Minulé prezidentské voľby boli v niečom historické: po prvý raz sa prezidentom stal Afroameričan. Barack Obama nastúpil do úradu s charizmou takmer kennedyovskou, s nádejou na zmenu v tóne a s prístupom „my to dokážeme". Bola to reakcia na obdobie, keď sa Amerike prestalo dariť, a vinou zahraničných vojen a hospodárskej krízy prišla neistota nad smerovaním krajiny. V čomsi to pripomínalo situáciu, keď krajine, zmietanej pochybnosťami a nízkym sebavedomím po vietnamských vojnách, afére Watergate a neúspešnom prezidentovaní Jimmyho Cartera vracal od roku 1981 sebadôveru republikánsky prezident Ronald Reagan.
Obamova optimistická zvesť však prišla v hospodársky najnevhodnejšom čase. Nezamestnanosť v prvých mesiacoch vyskočila takmer na 10 %, a odvtedy neklesla pod 8 %. To sa v dnešnej Amerike pokladá za neúspech, podobne ako vysoký rozpočtový deficit a nízky (asi dvojpercentný) hospodársky rast. Deficit zvýšili štátne stimuly do ekonomiky, ani tie však nestačili na zrýchlenie hospodárskeho rastu. Nepomohli ani dve vlny uvoľňovania menovej politiky centrálnou bankou. Ekonomika a nezamestnanosť tak budú hlavnými témami prezidentských volieb, a Republikáni budú ponúkať opačné recepty ako Demokrati. Mitt Romney a jeho kandidát na viceprezidenta Paul Ryan kritizujú prezidenta za prílišné spoliehanie sa na štát, neochotu škrtať výdavky (okrem obrany – tam sú, naopak, proti škrtom) a za Obamov návrh na zvýšenie daní pre najlepšie zarábajúcich Američanov.
Aj v týchto voľbách sa budú miešať racionálne argumenty s emóciami a vnímaním kandidátov ako ľudí. Podnikateľ a multimilionár Romney ponúka krajine svoje manažérske skúsenosti, od riadenia firiem až po organizovanie olympiády; Paul Ryan zasa skúsenosti v oblasti rozpočtovej politiky. Medzi Obamom a Romneym tak vzniká zvláštna asymetria. Prezident je naďalej Američanom sympatický, neistota je však v tom, kam vedie krajinu a či jeho vízia Ameriky nedáva štátu priveľké slovo. Mitt Romney vykazuje väčšiu odbornú hodnovernosť. Otázka je, či sa z pohľadu voliča vie identifikovať s jeho situáciou a pohľadom na svet. Zvoliteľnosť, samozrejme, ovplyvňujú aj ďalšie aspekty. Romney je mormón, a viacerí evanjelikálni kresťania, ktorí tvoria aktívnu časť Republikánov, sa na mormónov pozerajú cez prsty. A potom tu je Romneyho politická kariéra. Mitt Romney bol guvernér štátu Massachusetts a skôr umiernený republikán. Dnešná Republikánska strana je však v mnohom vyhranenejšia než Mitt Romney. Ten sa rétorikou prispôsobil jej dnešnému tónu. Je to iba taktika, alebo skutočná zmena? Na to je ťažká odpoveď. Najčastejšia výčitka na adresu Romneyho je, že v minulosti opakovane menil názory. Dobrým príkladom je Obamova federálna reforma zdravotníckeho programu Medicare, ktorú dnes Romney ostro kritizuje, no ktorú prezident pripravil, paradoxne, podľa vzoru podobnej reformy, vypracovanej samotným Romneym v Massachusetts.
Rozhodujúce súboje prezidentských volieb sa napokon odohrajú v skupine šiestich-ôsmich štátov, v ktorých sú šance Baracka Obamu a Mitta Romneyho vyrovnané. Práve na tieto štáty oba stranícke tábory sústredia tie stovky a stovky miliónov dolárov. Aj táto kampaň má novinky. Ani jeden zo štyroch kandidátov (obhajcovia Obama – viceprezident Biden, vyzývatelia Romney – Ryan) nie je „WASP", teda „biely anglosaský protestant", ktorí vtlačili pečať moderným Spojeným štátom. Romney je mormón, Ryan je katolík, podobne ako Biden. A jediným evanjelikálnym kresťanom medzi nimi je ten, ktorého väčšina evanjelikálnych kresťanov dnes kritizuje – Barack Obama.
