Zvlášť jeden experiment, ktorým sa v roku 1976 sondy Viking 1 a 2 pokúšali zistiť prítomnosť života na Marse, je dodnes zdrojom interpretačnej kontroverzie. V tomto experimente sa zisťovala prítomnosť mikroorganizmov pomocou zmiešania marťanskej pôdy s vodným roztokom živín, pozostávajúcich z organických látok obsahujúcich rádioaktívny uhlík. Pritom sa sledoval vznik rádioaktívnych plynov, ktoré by dokazovali aktívny metabolizmus. A skutočne došlo k pomerne intenzívnemu uvoľneniu plynov, no interpretácie výsledkov sa rôznia.
Kým jedna skupina vedcov vysvetľuje vznik plynov reaktívnou povahou marťanskej pôdy, v čom ich podporujú aj najnovšie poznatky z nedávnych misií, druhá skupina si to vysvetľuje inak. Autor experimentu Gilbert Levin je presvedčený, že výsledky jednoznačne hovoria v prospech metabolizmu a aj najnovšia analýza medzinárodného tímu matematikov identifikovala pomocou algoritmov z teórie zložitosti taký časový posun vzniku plynov, aký je typický pre biologické systémy. Jeden z nich dokonca navrhuje, aby na Mars bol už konečne poslaný mikroskop.
Život, tak ako ho poznáme na Zemi, však nie je možný bez prítomnosti organických molekúl, preto sa s nedočkavosťou čaká na analýzu marťanskej pôdy prístrojmi rovera Curiosity. No vyhodnocovať sa bude zmes pyrolytických hmotnostných spektier, ktoré sa práve pre svoju komplikovanosť na analýzu prírodných organických látok používajú na Zemi už len zriedka. Ide o to, aby sa na Marse detegovali vôbec nejaké organické molekuly, ich presné určenie môže byť úlohou pre ďalšie misie.
Kým jedna skupina vedcov vysvetľuje vznik plynov reaktívnou povahou marťanskej pôdy, v čom ich podporujú aj najnovšie poznatky z nedávnych misií, druhá skupina si to vysvetľuje inak. Autor experimentu Gilbert Levin je presvedčený, že výsledky jednoznačne hovoria v prospech metabolizmu a aj najnovšia analýza medzinárodného tímu matematikov identifikovala pomocou algoritmov z teórie zložitosti taký časový posun vzniku plynov, aký je typický pre biologické systémy. Jeden z nich dokonca navrhuje, aby na Mars bol už konečne poslaný mikroskop.
Život, tak ako ho poznáme na Zemi, však nie je možný bez prítomnosti organických molekúl, preto sa s nedočkavosťou čaká na analýzu marťanskej pôdy prístrojmi rovera Curiosity. No vyhodnocovať sa bude zmes pyrolytických hmotnostných spektier, ktoré sa práve pre svoju komplikovanosť na analýzu prírodných organických látok používajú na Zemi už len zriedka. Ide o to, aby sa na Marse detegovali vôbec nejaké organické molekuly, ich presné určenie môže byť úlohou pre ďalšie misie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.