.prečo sa dnes Chata pod Rysmi zásadne rekonštruuje?
V roku 2000 spadla na chatu veľká lavína, polovicu z nej zničila. Po provizórnej oprave spadla v roku 2001 ďalšia lavína. A ďalšiu zimu ďalšia, tá vzala kus strechy. Potom sa uvažovalo, že by bolo potrebné chatu posunúť na iné, bezpečné miesto. To sa však nepodarilo, tak sa pred tromi rokmi začalo s rekonštrukciou chaty na súčasnom mieste, teraz finišujeme. Nová chata vytvára akýsi rozrážací klin proti lavínam, azda bude bezpečná.
.prečo sa nepodarilo chatu premiestniť na iné, bezpečnejšie miesto?
Klub slovenských turistov (KST) ako väčšinový vlastník chaty tvrdil, že to nepovolí ochrana prírody. Proti presťahovaniu chaty bola aj Správa TANAP-u.
.ty si navrhoval aké miesto?
Ešte predtým, ako v roku 1933 začali stavať chatu, sa diskutovalo, kde ju umiestniť. V dolinke pod sedlom Váhy je málo rovného miesta. Kúsok nad sedlom sa našla veľmi pekná rovná plošinka, kde chatu vtedy navrhli. Takže boli dve alternatívy; buď priamo v sedle Váhy, čo sa mne až tak nepáči, pretože je to vlastne dýza, ktorou preťahuje vietor a potom kúsok nad sedlom je veľmi logické miesto, vzdialené od toho dnešného 20 až 25 minút chôdze.
.prečo sa rozhodli pôvodní stavitelia pre dnešné miesto, kde sú často lavíny?
To bola záhada aj pre mňa. Logiku tam má iba blízkosť zdroja vody, potôčika. Zistili sme, že v 20. rokoch minulého storočia vznikli spory medzi Poľskom a Československom a bol podpísaný tzv. Krakovský protokol, ktorý zakazoval kilometer od hraníc čokoľvek stavať. A rozumnejší variant umiestnenia chaty, ktorý sme navrhli aj my, leží v kilometrovom páse blízko vrcholu.
.z akých dôvodov bol proti nemu KST a Správa TANAP-u?
Ochranári sú proti zo zásady. A vo vedení KST nebola asi dobrá vôľa na sťahovanie chaty. Podporu môjmu návrhu vyjadril menšinový spoluvlastník chaty, horolezecký spolok JAMES, ako aj Horská služba a Stredisko lavínovej prevencie. Ja som však iba nájomca chaty, nie vlastník.
.čo to znamená, byť nájomcom chaty?
Platím KST nájomné a tržby za prevádzku sú moje. Je to spravodlivé. Keď lavína všetko rozmetá, samotnú opravu chaty neplatím, no poškodené zásoby a materiál idú na moje „triko“.
.ako sa vyvíja návštevnosť chaty?
Za tých 35 rokov, čo som tam, sa príliš nemení. Ak v lete sneží, ľudia nechodia, lebo na jednom úseku sú reťaze a keď je tam ľad a sneh, tak neprejdú. Počas jedného Medzinárodného výstupu mládeže na Rysy na počesť Lenina, čo bývalo začiatkom augusta, sme mali na chate nanesených tisíc rožkov, obložené žemle, lenže noc predtým nasnežilo a Horská služba z dôvodov bezpečnosti výstup zastavila na Žabích plesách. Chata je otvorená v lete. V zime iba výnimočne, je tam zlý prístup a najmä, leží v lavínových dráhach. Zásobuje sa stále vynáškami na krosnách na chrbte, no materiál na výstavbu chaty sa zabezpečuje najmä vrtuľníkom.
.stále ešte nosíš aj viac ako stokilové vynášky?
(Smiech). Už nie, ale tých osemdesiat kíl si vynesiem.
.čo je dnes s plaketou Lenina?
