Od Španielska po Čínu, od Spojených štátov po Taliansko čelia tieto vlády – regionálne, štátne, provinčné, mestské i obecné – obrovským fiškálnym problémom. Účet za sanáciu miestnych nesolventných vlád zaplatia vlády na vyšších úrovniach, ktoré v dôsledku toho môžu trpieť znížením ratingu svojich dlhopisov. V Španielsku, Taliansku a Číne pripadá táto rola centrálnym vládam, zatiaľ čo v prípade amerických miest a obcí to budú vlády štátne.
.rozhadzovačnosť
V rámci štátov i medzi nimi existuje mnoho podobností v otázke podstaty a príčin týchto miestnych fiškálnych kalamít. Lokálni činitelia využívali rastúce príjmy počas boomu na financovanie svojich obľúbených projektov alebo zvyšovanie platov a požitkov bez toho, aby brali nejaký ohľad na budúce náklady. Počas poklesu sa príjmy a dotácie centrálnej vlády zrútili a bolo nutné zaplatiť účty. Plný rozsah problémov pritom nejaký čas maskovali triky kreatívneho účtovníctva. Teraz prichádza zúčtovanie.
Lokálne čínske vlády využívajú na financovanie miestnych podnikov takzvané „finančné nástroje miestnych vlád" (LGFV), aby obišli zákaz priamych pôžičiek. V Španielsku zrútenie trhu nehnuteľností a zamestnanosti prudko stlačilo príjmy. Zvesti o bezprostredne hroziacom bankrote obchádzajú Sicíliu, ktorej guvernér rezignoval, keď sa po škrtoch z Ríma prudko zvýšilo sicílske zadlženie. A nová správa spoločného tímu, ktorého spolupredsedom je bývalý šéf Federálneho rezervného systému Paul Volcker, naznačuje, že nefinancované dôchodkové a zdravotnícke náklady zatemňujú strednodobé a dlhodobé fiškálne vyhliadky mnohých amerických štátov.
Aj kalifornské fiškálne krízy môžu byť zdrojom poučenia pre subcentrálne vlády po celom svete. Tri kalifornské mestá nedávno vyhlásili bankrot: Stockton, najväčšie americké mesto, aké to kedy urobilo, ďalej San Bernardino, ako druhé najväčšie skrachované mesto, a Mammoth Lakes. Povráva sa, že ďalším na rade bude Compton, a väčšina pozorovateľov očakáva, že pri týchto mestách sa to neskončí.
.vláda jednej strany
Štát Kalifornia sa potýka s ďalším veľkým rozpočtovým schodkom, ale tohtoročný rozpočet guvernéra Jerryho Browna napriek tomu obsahuje podstatné zvýšenie výdavkov. Brownova iniciatíva by od tohtoročného novembra zvýšila najvyššie pásmo dane z príjmu fyzických osôb v Kalifornii na 13,3 percenta, čo je najviac v krajine. Podľa Browna by toto daňové zvýšenie bolo dočasné, ale aj tak by trvalo sedem rokov. Guvernér ďalej tvrdí, že je nekompromisný voči notoricky preplácaným a mocným kalifornským odborovým zväzom zamestnancov vo verejnom sektore a presadil u nich zníženie miezd o 5 percent. Detaily však odhaľujú čisté zníženie iba o 1,6 percenta, výmenou za skrátenie pracovného času o 5 percent.
Mestá vyhlasujú bankrot, aby unikli tlaku exponenciálne sa zvyšujúcich penzijných a zdravotníckych nákladov. Na rozdiel od štátu mestá dokonca obmedzili aj základné služby – okrem iného prikročili k dvadsaťpercentnému zníženiu počtu policajtov a hasičov.
Bankrot by mal miestnym vládam umožniť opätovné rokovania o dlhu vo forme dlhopisov a možno aj o nákladoch na penzie a zdravotnú starostlivosť zamestnancov, ktorí odišli do dôchodku (čo bude závisieť od konkurzného sudcu). Od štátu by sa očakávalo, že od skrachovaných miestnych vlád prevezme základné verejné služby. Aj samotný štát je však v ťažkej finančnej situácii; jedným z problémov miest je prudké zníženie objemu štátnych prostriedkov, určených pre miestne samosprávy.
