Po zbití namiesto ochrany obvinenie, bulvár s hanlivými titulkami, vyhrážanie a teraz chuť šupnúť ju na pozorovanie. Komu to nestačí, toho mi je ľúto, nič viac, prežiť život v otupenosti musí byť peklo. Často si vravím, ako to môže prehryznúť chlapisko ako Miro Číž, ale láska k strane a k sebe (strana živiteľka) zatemňuje mozog odjakživa, stádo je bezpečnejšie. Najnovšia snaha s pozorovaním na psychiatrii pripomína sovietske riešenia s nepohodlnými ľuďmi, celý smiešny koncept „nového“ Fica je už hádam nadobro prekuknutý. Putin ako vzor nepustí. Možno to vyznie zvláštne, ale Hedviga má oproti Ruskám z Pussy Riot zopár nevýhod – ju si tu podávajú pomaličky a aktivisti až na pár výnimiek (ešteže máme Zuzku Wienk) sa radšej pridajú k Anthony Kiedisovi a budú protestovať pred ruskou ambasádou – je to ľahšie, ako vysvetliť, že niečo podobné (i keď s úplne iným začiatkom) sa deje u nás doma. Hedviga nie je ani pankáčka, je to obyčajná dievčina, má dve deti a manžela Slováka (aké je to trápne, že to musím zdôrazniť...), nie je to „škandalózna“ umelkyňa, nezaujíma sa o ňu svetová umelecká a ľudskoprávna smotánka. Sovietske „putinovské“ riešenie so snahou umiestniť zdravého nepohodlného človeka na psychiatriu, i láska medzi Smerom a cirkvou, by mali byť varovaním, že možno nie sme ďaleko od toho, keď budú ďalšie Hedvigy sedieť v klietke a bude im hroziť väzenie. Len preto, že urobili niečo, čo sa vrchnosti nepáči, že si nenechajú nanútiť „pravdu“ od silových zložiek, alebo ich niekto zbil v nevhodnom čase, keď sa to nejakým politikom nehodí pre ich imidž.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.