Výbušní dôchodcovia a iný hmyz

Objav bol v podstate náhodný. Počas terénneho výskumu juhoamerických termitov si český a belgický entomológ s prekvapením všimli na tele termitích robotníkov druhu Neocapritermes taracua akési modré štruktúry. Šokujúce bolo, že na mechanické podráždenie reagovali robotníci samovražedným výbuchom. Výskum, ktorý nasledoval, ukázal, že ide o dovtedy nevídanú defenzívnu reakciu robotníkov. Využívajú ju na obranu pred mravcami, pre ktoré sú vítanou potravou a tiež pred konkurenciou príbuzných druhov. Obranná reakcia je jedinečná v tom, že doteraz nie je známy žiadny hmyz, ktorý by si krátko pred smrťou dokázal takmer na kolene tak rýchlo zbúchať špeciálnu prudko jedovatú látku. Na prvý pohľad altruistická vlastnosť robotníckej triedy má jednoduché vysvetlenie. Podobne ako mravce alebo včely, aj termity sú výrazne sociálne tvory, ktoré museli počas evolúcie akosi zabudnúť na individualitu. Heslo znie: Na prvom mieste je kolónia, a nie jedinec! Nie je to teda dôsledok akejsi formy uvedomenia si vyšších morálnych princípov, akoby sa mohlo zdať. Ich obetavosť súvisí s tým, že všetci členovia kolónie sú vlastne súrodenci. A tak každý jedinec chráni vlastne pokrytecky sám seba. Jeden za všetkých, všetci za jedného, tepe v podvedomí každého termita. Zároveň ponúka priestor na špekulácie, či pohnútky Dumasových troch mušketierov boli skutočne také ušľachtilé a či všetko nebolo inak.

.aj dôchodca môže byť užitočný
Nie každý termit môže byť kamikadze. Záleží totiž na veku a na tom, čo nosí na chrbte. Lopotná vedecká práca českých a belgických odborníkov ukázala, že počas starnutia sa robotníkom v akýchsi batôžkoch na rozhraní hrude a zadočka začne ukladať obranný sekrét vo forme modrých kryštálikov, ktoré tvorí zatiaľ bližšie neidentifikovaná bielkovina obsahujúca meď. S vekom sa tieto kryštály zväčšujú a zároveň sa v okolí ústnych žliaz v špecifických útvaroch tvorí druhá zložka obrannej chemikálie. Keď bojujúci termit vybuchne, v kvapke vytlačenej krvi (hemolymfy) sa modré kryštály rozpustia, zreagujú s látkami z okolia ústnych žliaz, takže vznikne lepkavý, vysoko jedovatý koktail. Čím viac kryštálov má konkrétny jedinec k dispozícii, tým je pre protivníka nebezpečnejší. Inými slovami: starí robotníci sú najúčinnejšími výbušninami. Prečo toľké obete? Ponúka sa jedna pomerne presvedčivá odpoveď: tento druh termitov vyriešil počas evolúcie svojským spôsobom problém, s ktorým sa stretáva každý sociálny hmyz, a to, kam so starými a slabými jedincami. Z nášho pohľadu nehumánne, z pohľadu termita nesmierne praktické. Sebaobetovanie termitích robotníkov nie je ojedinelé, pri iných druhoch hmyzu však nie je tak detailne vypracované. Navyše pôsobí dosť nedôstojne, pretože muníciu predstavujú exkrementy, niekedy aj časti vnútorností, ktorými zomierajúci neborák zakydá svoje okolie. Teóriu o likvidácii prestarnutých termitov, ktoré do poslednej chvíle slúžia svojmu rodu, podporuje aj fakt, že v kolóniách je okrem robotníkov aj špecializovaná kasta vojakov. Jej príslušníci však nevytvárajú biologické nálože a nedokážu samovoľne explodovať. Pravdepodobne preto, lebo sú určení len na zapojenie do klasických bojových operácií, a tak sa počas života neopotrebúvajú prácou, vhodnou iba pre plebejcov. Ani robotníci si nemôžu dovoliť vybuchovať, kedy sa im zachce. Najprv sa snažia zbaviť nepriateľa konvenčnými taktikami – útokom alebo útekom. Výbuchom riešia iba skutočne bezvýchodiskovú situáciu.

.chrobák strelček
Chrobák menom strelček (Brachinus), ktorý žije aj na Slovensku, je tak trochu celebritou. Pokiaľ zalovíte v pamäti, možno si tiež spomeniete na príbeh o Kremienkovi a Chocholúšikovi. V jednej z epizód účinkoval chrobák, čo chcel strieľať z kanóna, ale roztrhol sa mu povrázok od rozbušky. Dvaja lesní škriatkovia mu povrázok pomohli zviazať a on za odmenu s pomocou Chocholúšika odstrelil škriatka Kazbundu, ktorý im chcel zhodiť komín na domčeku. Aj v skutočnosti vlastní strelček čosi podobné kanónu. Hoci je sám dravcom a poľuje, má svojich nepriateľov. A práve pred nimi ho chráni obranný mechanizmus na konci zadočka. V týchto priestoroch uskladňuje výbušné chemikálie (koncentrovaný peroxid vodíka a hydrochinóny), ktoré v ohrození presunie do reakčnej komôrky, kde sa nachádzajú špeciálne enzýmy. Vzápätí prebehne prudká reakcia, pri ktorej vzniká také teplo, že sa pätina obsahu komôrky vyparí. Vznikne pretlak. Hneď nato chrobák s veľkou presnosťou namieri zadoček na cieľ a vystrekuje horúcu tekutinu s frekvenciou 500 výstrekov za sekundu. Zvuky týchto minivýbuchov je schopné zachytiť aj ľudské ucho. Na svete existuje vyše 500 druhov chrobákov s viac-menej podobným princípom obrannej streľby. Pôsobivé video nájdete napríklad na youtube (zadajte bombardier beetle). Chrobáky, brániace sa pomocou výbušných zmesí, inšpirovali vedcov a leteckých konštruktérov na Leedskej univerzite vo Veľkej Británii. Študovali proces vstrekovania jednotlivých chemikálií do reakčnej komôrky strelčekov a priebeh jednotlivých za sebou rýchlo nasledujúcich pulzov. Výsledky, ktoré získali, by mohli pomôcť pri konštrukcii efektívnejšej spaľovacej turbíny na letecké využitie. Zvýšila by sa tak napríklad bezpečnosť lietania, pretože motory, zostrojené na takom princípe, by sa dali po náhlom a náhodnom výpadku opäť hravo naštartovať.    

Autor je zoológ.