Odchádzam
Nedoštudoval som fotografiu, odišiel som z VŠVU, venoval som sa v Pente ekonómii. Tú som neštudoval, načítal som si knižky. Pravdu povediac, ekonómia je veda v takom štádiu, ako bola chémia v čase, keď sa volala alchýmia, stačí na ňu sedliacky rozum a matematika. Mám hlavu na čísla, ale na matematickej štatistike som zistil, že nie som ani matematik. Aj odtiaľ som odišiel, ja odvšadiaľ odchádzam, zdá sa.
Chodím po horách
Nikdy som nechodil stanovať, Tatry som prvýkrát dôkladne pochodil, až keď som ich fotil do knižky. Teraz v septembri, októbri ich chcem urobiť zas, to sú najlepšie mesiace pre krajinkára, také divné mäkké svetlo, asi je veľa vlhkosti vo vzduchu. Doma má človek výhodu, že sa môže vracať, iná práca je na Islande alebo v Bretónsku, dá sa to napozerať dopredu cez google maps, cez fotky, ale fyzicky je to zrazu úplne iný zážitok. Island, to je ako priletieť na Saturnove mesiace. Tam som chcel vždy letieť, asi že som rád čítal sci-fi. Ťažiť metán na Titáne.
Nepoležím si
Nebaví ma ležať v posteli, nevydržím, aj keď môžem. Chodím ráno behať, taká divná neposednosť je vo mne. Behal som kedysi maratón, dnes by som to už nezvládol. Ale musím sa udržiavať v kondícii, lebo keď sa človek v horách dostanete po určitý stupeň únavy, jedna z prvých vecí, čo odchádza, je chuť fotiť. Asi to je vyššia mozgová funkcia, ktorú telo vypína a sústredí sa, aby sa vôbec domotalo naspäť.
Neadaptujem
Bol som priekopník, early adapter, v počítačoch aj vo fotografii, kupoval si všetky tie zariadenia, palmtopy, to ešte neboli tablety, ale z tejto fázy som sa dostal. Keď teraz otvorím škatuľu a vidím to všetko, to je škola márnosti. Mám rád efektívnosť, a to veru neboli efektívne vynaložené peniaze.
Neregistrujem
Keď sa zaberiem do roboty, neregistrujem signály zvonku, čo je zle voči rodine aj okolitému svetu. Ak som presvedčený o svojej pravde, tak som prchký, ochotný sa pohádať. Až keď si to potom preberiem, tak si uvedomím, že ľudia sú dôležitejší, ako nejaká pravda. Potom ma to mrzí, a snažím sa byť dobrý. Ale neviem nosiť bonboniéry, kytice, neviem povedať, ako ty dnes dobre vyzeráš. Horám a moru to nevadí, možno preto ich fotím.
Idem na Západ
V Londýne fotím viac ľudí ako mesto, v Bratislave naopak. Londýn je podľa mňa minimálne hlavné mesto Európy, je v ňom taká dynamika, ako nikde inde na kontinente. O Slovensku sa hovorilo, že je mostom medzi Východom a Západom, lenže problémom mostu je, že nikam nepatrí. Sústavne sa tu bije byzantská a rímska kultúra, Fico vs. Dzurinda nie je nič iné, tá byzancia mi tu strašne prekáža. Najlepší oddych je ísť na Západ, ideálne chodiť v Londýne po galériách. Na pláži sa nudím.
Cítim prázdno
Nie som veriaci, ale nemám pocit, že je to veľké víťazstvo. Človek má v hlave takú schránku upravenú na to, aby v niečo veril a len čo je tam prázdno, keď tam nemá niečo zmysluplné, musí dávať pozor, aby tam nenacucol nejakú hovadinu. Cítim to prázdno, ale neviem ho zaplniť, potlačiť svoj rozum, poprieť, čo mi hovorí.
Nedoštudoval som fotografiu, odišiel som z VŠVU, venoval som sa v Pente ekonómii. Tú som neštudoval, načítal som si knižky. Pravdu povediac, ekonómia je veda v takom štádiu, ako bola chémia v čase, keď sa volala alchýmia, stačí na ňu sedliacky rozum a matematika. Mám hlavu na čísla, ale na matematickej štatistike som zistil, že nie som ani matematik. Aj odtiaľ som odišiel, ja odvšadiaľ odchádzam, zdá sa.
Chodím po horách
Nikdy som nechodil stanovať, Tatry som prvýkrát dôkladne pochodil, až keď som ich fotil do knižky. Teraz v septembri, októbri ich chcem urobiť zas, to sú najlepšie mesiace pre krajinkára, také divné mäkké svetlo, asi je veľa vlhkosti vo vzduchu. Doma má človek výhodu, že sa môže vracať, iná práca je na Islande alebo v Bretónsku, dá sa to napozerať dopredu cez google maps, cez fotky, ale fyzicky je to zrazu úplne iný zážitok. Island, to je ako priletieť na Saturnove mesiace. Tam som chcel vždy letieť, asi že som rád čítal sci-fi. Ťažiť metán na Titáne.
Nepoležím si
Nebaví ma ležať v posteli, nevydržím, aj keď môžem. Chodím ráno behať, taká divná neposednosť je vo mne. Behal som kedysi maratón, dnes by som to už nezvládol. Ale musím sa udržiavať v kondícii, lebo keď sa človek v horách dostanete po určitý stupeň únavy, jedna z prvých vecí, čo odchádza, je chuť fotiť. Asi to je vyššia mozgová funkcia, ktorú telo vypína a sústredí sa, aby sa vôbec domotalo naspäť.
Neadaptujem
Bol som priekopník, early adapter, v počítačoch aj vo fotografii, kupoval si všetky tie zariadenia, palmtopy, to ešte neboli tablety, ale z tejto fázy som sa dostal. Keď teraz otvorím škatuľu a vidím to všetko, to je škola márnosti. Mám rád efektívnosť, a to veru neboli efektívne vynaložené peniaze.
Neregistrujem
Keď sa zaberiem do roboty, neregistrujem signály zvonku, čo je zle voči rodine aj okolitému svetu. Ak som presvedčený o svojej pravde, tak som prchký, ochotný sa pohádať. Až keď si to potom preberiem, tak si uvedomím, že ľudia sú dôležitejší, ako nejaká pravda. Potom ma to mrzí, a snažím sa byť dobrý. Ale neviem nosiť bonboniéry, kytice, neviem povedať, ako ty dnes dobre vyzeráš. Horám a moru to nevadí, možno preto ich fotím.
Idem na Západ
V Londýne fotím viac ľudí ako mesto, v Bratislave naopak. Londýn je podľa mňa minimálne hlavné mesto Európy, je v ňom taká dynamika, ako nikde inde na kontinente. O Slovensku sa hovorilo, že je mostom medzi Východom a Západom, lenže problémom mostu je, že nikam nepatrí. Sústavne sa tu bije byzantská a rímska kultúra, Fico vs. Dzurinda nie je nič iné, tá byzancia mi tu strašne prekáža. Najlepší oddych je ísť na Západ, ideálne chodiť v Londýne po galériách. Na pláži sa nudím.
Cítim prázdno
Nie som veriaci, ale nemám pocit, že je to veľké víťazstvo. Človek má v hlave takú schránku upravenú na to, aby v niečo veril a len čo je tam prázdno, keď tam nemá niečo zmysluplné, musí dávať pozor, aby tam nenacucol nejakú hovadinu. Cítim to prázdno, ale neviem ho zaplniť, potlačiť svoj rozum, poprieť, čo mi hovorí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.