Rozhovor s psychológom Milanom Kabátom zo sekcie riadenia ľudských zdrojov Policajného zboru Ministerstva vnútra SR.
.akí uchádzači sa dnes hlásia do polície?
Najlepšie sú na tom gymnazisti, horšie chlapci z odborných škôl. Uchádzači v policajnom zbore hľadajú určitú sociálnu istotu. V súčasnosti pociťujem ako problém to, že bola zrušená vojenská základná služba a prichádzajú uchádzači, ktorí nemajú vôbec skúsenosť s disciplinovanosťou, umením podriaďovať sa. Z môjho pohľadu by bolo dobré, keby prichádzali vyzretejšie osobnosti.
.ako dopadnú na psychologických testoch?
Postupne narastá počet tých, čo neuspejú. Teraz je ich v priemere 40 až 45 percent zo všetkých uchádzačov. Skúmame množstvo vlastností; ich sklony k agresivite, k užívaniu návykových látok, mieru ich sociálnej empatie. Zisťujeme aj úroveň všeobecných rozumových schopností. Druhú časť vyšetrenia tvoria osobnostné psychodiagnoistické dotazníky. Posudzuje sa tam aj vierohodnosť odpovedí; či odpovedá otvorene, alebo sa snaží maskovať slabiny.
.do akej miery môžu tieto testy preukázať sklony človeka k agresívnemu správaniu?
Samozrejme, v snahe ukázať sa v čo najlepšom svetle môže dôjsť k tendencii oklamať psychológa. V súčasnosti sme schopní posúdiť, či je uchádzač depresívny, či sa neukazujú nejaké prejavy schizofrénie, či sa tam nenaznačuje priama, alebo nepriama agresivita. Z vlastnej skúsenosti však môžem povedať, že pri prijímaní sa jeho agresivita nemusí až tak prejaviť. U nás sa materiály psychologického vyšetrenia archivujú päť rokov. Vieme, ako sa uchádzač javil v dobe prijímania do polície. Čo je horšie, platnosť vyšetrenia je iba jeden rok, potom by sa malo opakovať, na čo však nemáme kapacity. Treba vychádzať aj z toho, že človek sa v priebehu služby mení. Pre bežného príslušníka však nie je stanovená povinnosť opakovane sa podrobiť psychologickému vyšetreniu. To robíme iba vtedy, ak by sa dopustil nežiaduceho konania.
.aké zmeny v zisťovaní psychologického stavu policajtov spôsobil prípad Sendrei?
Vyvolalo to v rámci zboru zvýšenú potrebu venovať sa psychologickej starostlivosti. V súčasnosti sú to najmä prednášky, ktorých sa musia zúčastňovať všetci policajti.
.prednáška je však dosť pasívna a jednosmerná forma komunikácie...
To áno, na každom krajskom útvare však platí, že psychológ musí raz do mesiaca obísť všetky okresy. Má na to stanovený jeden deň, keď k nemu chodia policajti na pohovory. Okrem toho, ak nadriadený zistí u policajta prejavy agresivity alebo nadmerné požívanie alkoholu, má povinnosť ho poslať na kontrolné psychologické vyšetrenie, ktorému sa musí podrobiť. O jeho výsledku potom rozhoduje komisia, nie jednotlivý psychológ.
.je možné, že policajti nejavia pri testoch ani pri každodennej práci náznaky agresivity a tá u nich prepukne až v hraničnej situácii?
To je podstata problému. Závisí to od toho, ako je kto schopný tieto negatívne prejavy v sebe tlmiť. Môže sa to akumulovať. Dôležitú úlohu tu musí hrať najbližší nadriadený policajta. Mal by vedieť, ako žije, či ho niečo trápi, napríklad v rodine.
.do akej miery je pri psychologických testoch policajtov možné preukázať sklon k rasizmu?
Podľa mňa to neodhalí nijaký psychodiagnostický test. Neviem si predstaviť otázky, ktoré by umožňovali odhaliť skrytý rasizmus. Dalo by sa na to usudzovať možno iba z hľadiska sociálno-psychologických kvalít osobnosti. Zatiaľ taký test však nemáme.
