Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Príbeh Rainerky

.časopis .téma

Naša nastaršia vysokohorská chata leží asi dve minúty chôdze od frekventovanej Tatranskej magistrály medzi Hrebienkom a Skalnatou dolinou. Pre jej skromné rozmery sa nazýva skôr Rainerova útulňa.

.kamenná stavba bez základov, s malými okienkami a pôdorysom 5 x 5,5 metra, vnútri iba prične a centrálne ohnisko: tak vyzerala „Rainerka“  v roku 1865, keď začala slúžiť návštevníkom.  Ani za 150 rokov sa toho veľa nezmenilo. Od roku 1997 ju má v prenájme kežmarský stredoškolský učiteľ na dôchodku Peter Petras, ktorý citlivo zachoval jej ráz. Petrolejky, dobové fotografie, staré lyže a iné vybavenie, pec, v podkroví núdzové ubytovanie pre personál. Pôvodne pritom nebola útulňa obhospodarovaná, mala poskytovať iba prístrešie a možnosti nocľahu tým, ktorí pokračovali na Lomnický štít či ďalej. Nedávno v nej vzniklo Informačné stredisko Štátnych lesov TANAP-u, pán Petras na Tri krále dodržiava tradíciu snehového Betlehemu a organizuje Nosičskú próbu, pri ktorej si môžu odvážlivci vyskúšať, či odnesú na chrbte do vzdialenosti 300 metrov 70 kilogramov. Inak, pre tatranských nosičov ide o denný chlebíček, a to na podstatne dlhšie vzdialenosti.
Otec a syn Bohušovci (obaja Ivanovia) systematicky spracúvajú a knižne vydávajú príbehy tatranskej histórie. Ich pozornosti nemohol uniknúť ani Johan Georg Rainer (1800 – 1872), prvý úspešný podnikateľ v službách cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách, priekopnícky propagátor turistiky a zakladateľ prvej turistickej chaty na južnej, teda slovenskej strane veľhôr. Potomok saských kolonistov Spiša sa narodil v rodine mäsiara a živnostníka zo Spišskej Soboty Eliáša Rainera. „Nenašiel som žiadnu zmienku o tom, že by sa pohyboval mimo svojho mikrosveta v teritóriu od Popradu po Kežmarok a Starý Smokovec,“ píše o ňom Ivan Bohuš. Štúdium na kežmarskom evanjelickom lýceu Rainera nebavilo, po dvoch rokoch ho ukončil, zaujímalo ho iba mäsiarstvo S pracovitou a zručnou manželkou Elisabeth Bartsch z Matejoviec mali vlastné mäsiarstvo, neskôr reštauráciu, dokonca dve. Posmelený úspechom požiadal Rainer v roku 1833 grófov Csákyovcov o prenájom nimi založenej osady Schmeks, zárodku dnešného Starého Smokovca. Vďaka Rainerovcom potom do roku 1868 prežíval Smokovec svoj prvý zlatý vek – menil sa na slávne kúpele. Bezdetní manželia odkázali veľkú časť pozostalosti na verejnoprospešné a dobročinné ciele, najväčšiu dotáciu získalo kežmarské evanjelické lýceum na podporu usilovných a nadaných žiakov
V čase uzavretia zmluvy Rainera s Csákyovcami vyzeral Smokovec ozaj skromne. Na trávnatej ploche bez chodníkov a parkových úprav, lemovanej lesom, stáli tri prízemné zruby, malá drevená kaplnka a budovy postavené predchádzajúcim nájomcom osady Raiszom. Manželia Rainerovci sa pustili do rozsiahlych úprav. Do roku 1839 vyrástli v Smokovci štyri nové domy – Flóra, Rigi, Čarovný dom a rovnomenný predchodca dnešného Švajčiarskeho domu. S Rainerovcami sa spájajú aj začiatky studenej vodoliečby (na reguláciu krvného tlaku), neskôr dali postaviť bazén napájaný vodou z Piatich prameňov. Počty návštevníkov sú skromné, ani zďaleka nemôžu konkurovať dnešným aquaparkom. Počas ôsmich sledovaných rokov sa kúre podrobilo 179 záujemcov. V rokoch 1851 až 1853 zveril Rainer lekárske vedenie vodoliečebných zariadení viedenskému doktorovi Bachovi, vzniklo lesné sprchovacie zariadenie (Walddouche), ktoré malo zvonku pripomínať vkusnú poľovnícku chatu. V menoslovoch hostí figurujú roľníci a živnostníci, statkári a továrnici, úradníci a intelektuáli, šľachtici aj kráľ.
Rainer budoval pre hostí chodníky a okrem lavíc či altánkov v ich blízkosti upravil aj dve piknikové plochy. Aby svojim hosťom fyzicky uľahčil a časovo zvýhodnil túry do Studených dolín a najmä na Lomnický štít, zaoberal sa Rainer od roku 1863 myšlienkou chaty na Starolesnianskej poľane. O dva roky už stála.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite