KNIHA Dora Čechová: Nechtěl jsem být Leninem (Labyrint, 2012)
Ak viete, kto je Dora Čechová a chytili ste do rúk knihu aj napriek odpudzujúcemu prebalu, tak ste si zabezpečili parádnu čitateľskú lahôdku. Ako 11 staníc metra je 11 poviedok. Nastúpite a nadýchnete sa až pri vchádzaní do stanice. Za oknom sa v rýchlosti povymieňajú svetlo, tma, láska, smrť, vernosť, pochabosť, všetky farby, veky, ako aj klamstvo s milosrdenstvom. „Kouše si rty a dívá se za ní. Jak dlouho lze živit podvod na vzdálenost půldruhého tisíce kilometru?“ Prepletené postavami. Krásne napísané. Sú to ruské gény? Ruská literárna škola? Vplyv štúdia alebo priateľov spriaznených s osobným lekárom L. N. Tolstého Dušanom Makovickým? Nič sa viac nedozvieme. Na prebale je len uvedený ročník narodenia autorky s informáciou, že sa narodila vo vlaku na trase Moskva – Praha a že jej otec je Rus. Ak autor prebalu knihy chcel spraviť všetko pre to, aby obsah zostal bez dotyku čitateľa, tak sa mu to podarilo, smelo sa môže prihlásiť do súťaže o najodpudzujúcejší prebal knihy za rok 2012. Je na ňom vyfotografovaná frckaná dlažba, akú používali stavbári v celom RVHP. Každá poviedka je predelená obojstrannou fotografiou štruktúry materiálu (umakart, kovral...) jedna strana fotografií je taká rozmazaná, ako keď máte oči plné sĺz. Nuž, ako pokus, ktorý nevyšiel. A možno to bol zámer. Aj škaredé telo môže mať a v tomto prípade aj má priezračnú dušu.
.natália Pišútová
KNIHA Juraj Bohunický, Karol Pluha: Dunajská plavba (SLOVART, 2012)
Dunajská plavba by sa dala označiť za knihu „strácania“. Drtivá väčšina lodí, ktoré brázdili koryto Dunaja od roku 1922, vôbec neexistuje a mnohé z tých, ktoré sa dožili revolúcie, sa predali do šrotu, zhoreli za záhadných okolností alebo boli pretvorené či znetvorené na plávajúce reštaurácie. Kniha je rozdelená do troch častí. Začína sa krátkou históriou slovenskej plavby. Druhú časť tvorí galéria lodí čiže kompletný lodný park všetkých vodných strojov od roku založenia až po súčasnosť. Každá z lodí je priblížená cennými dobovými fotografiami, krátkou históriou ako aj technickými údajmi. Začína sa parným remorkérom Svätopluk a končí známymi dunajskými „raketami“ typu Voschod sovietskej výroby, z ktorých dve lode „pracujú“ na rieke do dnešných dní. Kapitolu uzatvára prehliadka našej zámorskej flotily, ktorá, bohužiaľ, dnes už neexistuje, zostávajúce lode boli v minulom desaťročí predané do súkromných rúk, čo znamená, že na mori môžete stretnúť loď Žilina, no tá sa dnes plaví pod iným názvom. Dunajská plavba by si zaslúžila lepšieho editora, ktorý by knihu Juraja Bohunického a Karola Pluhu posunul z úradne zviazaného jazyka do dnešnej slovenčiny. Nevadí. Tretia kapitola Život na vlnách je venovaná nám laikom, ktorým odpovie na niektoré základné otázky plavby a života posádky. Prečo sa nemáme približovať k plavidlu, keď nad ním vlaje žltá vlajka, kto je „šlepár“ alebo kde bol kedysi bájny dunajský ostrov? Odpovede nájdete práve tam.
.pb
KNIHA Carlo. M. Cippola: Základní zákony lidské blbosti (Argo, 2012)
Každý má niekedy pocit, že poniektorí z ľudí, ktorých stretáva, sú blbí. Stáva sa to v škole, na pošte, v práci, na kúpalisku, kdekoľvek. Stáva sa mu to pri deťoch, dospelých aj pri starcoch. Nezriedka máme pri stretnutí s človekom oplývajúcim blbosťou pocit bezmocnosti a ohrozenia. Taliansky historik Carlo Mario Cipolla, ktorý sa zaoberal hospodárskymi dejinami a prednášal o nich v Taliansku aj v USA, napísal v osemdesiatyh rokoch esej Základné zákony ľudskej blbosti. Táto vtipná esej sa čoskoro stala jeho najžiadanejším dielom. Pomenúva a vysvetľuje v nej štyri základné zákony ľudskej hlúposti. Tretí z týchto zákonov – podľa autora najdôležitejší – je: „Hlúpy človek je ten, kto spôsobí škodu inému človeku alebo skupine ľudí bez toho, aby zároveň dosiahol akýkoľvek zisk pre seba, alebo dokonca utrpí stratu." Cipolla píše o sile hlúposti a o jej nebezpečnosti. Hlupák je podľa neho horší ako zločinec. Eseji nechýbajú grafy, v ktorých autor rozdelil ľudí do štyroch základných kategórií. Bystrý človek, „prosťáčik”, zločinec a hlupák. Ako historikovi hospodárskych dejín mu musela každá osoba z minulosti do jednej z týchto kategórii zapadať. V súčastnosti to nebude inak. Aj my do jednej z nich patríme. Súčasťou knihy je ešte jedna esej: Úloha korenia (obzvlášť čierneho) v hospodárskom vývoji stredoveku. Sú to vtipné, štyridsaťstranové dejiny celého európskeho stredoveku. Po prečítaní oboch je jasné, že blbosť je večná a nebezpečná.
