Rebel Peter Tosh

Pred dvadsiatimi piatimi rokmi zabili hviezdu reggae hudby sedemdesiatych rokov. Peter Tosh bojoval proti modernému otroctvu, policajnému teroru, za legalizáciu marihuany a popri tom stihol napísať zopár piesní, ktoré svojou kvalitou dokázali konkurovať jeho  blízkemu kolegovi Bobovi Marleymu. 

Peter Tosh sa narodil 19. októbra 1944 ako Winston Hubert McIntosch v jamajskom Grange Hill. Vychovávala ho teta. Keď zomrela, v päťnástich sa presťahoval do hlavného mesta Kingstown. V tom čase už vedel hrať na gitare, na ktorej sa vraj naučil hrať tak, že celý deň sledoval prsty neznámeho muža ako stále dookola hrá na gitare tú istú pieseň. Na začiatku šesťdesiatych rokov ho v kingstowskom gete oslovili dvaja mladíci. Bob Marley a Bunny Livingstown, nadšení z jeho pouličného hrania, mu navrhli, aby s nimi založil vokálne trio podľa vzoru vtedajších  amerických soulových  skupín. Najprv si hovorili The Teenegers, neskôr The Impressions a neskôr sa na Toshov návrh premenovali na Wailers. V tom čase bol hybnou silou kapely práve Tosh, ktorý  naučil Marleyho hrať na gitare a priniesol do Wailers aj prvé pesničky. Zvonka pôsobil tvrdým, rozhodným dojmon, no iba on vedel, čo sa deje v jeho vnútri. Neskôr hovorili, že od tínedžerských čias ho v snoch noc čo noc navštevovali upíri, týchto nočných môr sa až do konca života nevedel zbaviť.

Z Wailers sa v šesťdesiatych rokoch stalo na Jamajke slávne trio, produkujúce jeden hit za druhým. Keď  si Marley odskočil do USA privyrobiť nejaké peniaze, Tosh s Bunnym objavili rastafariánstvo. Toto náboženstvo bolo na ostrove takmer zakázané, aj domáci považovali dredatých mužov, hlásajúcich návrat čiernych do Afriky a fajčiacich marihuanu, za podivínov, s ktorými nebolo vhodné sa stýkať. Keď sa Marley vrátil, prepadol rastafariánstvu aj on. Začiatkom sedemdesiatych rokov ich objavil Chris Blackwell, šéf Island Record, a dostal The Wailers do sveta. Tosh hral a spieval na prvých dvoch albumoch Wailers (Catch A Fire a Burnin), no situácia v kapele sa zmenila, keď ju Bunny Wailer   v roku 1974 opustil s odôvodnením, že si na koncertoch v Európe pripadá ako čierna opica, hrajúca pre nechápavé biele publikum. 

Kapelu nakoniec opustil aj Tosh. Na jeho piesne pri Marleyho skladateľskom pretlaku nezostalo vo Wailers miesto a urazilo ho aj to, že Blackwell mu odmietol vydať jeho sólový album. Pesničiek mal toľko, že v už v roku 1975 mu vyšiel debutový Legalize It s obalom, kde je Tosh vyfotený v marihuanovom pralese. O dva roky neskôr vydal ešte lepší album Equal Rights, ktorý sa dnes považuje za klasiku reggae hudby. Na rozdiel od Marleyho, ktorý v piesňach spieval o problémoch tretieho sveta, však hlásal spirituálne obrodenie. Tosh bol vo svojich songoch oveľa militantnejší a rebelskejší posol. „Ja nechcem žiadny mier, chcem právo a spravodlivosť,“ zakričal počas koncertu One Love Peace Concert, ktorý v roku 1978 zorganizoval Marley, aby spojil znepriatelených lídrov z pravicového a ľavicového tábora. O niekoľko mesiacov neskôr musel Bob za svojho priateľa zaplatiť kauciu, aby ho dostal z väzenia. Mnohí dnes hovoria, že Toshovo zatknutie bolo policajnou odvetou za jeho burcujúci prejav na mierovom koncerte, počas ktorého si zapálil veľkú marihuanovú cigaretu. Agent provokatér zatkol Tosha po tom, ako ho videl na ulici v Kingstowne fajčiť marihuanové brčko. Polícia ho zavrela na samotku, kde ho hodinu v kuse mlátila. Keď pre neho Marley prišiel, zakrvaveného Tosha, visiaceho na pokraji života, skoro nespoznal.