Napriek týmto problémom zatiahol Brown Kaliforniu do velikášského projektu vysokorýchlostnej železnice medzi San Franciscom a Los Angeles. Pre zníženie nákladov z pôvodne odhadovaných 100 miliárd dolárov na 68 miliárd sa v niektorých úsekoch budú využívať existujúce nízkorýchlostné železnice, čo pravdepodobne zdvojnásobí čas jazdy z Los Angeles do San Franciska na 5 až 6 hodín. Kalifornia s najväčšou pravdepodobnosťou nebude schopná financovať celý projekt, takže prvý úsek v riedko obývanom Central Valley nebude mať veľké využitie. A aj keby bol projekt nejakým spôsobom dokončený, pôjde skôr o „skorovysokorýchlostnú" železnicu, ktorá na desiatky rokov odčerpá zúfalo potrebné prostriedky iným základným vládnym službám.
Z týchto nešťastných epizód plynú dôležité ponaučenia. Vláda jednej strany oslabuje zodpovednosť a plodí aroganciu. Kalifornské zákonodarné orgány kontroluje už desiatky rokov Demokratická strana, ktorá koná na pokyn najvplyvnejších záujmových skupín: odborových zväzov zamestnancov vo verejnom sektore, environmentalistov, procesných právnikov a učiteľských odborov.
.pokrokársky experiment
Dohromady „upiekli" mimoriadne progresívny sociálny experiment: v Kalifornii žije 12 percent z celkového počtu obyvateľov USA, ale tiež viac ako 30 percent z celkového počtu poberateľov sociálnych dávok. Od polovice 80. rokov do roku 2005 sa počet obyvateľov Kalifornie zvýšil o 10 miliónov, pričom počet príjemcov zdravotníckeho programu Medicaid vzrástol o sedem miliónov. Počet platcov dane z príjmu sa zdvihol iba o 150 000, zatiaľ čo vo väzniciach pribudlo 115 000 väzňov.
Štátna daň z príjmu nie je len nekonkurencieschopne vysoká, ale samotné príjmy vykazujú značné výkyvy. Keď idú ekonomika a akciové trhy hore, rastú príjmy do štátnej pokladnice oveľa rýchlejšie ako príjmy obyvateľov, a to vďaka extrémne progresívnej dani z príjmu. V dobrých rokoch platí najbohatšie percento poplatníkov približne polovicu celkového objemu štátnej dane z príjmu.
Zákonodarné orgány míňajú tieto zvýšené príjmy tak, akoby mali trvať večne. Potom príde zákonitá recesia a kolaps akciových trhov uvrhne štát do krízy. Progresívny sociálny experiment sa už natoľko odtrhol z reťaze, že štát nedokáže spoľahlivo zabezpečiť ani základné služby, od súdov až po vzdelanie.
Nie je teda prekvapivé, že kalifornská ekonomika, ktorá kedysi prekonávala zvyšok USA, dnes za ostatnými značne pokrivkáva. Miera nezamestnanosti dosahuje 10,8 percenta, teda takmer o tretinu viac, než činí celoštátny priemer, a je vyššia ako vo všetkých ostatných štátoch s výnimkou Nevady a Rhode Islandu.
Kalifornia má v oblasti technológií, zábavy a poľnohospodárstva stále nesmierne silné postavenie. Občania a politici sa však musia dohodnúť, že si budú starostlivejšie vyberať medzi službami, ktoré potrebujú. Že budú reformovať daňovú sústavu smerom k nižším sadzbám pri širšej základni ekonomickej činnosti a platiteľov (takmer polovica obyvateľov neplatí štátnu daň z príjmu vôbec). A tiež, že budú modernizovať neefektívne štátne programy tak, aby míňali menej a prinášali oveľa lepšie výsledky. Nie je náhoda, že je to zároveň dokonalý recept pre nafúknuté a zadlžené centrálne i lokálne vlády po celom svete.