Obamova optimistická zvesť však prišla v hospodársky najnevhodnejšom čase. Nezamestnanosť v prvých mesiacoch vyskočila takmer na 10 %, a odvtedy neklesla pod 8 %. To sa v dnešnej Amerike pokladá za neúspech, podobne ako vysoký rozpočtový deficit a nízky (asi dvojpercentný) hospodársky rast. Deficit zvýšili štátne stimuly do ekonomiky, ani tie však nestačili na zrýchlenie hospodárskeho rastu. Nepomohli ani dve vlny uvoľňovania menovej politiky centrálnou bankou. Ekonomika a nezamestnanosť tak budú hlavnými témami prezidentských volieb, a Republikáni budú ponúkať opačné recepty ako Demokrati. Mitt Romney a jeho kandidát na viceprezidenta Paul Ryan kritizujú prezidenta za prílišné spoliehanie sa na štát, neochotu škrtať výdavky (okrem obrany – tam sú, naopak, proti škrtom) a za Obamov návrh na zvýšenie daní pre najlepšie zarábajúcich Američanov.
Aj v týchto voľbách sa budú miešať racionálne argumenty s emóciami a vnímaním kandidátov ako ľudí. Podnikateľ a multimilionár Romney ponúka krajine svoje manažérske skúsenosti, od riadenia firiem až po organizovanie olympiády; Paul Ryan zasa skúsenosti v oblasti rozpočtovej politiky. Medzi Obamom a Romneym tak vzniká zvláštna asymetria. Prezident je naďalej Američanom sympatický, neistota je však v tom, kam vedie krajinu a či jeho vízia Ameriky nedáva štátu priveľké slovo. Mitt Romney vykazuje väčšiu odbornú hodnovernosť. Otázka je, či sa z pohľadu voliča vie identifikovať s jeho situáciou a pohľadom na svet. Zvoliteľnosť, samozrejme, ovplyvňujú aj ďalšie aspekty. Romney je mormón, a viacerí evanjelikálni kresťania, ktorí tvoria aktívnu časť Republikánov, sa na mormónov pozerajú cez prsty. A potom tu je Romneyho politická kariéra. Mitt Romney bol guvernér štátu Massachusetts a skôr umiernený republikán. Dnešná Republikánska strana je však v mnohom vyhranenejšia než Mitt Romney. Ten sa rétorikou prispôsobil jej dnešnému tónu. Je to iba taktika, alebo skutočná zmena? Na to je ťažká odpoveď. Najčastejšia výčitka na adresu Romneyho je, že v minulosti opakovane menil názory. Dobrým príkladom je Obamova federálna reforma zdravotníckeho programu Medicare, ktorú dnes Romney ostro kritizuje, no ktorú prezident pripravil, paradoxne, podľa vzoru podobnej reformy, vypracovanej samotným Romneym v Massachusetts.
Rozhodujúce súboje prezidentských volieb sa napokon odohrajú v skupine šiestich-ôsmich štátov, v ktorých sú šance Baracka Obamu a Mitta Romneyho vyrovnané. Práve na tieto štáty oba stranícke tábory sústredia tie stovky a stovky miliónov dolárov. Aj táto kampaň má novinky. Ani jeden zo štyroch kandidátov (obhajcovia Obama – viceprezident Biden, vyzývatelia Romney – Ryan) nie je „WASP", teda „biely anglosaský protestant", ktorí vtlačili pečať moderným Spojeným štátom. Romney je mormón, Ryan je katolík, podobne ako Biden. A jediným evanjelikálnym kresťanom medzi nimi je ten, ktorého väčšina evanjelikálnych kresťanov dnes kritizuje – Barack Obama.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.