.sieť knižníc ste založili aj v Barme. Prečo si myslíte, že je to dôležité?
Ľudia v mojej krajine sú chudobní a mnohí si nemôžu dovoliť vzdelanie. Bez vedomostí však nebudú žiadať slobodu. Študenti majú záujem aj o politickú literatúru. Nemajú však možnosť dostať sa k nej. Považoval som preto za potrebné informovať mladých mníchov v kláštoroch aj o pozadí politickej situácie v Barme. Podarilo sa mi otvoriť niekoľko knižníc, vláda ich však neskôr zatvorila.
.v lete 2007 armáda tvrdo potlačila nenásilný protest mníchov proti zvyšovaniu cien pohonných látok. Vláde ste vtedy dali ultimátum: ak sa neospravedlní, zmobilizujete ďalších mníchov. A tak sa aj stalo. Ako sa vám podarilo koordinovať tieto aktivity?
Osobne sme s priateľmi navštevovali kláštory. Mnísi vychádzali do ulíc, postupne sa pridávali študenti aj pracujúci. Vojaci a policajti ich však rozháňali, zatýkali a mučili. Podarilo sa nám v BBC prečítať stanovisko o tom, že organizujeme nenásilné protesty, no vojenská vláda sa správa násilne. Dohovárali sme sa aj prostredníctvom telefónov a internetu.
.kedy ste sa rozhodli opustiť Barmu?
Keď začali zatýkať mníchov v mojom kláštore, ušiel som aj s fotografiami a videonahrávkami našich protestov. Presúval som sa z miesta na miesto a policajti ma prenasledovali. Nepoznali moje skutočné meno. Niekto z mojich priateľov ho však pri mučení prezradil. Odíď z Barmy, tu už nemôžeš urobiť viac a vo väzení nám budeš zbytočný, povedali mi vtedy rodičia.
.ako sa vám podarilo dostať cez hranicu?
Zmenil som farbu.
.ako, prosím?
Zmenil som farbu rúcha. V Barme nosia mnísi tmavočervené rúcha, v Thajsku oranžové. Prezliekol som sa do oranžového rúcha. Mysleli si, že som thajský mních, a nechali ma prejsť. Medzitým sledovali môjho brata, ktorý postupoval opačným smerom a vydával sa za mňa.
.barma prechádza dôležitými politickými zmenami, hovorí sa o výraznom posune k demokracii. Ako to hodnotíte vy?
Nemyslím si, že prichádza k veľkým zmenám. Ústava je stále na strane vojenského režimu, nie ľudí. Generálom stále automaticky garantuje štvrtinu miest v parlamente. To nie je demokracia. Vláda veľa rozpráva, ale sú veci, ktoré nikdy neurobí. Ako jej môžem veriť, keď nás už toľkokrát oklamala?
.mnohí kritizujú Aun Schan Su Ťij, že prijala hru režimu a spolupracuje s ním.
Nemohla sa zachovať inak, musela prijať podmienky vlády, aby mohla naďalej bojovať za demokratické zmeny.
.v parlamente má jej strana NLD iba 43 kresiel zo 684.
Áno. Reálne tam nemôže veľa urobiť. Rozhodujúce právomoci naďalej zostali v rukách vlády. Režim veľa hovorí o zmenách v ústave, prepustení politických väzňov a slobode pre Aun Schan Su Ťij. O mnohých témach však mlčí. V krajine stále prebieha občianska vojna, napríklad v Kačinskom štáte. U Gambira, ďalší organizátor Šafránovej revolúcie, je stále vo väzení. Odsúdili ho na 68 rokov.
.cítite sa v Thajsku bezpečne?
Nie, je to príliš blízko mojej vlasti. Barma je hneď za úzkou riekou. Ale cítim povinnosť bojovať za prepustenie politických väzňov. Len čo to bude možné, vrátim sa do Barmy, aby som mohol zakladať ďalšie knižnice a vzdelávať ľudí. Od priateľov doma viem, že mníchov stále sledujú a kontrolujú.