Tú vzala lavína. Ale jedna poškodená plaketa Lenina sa nachádza v obchode Šport Rysy v Poprade. Keď horolezci vytrhli plaketu z vrcholu Rysov a hodili ju do Českej doliny, tak sa mierne pokrivila.
.existuje ešte Slobodné kráľovstvo Rysy, ktoré ste vyhlásili asi pred pätnástimi rokmi?
(Smiech.) Samozrejme! Dávame aj do pasu pečiatky, no pár ľudí malo za to na hranici problémy, považovali ich za teroristov. Na požiadanie dáme pečiatku do pasu alebo pod pas, zo zadnej strany.
.ktorá situácia bola počas tvojej éry na chate najnebezpečnejšia?
Určite lavína z februára 2000. Zapracoval asi osud, pretože sme mali byť v tom čase v chate s horolezcami, no tí stornovali pobyt. Keď sme prišli o týždeň neskôr s ďalšou skupinou, zistili sme, že celú nocľaháreň aj s posteľami zmietlo tristo metrov dole. Nechcem domyslieť, čo by sa stalo, keby tam vtedy spalo dvadsať ľudí. Keby ich nezabili trámy, asi by zamrzli.
.ako dlho trvala oprava?
Už vo februári prišli dobrovoľníci vykopávať veci spod lavíny. Sám od seba prišiel aj vtedajší vicepremiér Ivan Mikloš, za čo má odo mňa obrovské plus. Pomohol aj finančne. Nerobím mu reklamu, nie som s ním v kontakte, politika nech ostane dole, no hodnotím ho ako človeka: bolo zlé počasie, zima ako v psinci, fúkalo, zničená chata, nebolo sa kde schovať a on vyšiel s lezeckou výstrojou na lyžiach, aby to videl na vlastné oči.
.žiješ tam s permanentnými pocitmi strachu?
Vieme, že ak udrie blesk do Českého štítu, môže sa odtrhnúť blok skál veľký ako vagón, čo sa už stalo. A keď poletí na chatu, bude to veľmi rýchle a možno aj bezbolestné.
V roku 2000 spadla na chatu veľká lavína, polovicu z nej zničila. Po provizórnej oprave spadla v roku 2001 ďalšia lavína. A ďalšiu zimu ďalšia, tá vzala kus strechy. Potom sa uvažovalo, že by bolo potrebné chatu posunúť na iné, bezpečné miesto. To sa však nepodarilo, tak sa pred tromi rokmi začalo s rekonštrukciou chaty na súčasnom mieste, teraz finišujeme. Nová chata vytvára akýsi rozrážací klin proti lavínam, azda bude bezpečná.
.prečo sa nepodarilo chatu premiestniť na iné, bezpečnejšie miesto?
Klub slovenských turistov (KST) ako väčšinový vlastník chaty tvrdil, že to nepovolí ochrana prírody. Proti presťahovaniu chaty bola aj Správa TANAP-u.
.ty si navrhoval aké miesto?
Ešte predtým, ako v roku 1933 začali stavať chatu, sa diskutovalo, kde ju umiestniť. V dolinke pod sedlom Váhy je málo rovného miesta. Kúsok nad sedlom sa našla veľmi pekná rovná plošinka, kde chatu vtedy navrhli. Takže boli dve alternatívy; buď priamo v sedle Váhy, čo sa mne až tak nepáči, pretože je to vlastne dýza, ktorou preťahuje vietor a potom kúsok nad sedlom je veľmi logické miesto, vzdialené od toho dnešného 20 až 25 minút chôdze.
.prečo sa rozhodli pôvodní stavitelia pre dnešné miesto, kde sú často lavíny?
To bola záhada aj pre mňa. Logiku tam má iba blízkosť zdroja vody, potôčika. Zistili sme, že v 20. rokoch minulého storočia vznikli spory medzi Poľskom a Československom a bol podpísaný tzv. Krakovský protokol, ktorý zakazoval kilometer od hraníc čokoľvek stavať. A rozumnejší variant umiestnenia chaty, ktorý sme navrhli aj my, leží v kilometrovom páse blízko vrcholu.
