A skutočne, obmena mužov a žien novembra 1989 za takzvané „nové tváre“ na seba nenechala dlho čakať. To už som bol na ceste z politiky do podnikateľskej sféry. Čakal ma tu dvojitý šok: Prvý: v lukratívnom podniku, ktorý som spoluzakladal (TV Nova) a v ktorom sa mi ušli 2 percentá na celkovom vlastníctve, som hral dvadsiate husle. Dodnes márne vysvetľujem kadekomu, že som mohol skákať iba do výšky svojho vlastníctva a bolo to tak správne. Druhý príklad: poučený touto skúsenosťou som so synom založil vlastný podnik (vydavateľstvo G plus G). Režim bol veľmi demokratický. Akurát výsledky boli žalostné a keby som to včas nezastavil, vystavím rodinu biednej budúcnosti. Ľudia, ktorých som zamestnával, naozaj nepovažovali za nejaký priestupok, že si občas odniesli domov z podnikovej pokladnice pár korún na prilepšenie a efektivita „môjho“ podniku ich fakt netrápila.
Existujú jednoducho inštitúcie, kde by vpád demokracie viedol k ich rozvratu. Zdá sa mi, že medzi ne patrí napríklad aj katolícka cirkev. Hovorím o tom pod dojmom diskusie, ktorú vyvolalo odvolanie trnavského arcibiskupa Bezáka v horúcom lete 2012. Čo je mňa, sekulárneho občana a žida, po interných rozhodnutiach najvyššej hierarchie katolíckeho kléru? Akurát môžem nechápavo krútiť hlavou. Mám však plné právo upozorňovať na také verejné pôsobenie jeho predstaviteľov, ktoré na hony prekračuje poslanie cirkvi, napríklad snahu ovplyvňovať politiku či šíriť antisemitizmus. Akurát ma mrzí, keď som už v tomto texte taký osobný, že keď sa čohosi podobného dopustil Bezákov predchodca, arcibiskup Ján Sokol, mlčal som. Veď tu nejde o šťúranie sa vo vnútorných veciach cirkvi, ale o verejný záujem a občiansku zodpovednosť. Mea culpa.
Nuž hej, demokracia. Považovali sme ju pred rokom 1989 za mannu z neba. Podobne, ako svet bez hraníc za sen. Máme jedno aj druhé a nestačíme sa čudovať, koľko práce dá citlivé vytyčovanie ich tekutých hraníc.
Existujú jednoducho inštitúcie, kde by vpád demokracie viedol k ich rozvratu. Zdá sa mi, že medzi ne patrí napríklad aj katolícka cirkev. Hovorím o tom pod dojmom diskusie, ktorú vyvolalo odvolanie trnavského arcibiskupa Bezáka v horúcom lete 2012. Čo je mňa, sekulárneho občana a žida, po interných rozhodnutiach najvyššej hierarchie katolíckeho kléru? Akurát môžem nechápavo krútiť hlavou. Mám však plné právo upozorňovať na také verejné pôsobenie jeho predstaviteľov, ktoré na hony prekračuje poslanie cirkvi, napríklad snahu ovplyvňovať politiku či šíriť antisemitizmus. Akurát ma mrzí, keď som už v tomto texte taký osobný, že keď sa čohosi podobného dopustil Bezákov predchodca, arcibiskup Ján Sokol, mlčal som. Veď tu nejde o šťúranie sa vo vnútorných veciach cirkvi, ale o verejný záujem a občiansku zodpovednosť. Mea culpa.
Nuž hej, demokracia. Považovali sme ju pred rokom 1989 za mannu z neba. Podobne, ako svet bez hraníc za sen. Máme jedno aj druhé a nestačíme sa čudovať, koľko práce dá citlivé vytyčovanie ich tekutých hraníc.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.