Ľudia v mojej krajine sú chudobní a mnohí si nemôžu dovoliť vzdelanie. Bez vedomostí však nebudú žiadať slobodu. Študenti majú záujem aj o politickú literatúru. Nemajú však možnosť dostať sa k nej. Považoval som preto za potrebné informovať mladých mníchov v kláštoroch aj o pozadí politickej situácie v Barme. Podarilo sa mi otvoriť niekoľko knižníc, vláda ich však neskôr zatvorila.
.v lete 2007 armáda tvrdo potlačila nenásilný protest mníchov proti zvyšovaniu cien pohonných látok. Vláde ste vtedy dali ultimátum: ak sa neospravedlní, zmobilizujete ďalších mníchov. A tak sa aj stalo. Ako sa vám podarilo koordinovať tieto aktivity?
Osobne sme s priateľmi navštevovali kláštory. Mnísi vychádzali do ulíc, postupne sa pridávali študenti aj pracujúci. Vojaci a policajti ich však rozháňali, zatýkali a mučili. Podarilo sa nám v BBC prečítať stanovisko o tom, že organizujeme nenásilné protesty, no vojenská vláda sa správa násilne. Dohovárali sme sa aj prostredníctvom telefónov a internetu.
.kedy ste sa rozhodli opustiť Barmu?
Keď začali zatýkať mníchov v mojom kláštore, ušiel som aj s fotografiami a videonahrávkami našich protestov. Presúval som sa z miesta na miesto a policajti ma prenasledovali. Nepoznali moje skutočné meno. Niekto z mojich priateľov ho však pri mučení prezradil. Odíď z Barmy, tu už nemôžeš urobiť viac a vo väzení nám budeš zbytočný, povedali mi vtedy rodičia.
.ako sa vám podarilo dostať cez hranicu?
Zmenil som farbu.
.ako, prosím?
Zmenil som farbu rúcha. V Barme nosia mnísi tmavočervené rúcha, v Thajsku oranžové. Prezliekol som sa do oranžového rúcha. Mysleli si, že som thajský mních, a nechali ma prejsť. Medzitým sledovali môjho brata, ktorý postupoval opačným smerom a vydával sa za mňa.
.barma prechádza dôležitými politickými zmenami, hovorí sa o výraznom posune k demokracii. Ako to hodnotíte vy?
Nemyslím si, že prichádza k veľkým zmenám. Ústava je stále na strane vojenského režimu, nie ľudí. Generálom stále automaticky garantuje štvrtinu miest v parlamente. To nie je demokracia. Vláda veľa rozpráva, ale sú veci, ktoré nikdy neurobí. Ako jej môžem veriť, keď nás už toľkokrát oklamala?
.mnohí kritizujú Aun Schan Su Ťij, že prijala hru režimu a spolupracuje s ním.
Nemohla sa zachovať inak, musela prijať podmienky vlády, aby mohla naďalej bojovať za demokratické zmeny.
.v parlamente má jej strana NLD iba 43 kresiel zo 684.
Áno. Reálne tam nemôže veľa urobiť. Rozhodujúce právomoci naďalej zostali v rukách vlády. Režim veľa hovorí o zmenách v ústave, prepustení politických väzňov a slobode pre Aun Schan Su Ťij. O mnohých témach však mlčí. V krajine stále prebieha občianska vojna, napríklad v Kačinskom štáte. U Gambira, ďalší organizátor Šafránovej revolúcie, je stále vo väzení. Odsúdili ho na 68 rokov.
.cítite sa v Thajsku bezpečne?
Nie, je to príliš blízko mojej vlasti. Barma je hneď za úzkou riekou. Ale cítim povinnosť bojovať za prepustenie politických väzňov. Len čo to bude možné, vrátim sa do Barmy, aby som mohol zakladať ďalšie knižnice a vzdelávať ľudí. Od priateľov doma viem, že mníchov stále sledujú a kontrolujú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.