.z akých dôvodov bol proti nemu KST a Správa TANAP-u?
Ochranári sú proti zo zásady. A vo vedení KST nebola asi dobrá vôľa na sťahovanie chaty. Podporu môjmu návrhu vyjadril menšinový spoluvlastník chaty, horolezecký spolok JAMES, ako aj Horská služba a Stredisko lavínovej prevencie. Ja som však iba nájomca chaty, nie vlastník.
.čo to znamená, byť nájomcom chaty?
Platím KST nájomné a tržby za prevádzku sú moje. Je to spravodlivé. Keď lavína všetko rozmetá, samotnú opravu chaty neplatím, no poškodené zásoby a materiál idú na moje „triko“.
.ako sa vyvíja návštevnosť chaty?
Za tých 35 rokov, čo som tam, sa príliš nemení. Ak v lete sneží, ľudia nechodia, lebo na jednom úseku sú reťaze a keď je tam ľad a sneh, tak neprejdú. Počas jedného Medzinárodného výstupu mládeže na Rysy na počesť Lenina, čo bývalo začiatkom augusta, sme mali na chate nanesených tisíc rožkov, obložené žemle, lenže noc predtým nasnežilo a Horská služba z dôvodov bezpečnosti výstup zastavila na Žabích plesách. Chata je otvorená v lete. V zime iba výnimočne, je tam zlý prístup a najmä, leží v lavínových dráhach. Zásobuje sa stále vynáškami na krosnách na chrbte, no materiál na výstavbu chaty sa zabezpečuje najmä vrtuľníkom.
.stále ešte nosíš aj viac ako stokilové vynášky?
(Smiech). Už nie, ale tých osemdesiat kíl si vynesiem.
.čo je dnes s plaketou Lenina?
Tú vzala lavína. Ale jedna poškodená plaketa Lenina sa nachádza v obchode Šport Rysy v Poprade. Keď horolezci vytrhli plaketu z vrcholu Rysov a hodili ju do Českej doliny, tak sa mierne pokrivila.
.existuje ešte Slobodné kráľovstvo Rysy, ktoré ste vyhlásili asi pred pätnástimi rokmi?
(Smiech.) Samozrejme! Dávame aj do pasu pečiatky, no pár ľudí malo za to na hranici problémy, považovali ich za teroristov. Na požiadanie dáme pečiatku do pasu alebo pod pas, zo zadnej strany.
.ktorá situácia bola počas tvojej éry na chate najnebezpečnejšia?
Určite lavína z februára 2000. Zapracoval asi osud, pretože sme mali byť v tom čase v chate s horolezcami, no tí stornovali pobyt. Keď sme prišli o týždeň neskôr s ďalšou skupinou, zistili sme, že celú nocľaháreň aj s posteľami zmietlo tristo metrov dole. Nechcem domyslieť, čo by sa stalo, keby tam vtedy spalo dvadsať ľudí. Keby ich nezabili trámy, asi by zamrzli.
.ako dlho trvala oprava?
Už vo februári prišli dobrovoľníci vykopávať veci spod lavíny. Sám od seba prišiel aj vtedajší vicepremiér Ivan Mikloš, za čo má odo mňa obrovské plus. Pomohol aj finančne. Nerobím mu reklamu, nie som s ním v kontakte, politika nech ostane dole, no hodnotím ho ako človeka: bolo zlé počasie, zima ako v psinci, fúkalo, zničená chata, nebolo sa kde schovať a on vyšiel s lezeckou výstrojou na lyžiach, aby to videl na vlastné oči.
.žiješ tam s permanentnými pocitmi strachu?
Vieme, že ak udrie blesk do Českého štítu, môže sa odtrhnúť blok skál veľký ako vagón, čo sa už stalo. A keď poletí na chatu, bude to veľmi rýchle a možno aj bezbolestné.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.