.jakub Kratochvíl
Ak viete, kto je Dora Čechová a chytili ste do rúk knihu aj napriek odpudzujúcemu prebalu, tak ste si zabezpečili parádnu čitateľskú lahôdku. Ako 11 staníc metra je 11 poviedok. Nastúpite a nadýchnete sa až pri vchádzaní do stanice. Za oknom sa v rýchlosti povymieňajú svetlo, tma, láska, smrť, vernosť, pochabosť, všetky farby, veky, ako aj klamstvo s milosrdenstvom. „Kouše si rty a dívá se za ní. Jak dlouho lze živit podvod na vzdálenost půldruhého tisíce kilometru?“ Prepletené postavami. Krásne napísané. Sú to ruské gény? Ruská literárna škola? Vplyv štúdia alebo priateľov spriaznených s osobným lekárom L. N. Tolstého Dušanom Makovickým? Nič sa viac nedozvieme. Na prebale je len uvedený ročník narodenia autorky s informáciou, že sa narodila vo vlaku na trase Moskva – Praha a že jej otec je Rus. Ak autor prebalu knihy chcel spraviť všetko pre to, aby obsah zostal bez dotyku čitateľa, tak sa mu to podarilo, smelo sa môže prihlásiť do súťaže o najodpudzujúcejší prebal knihy za rok 2012. Je na ňom vyfotografovaná frckaná dlažba, akú používali stavbári v celom RVHP. Každá poviedka je predelená obojstrannou fotografiou štruktúry materiálu (umakart, kovral...) jedna strana fotografií je taká rozmazaná, ako keď máte oči plné sĺz. Nuž, ako pokus, ktorý nevyšiel. A možno to bol zámer. Aj škaredé telo môže mať a v tomto prípade aj má priezračnú dušu.
.natália Pišútová
KNIHA Juraj Bohunický, Karol Pluha: Dunajská plavba (SLOVART, 2012)
Dunajská plavba by sa dala označiť za knihu „strácania“. Drtivá väčšina lodí, ktoré brázdili koryto Dunaja od roku 1922, vôbec neexistuje a mnohé z tých, ktoré sa dožili revolúcie, sa predali do šrotu, zhoreli za záhadných okolností alebo boli pretvorené či znetvorené na plávajúce reštaurácie. Kniha je rozdelená do troch častí. Začína sa krátkou históriou slovenskej plavby. Druhú časť tvorí galéria lodí čiže kompletný lodný park všetkých vodných strojov od roku založenia až po súčasnosť. Každá z lodí je priblížená cennými dobovými fotografiami, krátkou históriou ako aj technickými údajmi. Začína sa parným remorkérom Svätopluk a končí známymi dunajskými „raketami“ typu Voschod sovietskej výroby, z ktorých dve lode „pracujú“ na rieke do dnešných dní. Kapitolu uzatvára prehliadka našej zámorskej flotily, ktorá, bohužiaľ, dnes už neexistuje, zostávajúce lode boli v minulom desaťročí predané do súkromných rúk, čo znamená, že na mori môžete stretnúť loď Žilina, no tá sa dnes plaví pod iným názvom. Dunajská plavba by si zaslúžila lepšieho editora, ktorý by knihu Juraja Bohunického a Karola Pluhu posunul z úradne zviazaného jazyka do dnešnej slovenčiny. Nevadí. Tretia kapitola Život na vlnách je venovaná nám laikom, ktorým odpovie na niektoré základné otázky plavby a života posádky. Prečo sa nemáme približovať k plavidlu, keď nad ním vlaje žltá vlajka, kto je „šlepár“ alebo kde bol kedysi bájny dunajský ostrov? Odpovede nájdete práve tam.
.pb
KNIHA Carlo. M. Cippola: Základní zákony lidské blbosti (Argo, 2012)
Každý má niekedy pocit, že poniektorí z ľudí, ktorých stretáva, sú blbí. Stáva sa to v škole, na pošte, v práci, na kúpalisku, kdekoľvek. Stáva sa mu to pri deťoch, dospelých aj pri starcoch. Nezriedka máme pri stretnutí s človekom oplývajúcim blbosťou pocit bezmocnosti a ohrozenia. Taliansky historik Carlo Mario Cipolla, ktorý sa zaoberal hospodárskymi dejinami a prednášal o nich v Taliansku aj v USA, napísal v osemdesiatyh rokoch esej Základné zákony ľudskej blbosti. Táto vtipná esej sa čoskoro stala jeho najžiadanejším dielom. Pomenúva a vysvetľuje v nej štyri základné zákony ľudskej hlúposti. Tretí z týchto zákonov – podľa autora najdôležitejší – je: „Hlúpy človek je ten, kto spôsobí škodu inému človeku alebo skupine ľudí bez toho, aby zároveň dosiahol akýkoľvek zisk pre seba, alebo dokonca utrpí stratu." Cipolla píše o sile hlúposti a o jej nebezpečnosti. Hlupák je podľa neho horší ako zločinec. Eseji nechýbajú grafy, v ktorých autor rozdelil ľudí do štyroch základných kategórií. Bystrý človek, „prosťáčik”, zločinec a hlupák. Ako historikovi hospodárskych dejín mu musela každá osoba z minulosti do jednej z týchto kategórii zapadať. V súčastnosti to nebude inak. Aj my do jednej z nich patríme. Súčasťou knihy je ešte jedna esej: Úloha korenia (obzvlášť čierneho) v hospodárskom vývoji stredoveku. Sú to vtipné, štyridsaťstranové dejiny celého európskeho stredoveku. Po prečítaní oboch je jasné, že blbosť je večná a nebezpečná.
.jakub Kratochvíl
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.