 

Celosvetová popularita reggae hudby vyniesla Toshovi zmluvu zo značku Rolling Stones Records. Keď videl hrať Tosha Mick Jagger, v tom čase hľadajúci nové hviezdy do svojej stajne, neváhal ani chvíľu. Tosh spolu s Rolling Stones vyrazil na turné, s Jaggerom nahral úspešný duet Don’t Look Back. Bol síce v Marleyho tieni, ale užíval si štatút svetovej reggae hviezdy. Pre Rolling Stones Records nahral celkovo štyri slušné albumy, ktoré však nedosiahli úroveň jeho prvých sólových vecí. Krátko po účinkovaní v stonesovskom klipe Waiting On a Friend sa s nimi definitívne rozišiel, pričom postupne prestal koncertovať a nahrávať. Je viac teórií o tom, prečo sa Peter Tosh nakoniec dostal na scestie. Podľa niektorých hlasov to bola jeho frajerka, ktorú v Kingstowne považovali za čarodejnicu. Podľa iných sa na jeho psychike výrazne podpísala bitka od policajtov, ako aj ním zavinená havária z polovice sedemdesiatych rokov, pri ktorej umrela jeho životná láska Yvonne Whittngham. V rozhovoroch s novinármi hovorieval o UFO, ktoré podľa jeho slov lietali na energiu diamantov alebo opisoval, ako ho prenasleduje 49 rôznorodých duchov. Krátko pred smrťou navštívil Nigériu, aby sa stretol s miestnym šamanom, ktorý mu zabezpečil ochranu pred zlými duchmi a guľkami. Nepomohlo to. Krátko pred smrťou vydal album No Nuclear War, ktorý signalizoval jeho umelecké znovuzrodenie, ale osud rozhodol inak. Dňa 11. septembra 1987 ho zabili lupiči v jeho dome. Mal len 42 rokov. Lídrom banditov bol niekoľkokrát súdne trestaný Dennis „Leppo“ Lobban, ktorého Tosh poznal ešte zo svojej mladosti a ktorého sa nemohol celý život striasť. V ten deň trojica gangstrov napochodovala do jeho obývačky, prinútila jeho hostí odovzdať všetky peniaze a  ľahnúť si tvárou dole na podlahu. Podľa niektorých to nebola lúpež, ale poprava. Keď zozbierali lup, Lobban sa priblížil pištoľou k Toshovi a niekoľkokrát ho strelil do hlavy. V nasledujúcej streľbe zahynuli ešte dvaja Toshovi hostia, zvyšku sa podarilo utiecť. Konšpiračné teórie tvrdia, že za vraždou stáli kingstonskí policajti, no pravda je, že asi skutočne išlo o lúpežné prepadnutie, pretože podobným spôsobom zomrel o rok neskôr aj Carl Barrett, bubeník The Wailers, ktorého gangstri zabili na dvore jeho domu.  

Najprv Marley, potom Peter Tosh a Carl Barrett. Akoby sa s ich predčasnými skonmi skončila aj zlatá éra reggae hudby, dominujúca v sedemdesiatych rokoch. Reggae neskôr zmutovalo do iných podôb, ale ďalším jamajským generáciám sa nepodarilo dosiahnuť spirituálnej úrovne ich predchodcov. K tejto generácii patril aj Peter Tosh, ktorého Jamajka dlhé roky ignorovala, pretože stále existovali ľudia, ktorí s ním v minulosti prišli do do konfliktu, no v auguste 2012 jamajská vláda oznámila, že spevák dostane posmrtne štátne vyznamenanie, ktoré sa udeľuje dôležitým postavám histórie. Keby to šialenstvo Tosh prežil, dnes by mohol byť najdôležitejšou postavou reggae hudby. 

Roger Steffens (archivár reggae): „V miestach ako Afrika je Peter ešte rešpektovanejší ako Bob, pretože bol oveľa militantnejší. Policajti ho takmer ubili na smrť za jeho názory proti establišmentu. On nebol ten, ktorý len rozpráva, ale koná. Preto má toľko rešpektu po celom svete.
Keith Richards: „Keď sa niekomu podarí vyviezť reggae hudbu von do sveta a špeciálne do Ameriky, tak Peter Tosh by mal byť rovnako honorovaný ako Bob Marley. Však vlastne aj my sme boli druhí po The Beatles. Keď sa chceš niekam dostať, potrebuješ mať dvere otvorené. Iba vtedy môžu prejsť vážnejšie veci. Netvrdím, že Bob nehral vážnu hudbu, no Peter bol ten, ktorý bral svoje poslanie veľmi vážne. A dokonale sa mu to podarilo.”
Robbie Shakespeare (bývalý spoluhráč Petra Tosha): „Peter bol jedným z najvtipnejších ľudí, akých som kedy poznal. Áno, mal militantné názory, ale také mal v tom čase asi každý. Keď ho médiá vykresľovali ako násilníka, nebola to pravda. V skutočnosti to bol tichý človek.”