V týchto dňoch sme do redakcie dostali mimoriadne vážny dokument, ktorý osvetľuje, ako sa za Sokola narábalo s majetkom cirkvi (celé znenie dokumentu prinášame na strane ... ). List bol napísaný 10. decembra 1999, jeho autorom je vtedajší pomocný biskup a generálny vikár bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Dominik Tóth, adresátom listu je istý Štefan Náhlik.
Kto je Štefan Náhlik? Je to človek, ktorý sa pred novembrom 1989 aktívne zapojil do akcie ŠtB proti františkánskemu rádu, no po revolúcii sa za podivuhodných okolností dostal k arcibiskupovi Sokolovi až tak blízko, že sám rozhodoval o majetkových veciach celej arcidiecézy. Nebol pritom ani len zamestnancom Sokolovho úradu.
Ako sa to mohlo stať? Je za tým súčinnosť dvoch bývalých spolupracovníkov ŠtB, pôsobenie temných štruktúr mečiarovskej moci pri praní špinavých peňazí, vydieranie, alebo len mentálna blízkosť? Pripomínam, že Štefan Náhlik je súčasne tá istá osoba, o ktorej sme pred troma rokmi písali v súvislosti s výberom obrovských súm z účtov, ktoré mali patriť cirkvi, no zrejme neboli riadne evidované.
A prečo písal v roku 1999 Náhlikovi práve generálny vikár Tóth? Pretože funkcia generálneho vikára so sebou nesie kompetenciu spravovať financie a účty diecézy. Lenže podľa listu Dominika Tótha boli účty a financie Sokolovej diecézy spravované úplne mimo jeho dosahu. Vikár Tóth doslova Náhlikovi píše: „Vy spravujete majetok arcibiskupského úradu, kým generálny vikár nepozná ani jedno konto, vy prijímate a prepúštate zamestnancov bez toho, že by ste čo len upovedomili generálneho vikára". A na inom mieste pokračuje: „Azda niet v Cirkvi taký prípad, že by bol generálny vikár tak odstavený z majetkových hodnôt, ako ste to Vy urobili. Keby sa tak niečo stalo s otcom arcibiskupom, kto bude zodpovedný? Veď ja nepoznám absolútne majetkový stav úradu, nepoznám ani jedno bankové konto. Kto zodpovie v takom prípade za majetok úradu, Vy určite poznáte všetky kontá..."
Okrem uzurpovania moci a porušovania cirkevných predpisov generálny vikár Tóth v liste vyčíta Náhlikovi ešte toto: „Žalujem na Vás, že Vy ste vtiahli otca arcibiskupa do svojich záujmov, majetkových záujmov natoľko, že neberiete ohľad na ekleziologický rozmer cirkevného majetku. Trpí tým celá diecéza, kňazstvo, tomu treba urobiť koniec, arcibiskup patrí arcidiecéze, kňazom, patrí nám. Vy mu máte len pomáhať, a nie strhnúť do svojich záujmov".
Čo tieto slová z oficiálneho listu generálneho vikára Tótha znamenajú? Len toto: arcibiskup Sokol nám pred troma rokmi bez začervenania tvrdil, že Náhlik bol len akýsi brigádnik a „žiadne majetkové veci neriešil", pritom Sokol osobne urobil Náhlika rozhodujúcim človekom svojho úradu, a to proti všetkým cirkevným predpisom a aj vôli kňazov. A nielen to. Podľa listu Dominika Tótha konal Náhlik v prospech svojich majetkových záujmov, a to tak, že do nich vtiahol aj arcibiskupa Sokola. Rozumiete hrôze tejto vety?
Keď nedávno Ján Čarnogurský obhajoval Sokolov spôsob narábania s cirkevným majetkom, médiá mu vyhodili na oči, že jeho syn uzatvoril práve so Sokolovým úradom takú zmluvu o právnom zastupovaní bývalej arcidiecézy, ktorá sa dala rozviazať len za desiatky miliónov korún z vrecák všetkých veriacich v prospech Čarnogurského mladšieho (podľa našich informácií si politikov syn pýtal za ukončenie zmluvného vzťahu viac ako sto miliónov korún, a nakoniec dostal z majetku cirkvi okolo 50 miliónov). Ale list biskupa Tótha je ešte horší bumerang do Čarnogurského tváre – nehovorí totiž iba o cynizme jeho vlastného syna, ale je svedectvom o pomeroch za Sokola, keď bol osobný majetok niektorých nadradený všetkému vrátane potrieb všetkých veriacich, kňazov a celej cirkvi.
