Hudba je abstraktná a veľmi subjektívna forma umenia, preto je o nej podľa mňa ťažké, a svojím spôsobom zbytočné písať. Každý si v nej totiž nájde to, čo mu je blízke. Napriek tomu však tento album podľa mňa stojí za vypočutie.
Album Year Zero od americkej kapely jedného muža Nine Inch Nails som prvýkrát počul z veľkej časti na ich bratislavskom koncerte v auguste 2007. Tvorca a frontman Trent Reznor ho začal písať a tvoriť počas turné k predchádzajúcemu albumu With Teeth. Ten bol dosť rockový, Year Zero však vznikal prevažne na laptope, čo posunulo možnosti a limitácie tvorby iným smerom – najmä k syntetizátorom a virtuálnym nástrojom. Album sa začína hypnotickou Hyperpower!, pokračuje úderným rytmom The Beginning of the End, agresívnou Survivalism, pokojnou, až nostalgickou The Good Soldier či Meet your Master a God Given. Jedným z vrcholov albumu je Great Destroyer a atmosférická In This Twilight. Celým albumom sa nesie atmosféra blízkej dystopickej budúcnosti, v ktorej je každý občan sledovaný a establishment potrestá všetky náznaky slobodného myslenia.
V podstate všetky nástroje hrá alebo naprogramoval Trent Reznor. Živé bubny sú len v dvoch songoch: Hyperpower a Capital G. Zaujímavé je však využitie perkusií – tamburíny, xylofónu, zvonkohry či marimby. Piesne fungujú jednotlivo a album funguje ako celok. Je to jeden z mála albumov dnešnej doby a tohto žánru, ktorý je pre mňa počúvateľný od začiatku až do konca. Zvuk je agresívny, ale má v sebe takú zvláštnu mäkkosť a temnotu. Nie je to pravdepodobne hudba, ktorá osloví na prvé počutie, ale na mňa mala silný vplyv a otvorila mi nové obzory, rovnako ako kedysi Pink Floyd, ktorý NIN mnohokrát inšpiroval na konceptuálnosť tvorby a silnú vizuálnu stránku albumov či koncertov.
NIN a jeho Year Zero má teda mojich 5 hviezdičiek pre svoju nekompromisnosť, ale aj pestrosť, citlivosť a atmosféru.
Mario Marcinek je bubeník kapely Zlokot, inak redaktor Rádiožurnálu na Rádiu Slovensko RTVS.
Album Year Zero od americkej kapely jedného muža Nine Inch Nails som prvýkrát počul z veľkej časti na ich bratislavskom koncerte v auguste 2007. Tvorca a frontman Trent Reznor ho začal písať a tvoriť počas turné k predchádzajúcemu albumu With Teeth. Ten bol dosť rockový, Year Zero však vznikal prevažne na laptope, čo posunulo možnosti a limitácie tvorby iným smerom – najmä k syntetizátorom a virtuálnym nástrojom. Album sa začína hypnotickou Hyperpower!, pokračuje úderným rytmom The Beginning of the End, agresívnou Survivalism, pokojnou, až nostalgickou The Good Soldier či Meet your Master a God Given. Jedným z vrcholov albumu je Great Destroyer a atmosférická In This Twilight. Celým albumom sa nesie atmosféra blízkej dystopickej budúcnosti, v ktorej je každý občan sledovaný a establishment potrestá všetky náznaky slobodného myslenia.
V podstate všetky nástroje hrá alebo naprogramoval Trent Reznor. Živé bubny sú len v dvoch songoch: Hyperpower a Capital G. Zaujímavé je však využitie perkusií – tamburíny, xylofónu, zvonkohry či marimby. Piesne fungujú jednotlivo a album funguje ako celok. Je to jeden z mála albumov dnešnej doby a tohto žánru, ktorý je pre mňa počúvateľný od začiatku až do konca. Zvuk je agresívny, ale má v sebe takú zvláštnu mäkkosť a temnotu. Nie je to pravdepodobne hudba, ktorá osloví na prvé počutie, ale na mňa mala silný vplyv a otvorila mi nové obzory, rovnako ako kedysi Pink Floyd, ktorý NIN mnohokrát inšpiroval na konceptuálnosť tvorby a silnú vizuálnu stránku albumov či koncertov.
NIN a jeho Year Zero má teda mojich 5 hviezdičiek pre svoju nekompromisnosť, ale aj pestrosť, citlivosť a atmosféru.
Mario Marcinek je bubeník kapely Zlokot, inak redaktor Rádiožurnálu na Rádiu Slovensko RTVS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.