ľudia nemajú v poriadku bezpečnostné izby v bytoch, často ich používajú na úplne iné účely.
A pritom je Izrael momentálne nielen pod hrozbou útoku z Iránu. V susednej Sýrii sa presúvajú chemické zbrane ako vrecia so zemiakmi a nevie sa, kto sa chopí moci pod slabnúcom Assadovi.
V Libanone sa Hizballáh nevzdáva sna o zničení Izraela. V Egypte sa presadili islamisti, ktorí čoraz častejšie spomínajú prehodnocovanie mierovej zmluvy s Izraelom. To sú len niektoré z bezpečnostných výziev Izraela, z ktorých môže vzniknúť plnokrvná vojna.
Fungovanie civilnej obrany a jej maximálna efektivita sú preto nevyhnutné. Nestačí len špičková vojenská technika, treba sa postarať aj o ľudí doma. Len minulý víkend Izrael preveroval systém výstrah, ktoré by občania dostávali vo forme SMS priamo do svojich mobilov.
Či už Aviho Dichtera vybrali do funkcie pre Irán na zlepšenie fungovania civilnej obrany, alebo preto, aby Netanjahu ešte väčšmi rozkýval stranu Kadima a „vyčistil“ politickú scénu pred budúcoročnými voľbami, podľa analytikov to nemusí byť zlá voľba.
Autorka je publicistka, žije v Izraeli.
.kto je Avi Dichter
Avi Dichter sa v roku 1952 narodil židovským rodičom, ktorí prežili holocaust. V bezpečnostnom aparáte židovského štátu začínal od piky. Bol vzdušným maršalom v leteckej spoločnosti El Al, študoval arabčinu a na šéfa tajnej služby Šin Bet to dotiahol počas takzvanej druhej intifády. Z tajnej služby odišiel v roku 2005, chvíľu pracoval ako analytik, prednášal a neskôr sa pridal k novej strane Kadima, ktorú založil Ariel Šaron. Podpísal niekoľko kontroverzných návrhov zákonov, čo sa dajú označiť za nacionalistické, a musel zrušiť cestu do Veľkej Británie, kde mu hrozil zatykač za údajné vojnové zločiny.
Dnes prichádza do vlády Benjamina Netanjahua ako čerstvý nestraník – krátko pred vymenovaním do funkcie vystúpil z Kadimy. Jeho nominácia je politicky problematická, ide skôr o voľbu na profesionálnom základe. Dichter už bol aj ministrom národnej bezpečnosti a jeho pôsobenie v tajnej služby sa nieslo v znamení reštrukturalizácie a sústredenia na protiteroristické operácie. Označujú ho za človeka úplne oddaného izraelskej bezpečnosti, ale aj za racionálneho muža, ktorý vie domýšľať dôsledky.
Dichter sa v posledných mesiacoch o Iráne vyjadroval značne neurčito. Väčšinou všetko zaobalil do frázy, že Izrael „musí na svoju obranu využiť všetky svoje kapacity“. To z neho nerobí ani zástancu útoku na Irán, ani jeho odporcu. Nevie sa, či stojí na strane Netanjahua a jeho ministra obrany Ehuda Baraka, ktorí v posledných dňoch útok spomínajú až pričasto, alebo na strane niektorých generálov a analytikov, ktorí vyzývajú na opatrnosť a opakujú, že by bolo dobré mať podporu Spojených štátov.
.hra s nervami
Faktom však je, že Dichter sa stane deviatym členom takzvaného užšieho kabinetu, ktorý bude okrem iného rozhodovať aj o prípadnom útoku na Irán. Existujú názory, že Dichter bude rozhodujúcim hlasom, lebo nateraz sú názory za a proti v užšom kabinete vyrovnané. To všetko pritom môžu byť len špekulácie, ktoré teraz intenzívne krúžia v médiách. Je to také zrejmé, aký zrejmý je fakt, že Netanjahu a Barak majú povahu aj metódy hráčov pokra. Evidentne hrajú s nervami vlastných obyvateľov, ale aj s nervami americkej administratívy, ktorá je v silnej panike z toho, že by sa židovský štát odhodlal na útok na iránske jadrové zariadenia ešte pred prezidentskými voľbami. Izraelský tlak však natoľko silnie, že sa možno na septembrovom Valnom zhromaždení OSN neplánovane stretne Netanjahu s Obamom.
.zlyhávajúca civilná obrana
Dichterovo vymenovanie má byť zrejme súčasťou tlaku, ale aj reakciou na to, že jeho predchodca Matan Vilnai odchádza na veľvyslanecký post do Pekingu. Na svoj post však prichádza aj z praktických dôvodov. Má byť ministrom civilnej bezpečnosti, čo je v čase vojny kľúčový post. A Netanjahu vie, kde sú rezervy. Izrael má zrejme najsilnejšiu armádu v regióne, špičkové spravodajské služby aj silnú túžbu prežiť za každých okolností. Posledná vojna – konflikt s Hizballáhom v roku 2006 –, však ukázala, že civilná obrana má tendencie zlyhávať.
Sever Izraela, ktorý trpel pod útokmi kaťuší z Libanonu, zápasil aj s nedostatkom krytov, ich nedostupnosťou, nefungujúcim výstražným systémom. Objavili sa prípady, keď v bytoch bez pomoci zostali seniori či invalidní občania, na ktorých sa „pozabudlo“.
Izraelu sa navyše stále nepodarilo distribuovať nové typy plynových masiek všetkým obyvateľom, zlyháva údržba krytov v bytových domoch, ľudia nemajú v poriadku bezpečnostné izby v bytoch, často ich používajú na úplne iné účely.
A pritom je Izrael momentálne nielen pod hrozbou útoku z Iránu. V susednej Sýrii sa presúvajú chemické zbrane ako vrecia so zemiakmi a nevie sa, kto sa chopí moci pod slabnúcom Assadovi.
V Libanone sa Hizballáh nevzdáva sna o zničení Izraela. V Egypte sa presadili islamisti, ktorí čoraz častejšie spomínajú prehodnocovanie mierovej zmluvy s Izraelom. To sú len niektoré z bezpečnostných výziev Izraela, z ktorých môže vzniknúť plnokrvná vojna.
Fungovanie civilnej obrany a jej maximálna efektivita sú preto nevyhnutné. Nestačí len špičková vojenská technika, treba sa postarať aj o ľudí doma. Len minulý víkend Izrael preveroval systém výstrah, ktoré by občania dostávali vo forme SMS priamo do svojich mobilov.
Či už Aviho Dichtera vybrali do funkcie pre Irán na zlepšenie fungovania civilnej obrany, alebo preto, aby Netanjahu ešte väčšmi rozkýval stranu Kadima a „vyčistil“ politickú scénu pred budúcoročnými voľbami, podľa analytikov to nemusí byť zlá voľba.
Autorka je publicistka, žije v Izraeli.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.