.ab
.akí uchádzači sa dnes hlásia do polície?
Najlepšie sú na tom gymnazisti, horšie chlapci z odborných škôl. Uchádzači v policajnom zbore hľadajú určitú sociálnu istotu. V súčasnosti pociťujem ako problém to, že bola zrušená vojenská základná služba a prichádzajú uchádzači, ktorí nemajú vôbec skúsenosť s disciplinovanosťou, umením podriaďovať sa. Z môjho pohľadu by bolo dobré, keby prichádzali vyzretejšie osobnosti.
.ako dopadnú na psychologických testoch?
Postupne narastá počet tých, čo neuspejú. Teraz je ich v priemere 40 až 45 percent zo všetkých uchádzačov. Skúmame množstvo vlastností; ich sklony k agresivite, k užívaniu návykových látok, mieru ich sociálnej empatie. Zisťujeme aj úroveň všeobecných rozumových schopností. Druhú časť vyšetrenia tvoria osobnostné psychodiagnoistické dotazníky. Posudzuje sa tam aj vierohodnosť odpovedí; či odpovedá otvorene, alebo sa snaží maskovať slabiny.
.do akej miery môžu tieto testy preukázať sklony človeka k agresívnemu správaniu?
Samozrejme, v snahe ukázať sa v čo najlepšom svetle môže dôjsť k tendencii oklamať psychológa. V súčasnosti sme schopní posúdiť, či je uchádzač depresívny, či sa neukazujú nejaké prejavy schizofrénie, či sa tam nenaznačuje priama, alebo nepriama agresivita. Z vlastnej skúsenosti však môžem povedať, že pri prijímaní sa jeho agresivita nemusí až tak prejaviť. U nás sa materiály psychologického vyšetrenia archivujú päť rokov. Vieme, ako sa uchádzač javil v dobe prijímania do polície. Čo je horšie, platnosť vyšetrenia je iba jeden rok, potom by sa malo opakovať, na čo však nemáme kapacity. Treba vychádzať aj z toho, že človek sa v priebehu služby mení. Pre bežného príslušníka však nie je stanovená povinnosť opakovane sa podrobiť psychologickému vyšetreniu. To robíme iba vtedy, ak by sa dopustil nežiaduceho konania.
.aké zmeny v zisťovaní psychologického stavu policajtov spôsobil prípad Sendrei?
Vyvolalo to v rámci zboru zvýšenú potrebu venovať sa psychologickej starostlivosti. V súčasnosti sú to najmä prednášky, ktorých sa musia zúčastňovať všetci policajti.
.prednáška je však dosť pasívna a jednosmerná forma komunikácie...
To áno, na každom krajskom útvare však platí, že psychológ musí raz do mesiaca obísť všetky okresy. Má na to stanovený jeden deň, keď k nemu chodia policajti na pohovory. Okrem toho, ak nadriadený zistí u policajta prejavy agresivity alebo nadmerné požívanie alkoholu, má povinnosť ho poslať na kontrolné psychologické vyšetrenie, ktorému sa musí podrobiť. O jeho výsledku potom rozhoduje komisia, nie jednotlivý psychológ.
.je možné, že policajti nejavia pri testoch ani pri každodennej práci náznaky agresivity a tá u nich prepukne až v hraničnej situácii?
To je podstata problému. Závisí to od toho, ako je kto schopný tieto negatívne prejavy v sebe tlmiť. Môže sa to akumulovať. Dôležitú úlohu tu musí hrať najbližší nadriadený policajta. Mal by vedieť, ako žije, či ho niečo trápi, napríklad v rodine.
.do akej miery je pri psychologických testoch policajtov možné preukázať sklon k rasizmu?
Podľa mňa to neodhalí nijaký psychodiagnostický test. Neviem si predstaviť otázky, ktoré by umožňovali odhaliť skrytý rasizmus. Dalo by sa na to usudzovať možno iba z hľadiska sociálno-psychologických kvalít osobnosti. Zatiaľ taký test však nemáme.
.ab
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.