Autor je profesor ekonómie na Stanfordskej univerzite.
Project Syndicate 2012
.rozhadzovačnosť
V rámci štátov i medzi nimi existuje mnoho podobností v otázke podstaty a príčin týchto miestnych fiškálnych kalamít. Lokálni činitelia využívali rastúce príjmy počas boomu na financovanie svojich obľúbených projektov alebo zvyšovanie platov a požitkov bez toho, aby brali nejaký ohľad na budúce náklady. Počas poklesu sa príjmy a dotácie centrálnej vlády zrútili a bolo nutné zaplatiť účty. Plný rozsah problémov pritom nejaký čas maskovali triky kreatívneho účtovníctva. Teraz prichádza zúčtovanie.
Lokálne čínske vlády využívajú na financovanie miestnych podnikov takzvané „finančné nástroje miestnych vlád" (LGFV), aby obišli zákaz priamych pôžičiek. V Španielsku zrútenie trhu nehnuteľností a zamestnanosti prudko stlačilo príjmy. Zvesti o bezprostredne hroziacom bankrote obchádzajú Sicíliu, ktorej guvernér rezignoval, keď sa po škrtoch z Ríma prudko zvýšilo sicílske zadlženie. A nová správa spoločného tímu, ktorého spolupredsedom je bývalý šéf Federálneho rezervného systému Paul Volcker, naznačuje, že nefinancované dôchodkové a zdravotnícke náklady zatemňujú strednodobé a dlhodobé fiškálne vyhliadky mnohých amerických štátov.
Aj kalifornské fiškálne krízy môžu byť zdrojom poučenia pre subcentrálne vlády po celom svete. Tri kalifornské mestá nedávno vyhlásili bankrot: Stockton, najväčšie americké mesto, aké to kedy urobilo, ďalej San Bernardino, ako druhé najväčšie skrachované mesto, a Mammoth Lakes. Povráva sa, že ďalším na rade bude Compton, a väčšina pozorovateľov očakáva, že pri týchto mestách sa to neskončí.
.vláda jednej strany
Štát Kalifornia sa potýka s ďalším veľkým rozpočtovým schodkom, ale tohtoročný rozpočet guvernéra Jerryho Browna napriek tomu obsahuje podstatné zvýšenie výdavkov. Brownova iniciatíva by od tohtoročného novembra zvýšila najvyššie pásmo dane z príjmu fyzických osôb v Kalifornii na 13,3 percenta, čo je najviac v krajine. Podľa Browna by toto daňové zvýšenie bolo dočasné, ale aj tak by trvalo sedem rokov. Guvernér ďalej tvrdí, že je nekompromisný voči notoricky preplácaným a mocným kalifornským odborovým zväzom zamestnancov vo verejnom sektore a presadil u nich zníženie miezd o 5 percent. Detaily však odhaľujú čisté zníženie iba o 1,6 percenta, výmenou za skrátenie pracovného času o 5 percent.
Mestá vyhlasujú bankrot, aby unikli tlaku exponenciálne sa zvyšujúcich penzijných a zdravotníckych nákladov. Na rozdiel od štátu mestá dokonca obmedzili aj základné služby – okrem iného prikročili k dvadsaťpercentnému zníženiu počtu policajtov a hasičov.
Bankrot by mal miestnym vládam umožniť opätovné rokovania o dlhu vo forme dlhopisov a možno aj o nákladoch na penzie a zdravotnú starostlivosť zamestnancov, ktorí odišli do dôchodku (čo bude závisieť od konkurzného sudcu). Od štátu by sa očakávalo, že od skrachovaných miestnych vlád prevezme základné verejné služby. Aj samotný štát je však v ťažkej finančnej situácii; jedným z problémov miest je prudké zníženie objemu štátnych prostriedkov, určených pre miestne samosprávy.