Celý list Dominika Tótha uverejňujeme v tomto čísle.
Kto je Štefan Náhlik? Je to človek, ktorý sa pred novembrom 1989 aktívne zapojil do akcie ŠtB proti františkánskemu rádu, no po revolúcii sa za podivuhodných okolností dostal k arcibiskupovi Sokolovi až tak blízko, že sám rozhodoval o majetkových veciach celej arcidiecézy. Nebol pritom ani len zamestnancom Sokolovho úradu.
Ako sa to mohlo stať? Je za tým súčinnosť dvoch bývalých spolupracovníkov ŠtB, pôsobenie temných štruktúr mečiarovskej moci pri praní špinavých peňazí, vydieranie, alebo len mentálna blízkosť? Pripomínam, že Štefan Náhlik je súčasne tá istá osoba, o ktorej sme pred troma rokmi písali v súvislosti s výberom obrovských súm z účtov, ktoré mali patriť cirkvi, no zrejme neboli riadne evidované.
A prečo písal v roku 1999 Náhlikovi práve generálny vikár Tóth? Pretože funkcia generálneho vikára so sebou nesie kompetenciu spravovať financie a účty diecézy. Lenže podľa listu Dominika Tótha boli účty a financie Sokolovej diecézy spravované úplne mimo jeho dosahu. Vikár Tóth doslova Náhlikovi píše: „Vy spravujete majetok arcibiskupského úradu, kým generálny vikár nepozná ani jedno konto, vy prijímate a prepúštate zamestnancov bez toho, že by ste čo len upovedomili generálneho vikára". A na inom mieste pokračuje: „Azda niet v Cirkvi taký prípad, že by bol generálny vikár tak odstavený z majetkových hodnôt, ako ste to Vy urobili. Keby sa tak niečo stalo s otcom arcibiskupom, kto bude zodpovedný? Veď ja nepoznám absolútne majetkový stav úradu, nepoznám ani jedno bankové konto. Kto zodpovie v takom prípade za majetok úradu, Vy určite poznáte všetky kontá..."
Okrem uzurpovania moci a porušovania cirkevných predpisov generálny vikár Tóth v liste vyčíta Náhlikovi ešte toto: „Žalujem na Vás, že Vy ste vtiahli otca arcibiskupa do svojich záujmov, majetkových záujmov natoľko, že neberiete ohľad na ekleziologický rozmer cirkevného majetku. Trpí tým celá diecéza, kňazstvo, tomu treba urobiť koniec, arcibiskup patrí arcidiecéze, kňazom, patrí nám. Vy mu máte len pomáhať, a nie strhnúť do svojich záujmov".
Čo tieto slová z oficiálneho listu generálneho vikára Tótha znamenajú? Len toto: arcibiskup Sokol nám pred troma rokmi bez začervenania tvrdil, že Náhlik bol len akýsi brigádnik a „žiadne majetkové veci neriešil", pritom Sokol osobne urobil Náhlika rozhodujúcim človekom svojho úradu, a to proti všetkým cirkevným predpisom a aj vôli kňazov. A nielen to. Podľa listu Dominika Tótha konal Náhlik v prospech svojich majetkových záujmov, a to tak, že do nich vtiahol aj arcibiskupa Sokola. Rozumiete hrôze tejto vety?
Keď nedávno Ján Čarnogurský obhajoval Sokolov spôsob narábania s cirkevným majetkom, médiá mu vyhodili na oči, že jeho syn uzatvoril práve so Sokolovým úradom takú zmluvu o právnom zastupovaní bývalej arcidiecézy, ktorá sa dala rozviazať len za desiatky miliónov korún z vrecák všetkých veriacich v prospech Čarnogurského mladšieho (podľa našich informácií si politikov syn pýtal za ukončenie zmluvného vzťahu viac ako sto miliónov korún, a nakoniec dostal z majetku cirkvi okolo 50 miliónov). Ale list biskupa Tótha je ešte horší bumerang do Čarnogurského tváre – nehovorí totiž iba o cynizme jeho vlastného syna, ale je svedectvom o pomeroch za Sokola, keď bol osobný majetok niektorých nadradený všetkému vrátane potrieb všetkých veriacich, kňazov a celej cirkvi.
Celý list Dominika Tótha uverejňujeme v tomto čísle.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.