Ťažko si vybrať tú najsprávnejšiu, isté je iba to, že Führer a jeho klan určite nedopadli tak, ako nám tvrdia oficiálne zdroje. Prehratá vojna a banálna samovražda? Kdeže. Aj ten najobyčajnejší azyl v Argentíne znie omnoho pravdepodobnejšie.
Ak vezmeme do úvahy nacistickú záľubu v hermetike (nezamieňať s hermenautikou) a všakovakých okultných, ezoterických, teozofických a magických huncútstvach, otvárajú sa nám ešte atraktívnejšie možnosti. Hľadanie svätého grálu, archy zmluvy, kopije osudu, kameňa mudrcov, Himmlerovo laškovanie s kultom Thule, to všetko svedčí o tom, že Vodcov oficiálny koniec mohol byť iba fingovanou zásterkou.
A potom tu máme technológie, vynálezy predbehujúce svoju dobu, nové zbrane, lietadlá, vesmírne lode, a tak ďalej. Vďaka nim sa nacisti dávno pred Američanmi dostali na Mesiac a na jeho odvrátenej strane vybudovali základňu, ktorá im poslúžila ako dočasné útočisko, kým budú natoľko silní, aby ovládli celý svet. Aspoň taká je verzia fínskeho režiséra Tima Vuorensolu, ktorého film Iron Sky sa od šestnásteho augusta premieta aj v našich kinách.
Nápad je to fantastický, nádherne bizarný, fascinujúci, vtipný, svastiky v ňom, a že ich je neúrekom, už sú iba komické. Iron Sky sa najmä vďaka tomu stal udalosťou dávno predtým, ako sa ocitol v distribúcii a ešte dávnejšie pred tým, ako ho ktokoľvek videl. Iba tvorcovia mali predstavu, a tak s ňou vyšli na internet a začali zbierať príspevky od ľudí, ktorí by taký film radi videli. Aj ľudia od nás prispeli, malinké sumy, väčšie, ešte väčšie, vyzbieralo sa niekoľko miliónov eur a film vznikol.
Timo Vuorensola sa stal priekopníkom nového spôsobu produkčnej práce, ľudia si vlastne predplatili film a on im ho nakrútil.
S rozpočtom neporovnateľne menším ako veľké hollywoodske produkcie podarilo sa mu nakrútiť film na nerozoznanie podobný. Triky, výprava a vôbec celá „viditeľno-počuteľná“ stránka filmu pôsobia neuveriteľne. Čím viac divák o zákulisí vie, tým väčšmi mu klesá sánka. Mesiac, na ňom nacisti, steampunková poetika, neskutočné vizuálne obžerstvo. Hrá v tom Udo Kier, teda žiadne béčko, a hudbu robili Laibach! Vo viac-menej amatérskych podmienkach, len vďaka nadšeniu tvorcov a fanúšikov, sa podarilo urobiť veľký film, ktorý sa normálne premieta v kinách.
Toto je samo osebe naozaj vizionárske, dôkaz, že novopunkové DIY (Do It Yourself) skutočne môže fungovať v praxi a výsledkom nemusia byť žiadne „ušolichané“, upotené, zakomplexované zlepence.
Na druhej strane, Iron Sky je zároveň film, ktorý až bolestne odhaľuje úskalia takéhoto spôsobu nakrúcania. Veľkovýpravné akčné scifíčko, v ktorom sa nacistické vzducholode stretajú v boji so stíhačkami, satelity a vesmírne stanice sa transformerovským spôsobom menia na vojenské kozmické lode, a tak ďalej a zároveň film, ktorý chce byť vážnou politickou satirou na americkú globálnu politiku.
Prečo? Lebo zábava nestačí. Nie filmárovi „európskeho“ typu, teda človeku, čo nie je iba zabávačom, ale chce byť aj umelcom. A tak Timo Vuorensola za peniaze fanúšikov nakrúca pukancovú výpoveď, teda film, ktorý nemá byť len akčným dobrodružstvom, ale má mať aj zásadnú myšlienku.
Akoby nacisti na Mesiaci sami osebe nestačili.
Iron Sky je mizerný príbeh, a preto zlý film, to, že je fascinujúcim dívaním sa, v tomto prípade nestačí, lebo filmársku zručnosť a nadšenie vytláča ambícia povedať čosi dôležité.
Komu a načo?
Iron Sky (Fínsko/Nemecko/Austrália, 2012) Réžia: Timo Vuorensola Kamera: Mika Orasmaa Strih: Suresh Ayyar Hudba: Laibach Hrajú: Julia Dietze, Udo Kier, Götz Otto, Christopher Kirby, Peta Sergeant, Tilo Prückner, Stephanie Paul.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.