Napriek týmto problémom zatiahol Brown Kaliforniu do velikášského projektu vysokorýchlostnej železnice medzi San Franciscom a Los Angeles. Pre zníženie nákladov z pôvodne odhadovaných 100 miliárd dolárov na 68 miliárd sa v niektorých úsekoch budú využívať existujúce nízkorýchlostné železnice, čo pravdepodobne zdvojnásobí čas jazdy z Los Angeles do San Franciska na 5 až 6 hodín. Kalifornia s najväčšou pravdepodobnosťou nebude schopná financovať celý projekt, takže prvý úsek v riedko obývanom Central Valley nebude mať veľké využitie. A aj keby bol projekt nejakým spôsobom dokončený, pôjde skôr o „skorovysokorýchlostnú" železnicu, ktorá na desiatky rokov odčerpá zúfalo potrebné prostriedky iným základným vládnym službám.
Z týchto nešťastných epizód plynú dôležité ponaučenia. Vláda jednej strany oslabuje zodpovednosť a plodí aroganciu. Kalifornské zákonodarné orgány kontroluje už desiatky rokov Demokratická strana, ktorá koná na pokyn najvplyvnejších záujmových skupín: odborových zväzov zamestnancov vo verejnom sektore, environmentalistov, procesných právnikov a učiteľských odborov.
.pokrokársky experiment
Dohromady „upiekli" mimoriadne progresívny sociálny experiment: v Kalifornii žije 12 percent z celkového počtu obyvateľov USA, ale tiež viac ako 30 percent z celkového počtu poberateľov sociálnych dávok. Od polovice 80. rokov do roku 2005 sa počet obyvateľov Kalifornie zvýšil o 10 miliónov, pričom počet príjemcov zdravotníckeho programu Medicaid vzrástol o sedem miliónov. Počet platcov dane z príjmu sa zdvihol iba o 150 000, zatiaľ čo vo väzniciach pribudlo 115 000 väzňov.
Štátna daň z príjmu nie je len nekonkurencieschopne vysoká, ale samotné príjmy vykazujú značné výkyvy. Keď idú ekonomika a akciové trhy hore, rastú príjmy do štátnej pokladnice oveľa rýchlejšie ako príjmy obyvateľov, a to vďaka extrémne progresívnej dani z príjmu. V dobrých rokoch platí najbohatšie percento poplatníkov približne polovicu celkového objemu štátnej dane z príjmu.
Zákonodarné orgány míňajú tieto zvýšené príjmy tak, akoby mali trvať večne. Potom príde zákonitá recesia a kolaps akciových trhov uvrhne štát do krízy. Progresívny sociálny experiment sa už natoľko odtrhol z reťaze, že štát nedokáže spoľahlivo zabezpečiť ani základné služby, od súdov až po vzdelanie.
Nie je teda prekvapivé, že kalifornská ekonomika, ktorá kedysi prekonávala zvyšok USA, dnes za ostatnými značne pokrivkáva. Miera nezamestnanosti dosahuje 10,8 percenta, teda takmer o tretinu viac, než činí celoštátny priemer, a je vyššia ako vo všetkých ostatných štátoch s výnimkou Nevady a Rhode Islandu.
Kalifornia má v oblasti technológií, zábavy a poľnohospodárstva stále nesmierne silné postavenie. Občania a politici sa však musia dohodnúť, že si budú starostlivejšie vyberať medzi službami, ktoré potrebujú. Že budú reformovať daňovú sústavu smerom k nižším sadzbám pri širšej základni ekonomickej činnosti a platiteľov (takmer polovica obyvateľov neplatí štátnu daň z príjmu vôbec). A tiež, že budú modernizovať neefektívne štátne programy tak, aby míňali menej a prinášali oveľa lepšie výsledky. Nie je náhoda, že je to zároveň dokonalý recept pre nafúknuté a zadlžené centrálne i lokálne vlády po celom svete.
Autor je profesor ekonómie na Stanfordskej univerzite.
Project Syndicate 2012
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.