Bol krásny slnečný deň. Koľko ich tento rok ešte bude?- hovoril som si, keď som trávil na ceste z Prahy do Varšavy už niekoľkú hodinu na diaľnici a na tom, čo diaľnicu vzdialene pripomína.
Za Brnom som láskyplne pohladkal oblé záchvevy Hanej, so smútkom v očiach minul Olomouc. Potom som pozdvihol oči k moravsko-sliezskym Beskydám, zablúdil niekde pri Třinci, kde postavili zase pár kilometrov diaľnice, ale zabudli na ukazovatele.
A potom som po diaľnici minul Český Těšín. Na hraniciach už len mávli, všetci až na pár snaživých Rakúšanov už niekoľko týždňov pred Schengenom len mávajú, a bol som v Poľsku.
Bolo krásne a mňa v ten deň čakali už len Katovice, kde som vedel, že krásne nebude, lebo tam krásne nie je, aj keď krásne je. Krásne vyjadrené. A tak som na diaľnici odbočil. Na takej tej hnedej ceduli pri diaľnici, ktorou sa podľa európskeho vzoru propagujú hrady, zámky a iné pamätihodnosti, bola panoráma mesta Těšín. Tešína poľského, ale Poliaci ho tak nevolajú. Těšín je totiž rozdelené mesto. Riekou a hranicou. Těšín je mesto na stredoeurópske pomery krásne, a na poľské obzvlášť. Nejakým zázrakom ho minula vojna aj komunizmus, a tak je tu taký, ako ho postavili za tej našej úžasnej rakúsko-uhorskej monarchie, keď bol hlavným mestom těšínskeho kniežatstva.
Bývali doby, keď bol Těšín, najmä tamojšie trhovisko, plné Čechov, nákupných turistov. Stále sem chodia, teraz je vraj v Poľsku lacnejšie mlieko a maslo, ale už to rozhodne nie je nič masové. Máme všetci Lidly, Billy, Kauflandy.
Těšín však stojí za cestu aj ako cieľ nenákupného výletu. Hrad a zámok nad riekou, radnica, krásne námestie, romantické uličky, trochu tej poľskej noblesy i východného nevkusu, iná chuť života.
Hraničný priechod na moste cez rieku ešte je. Pokračuje vstavnou ulicou, jedinou, ktorá v Českom Těšíne, vlastne v tom predmestí poľského Těšína, stojí za reč.
Pred priechodom je pomník poľským légiám. A na ňom boje. Vrátane bojov, ktoré o Těšínsko viedli po roku 1918 Poliaci s Čechmi. Po deväťdesiatich rokoch tak ťažko vybojovaná hranica zmizne. Pomníky zostanú. Těšín bude zase jeden. Všetko už, dúfam, natrvalo.
.luboš Palata
Autor je redaktor Lidových novín
Za Brnom som láskyplne pohladkal oblé záchvevy Hanej, so smútkom v očiach minul Olomouc. Potom som pozdvihol oči k moravsko-sliezskym Beskydám, zablúdil niekde pri Třinci, kde postavili zase pár kilometrov diaľnice, ale zabudli na ukazovatele.
A potom som po diaľnici minul Český Těšín. Na hraniciach už len mávli, všetci až na pár snaživých Rakúšanov už niekoľko týždňov pred Schengenom len mávajú, a bol som v Poľsku.
Bolo krásne a mňa v ten deň čakali už len Katovice, kde som vedel, že krásne nebude, lebo tam krásne nie je, aj keď krásne je. Krásne vyjadrené. A tak som na diaľnici odbočil. Na takej tej hnedej ceduli pri diaľnici, ktorou sa podľa európskeho vzoru propagujú hrady, zámky a iné pamätihodnosti, bola panoráma mesta Těšín. Tešína poľského, ale Poliaci ho tak nevolajú. Těšín je totiž rozdelené mesto. Riekou a hranicou. Těšín je mesto na stredoeurópske pomery krásne, a na poľské obzvlášť. Nejakým zázrakom ho minula vojna aj komunizmus, a tak je tu taký, ako ho postavili za tej našej úžasnej rakúsko-uhorskej monarchie, keď bol hlavným mestom těšínskeho kniežatstva.
Bývali doby, keď bol Těšín, najmä tamojšie trhovisko, plné Čechov, nákupných turistov. Stále sem chodia, teraz je vraj v Poľsku lacnejšie mlieko a maslo, ale už to rozhodne nie je nič masové. Máme všetci Lidly, Billy, Kauflandy.
Těšín však stojí za cestu aj ako cieľ nenákupného výletu. Hrad a zámok nad riekou, radnica, krásne námestie, romantické uličky, trochu tej poľskej noblesy i východného nevkusu, iná chuť života.
Hraničný priechod na moste cez rieku ešte je. Pokračuje vstavnou ulicou, jedinou, ktorá v Českom Těšíne, vlastne v tom predmestí poľského Těšína, stojí za reč.
Pred priechodom je pomník poľským légiám. A na ňom boje. Vrátane bojov, ktoré o Těšínsko viedli po roku 1918 Poliaci s Čechmi. Po deväťdesiatich rokoch tak ťažko vybojovaná hranica zmizne. Pomníky zostanú. Těšín bude zase jeden. Všetko už, dúfam, natrvalo.
.luboš Palata
Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.