Začali ste tento môj text čítať kvôli nadpisu? Nič to, nehanbite sa, tak to vo svete chodí. Niekoho zaujíma história, iného klasická filológia, ďalšieho cestopisy. Ale všetkých do jedného nás zaujíma sex.
Keby mal .týždeň na svojej internetovej stránke rebríček najnavštevovanejších článkov, som presvedčená, že tento môj bude okamžite v top 5. Viem to, pretože presne takýto experiment sme urobili pred rokmi v začiatkoch nebohého inZinu.sk a napriek obklopeniu kvalitnými textami a kvalitnými autormi, napriek intelektuálnemu zloženiu čitateľov, zoofilný nekrofil to na počet klikov vyhral.
Na zoofilného nekrofila som si spomenula pri vyjadrení šéfredaktora SME pre Trend na margo kvality spravodajstva našich médií, že „na základe niektorých skúseností nie sme presvedčení, že zásadným zlepšením kvality novín by sa primerane zvýšil ich predaj“.
V tej jedinej vete je všetka ťarcha práce šéfredaktora. Denne musí ustáť protichodný tlak – neznižovať kvalitu a zvyšovať čítanosť. Čo tam potom, každý človek musí v práci a v živote ustávať nejaké protichodné tlaky, problém je len v tom, že tieto dva sú totálne nevyrovnané. Pokiaľ tlak na čítanosť je mohutný, priam existenčný, tlak na kvalitu je síce existenciálny, ale zvonka takmer neciteľný. Vlastne je to len tlak vnútorný, v každom slušnom novinárovi, nevybrať si tú ľahšiu cestu písania. Samozrejme, použiť v nadpise zoofilného nekrofila je čisto bulvárna praktika, ale medzi týmto extrémom a skutočne kvalitným článkom je ešte veľa možností, ako pomaly a nebadane ustupovať smerom, kde je ten tlak oveľa menší.
Je celkom prirodzené, že bežný čitateľ sa príliš nezaoberá analýzou toho, či je článok len prepisom tlačovej správy či vykradnutím iného zdroja, alebo je výsledkom autorovej hlbokej analýzy, štúdia, overovania, zisťovania a koľko je v ňom odvahy napísať vlastný názor. Často aj odvahy ísť do potenciálneho právneho sporu s dotknutými osobami či firmami, alebo s rôznymi profesionálnymi ochranármi menšín a záujmových skupín. Ani sa nenazdáte a hneď ste rasista, homofób alebo sexista. Pohodlnejšie je použiť politicky korektný eufemizmus, opatrnú formuláciu, vyškrtnúť kontroverznú vetu. Však sa nič svetoborné nestane.
V zábavnej tolkšou odpovedal šéfredaktor jedného z českých bulvárov na otázku, čo robí, keď ide čítanosť dole, slovami: „Prskneme tam hemeroidy“. Na prekvapený výraz moderátora odpovedal, že intímnosti a špinavosti zo života celebrít vraj zaujímajú dva milióny Čechov, ale s hemeroidmi majú problém štyri milióny.
Keď teda ide náklad dole, dajú sa tam prsknúť hemeroidy alebo zoofilní nekrofili. Čo tam však prskneme, keď ide dole kvalita?
.elena Akácsová,
www.t-station.sk
Keby mal .týždeň na svojej internetovej stránke rebríček najnavštevovanejších článkov, som presvedčená, že tento môj bude okamžite v top 5. Viem to, pretože presne takýto experiment sme urobili pred rokmi v začiatkoch nebohého inZinu.sk a napriek obklopeniu kvalitnými textami a kvalitnými autormi, napriek intelektuálnemu zloženiu čitateľov, zoofilný nekrofil to na počet klikov vyhral.
Na zoofilného nekrofila som si spomenula pri vyjadrení šéfredaktora SME pre Trend na margo kvality spravodajstva našich médií, že „na základe niektorých skúseností nie sme presvedčení, že zásadným zlepšením kvality novín by sa primerane zvýšil ich predaj“.
V tej jedinej vete je všetka ťarcha práce šéfredaktora. Denne musí ustáť protichodný tlak – neznižovať kvalitu a zvyšovať čítanosť. Čo tam potom, každý človek musí v práci a v živote ustávať nejaké protichodné tlaky, problém je len v tom, že tieto dva sú totálne nevyrovnané. Pokiaľ tlak na čítanosť je mohutný, priam existenčný, tlak na kvalitu je síce existenciálny, ale zvonka takmer neciteľný. Vlastne je to len tlak vnútorný, v každom slušnom novinárovi, nevybrať si tú ľahšiu cestu písania. Samozrejme, použiť v nadpise zoofilného nekrofila je čisto bulvárna praktika, ale medzi týmto extrémom a skutočne kvalitným článkom je ešte veľa možností, ako pomaly a nebadane ustupovať smerom, kde je ten tlak oveľa menší.
Je celkom prirodzené, že bežný čitateľ sa príliš nezaoberá analýzou toho, či je článok len prepisom tlačovej správy či vykradnutím iného zdroja, alebo je výsledkom autorovej hlbokej analýzy, štúdia, overovania, zisťovania a koľko je v ňom odvahy napísať vlastný názor. Často aj odvahy ísť do potenciálneho právneho sporu s dotknutými osobami či firmami, alebo s rôznymi profesionálnymi ochranármi menšín a záujmových skupín. Ani sa nenazdáte a hneď ste rasista, homofób alebo sexista. Pohodlnejšie je použiť politicky korektný eufemizmus, opatrnú formuláciu, vyškrtnúť kontroverznú vetu. Však sa nič svetoborné nestane.
V zábavnej tolkšou odpovedal šéfredaktor jedného z českých bulvárov na otázku, čo robí, keď ide čítanosť dole, slovami: „Prskneme tam hemeroidy“. Na prekvapený výraz moderátora odpovedal, že intímnosti a špinavosti zo života celebrít vraj zaujímajú dva milióny Čechov, ale s hemeroidmi majú problém štyri milióny.
Keď teda ide náklad dole, dajú sa tam prsknúť hemeroidy alebo zoofilní nekrofili. Čo tam však prskneme, keď ide dole kvalita?
.elena Akácsová,
www.t-station.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.