Ako totiž ukazujú prieskumy, britská spoločnosť nesúhlasí s ďalším obmedzením právomocí ich štátu. A to má byť cena, ktorej zaplatenie od členských štátov vyžaduje Brusel aj Berlín. Návrh je jednoduchý. Aby bolo zachované euro, štáty sa musia vzdať ďalších kompetencií. Fakticky ide o nedemokratické návrhy, ktoré menia doterajší systém fungovania EÚ. Namiesto spoločenstva štátov by vznikol systém osvieteného absolutizmu, v ktorom by nezávislí a objektívni úradníci sledovali neposlušné štáty. Oni by mali spravovať a schvaľovať štátne rozpočty, oni by v budúcnosti rozhodovali o výške daní. Národné parlamenty a vlády by sa stali iba fasádou. Takýto gigantický nárast moci by nebol sprevádzaný zodpovedajúcim systémom politickej kontroly. Paneurópske strany, voľba európskeho prezidenta či vlády, to všetko sú len fantázie. Neexistuje žiadny európsky démos, ktorý by bol schopný vybrať a zvoliť si akceptovanú vládu. Samozrejme, že tu nejde iba o ideologické odhodlanie Paneurópanov. Nie je na tom nič zvláštne, že za zachovanie eura za každú cenu sú najmä Nemci. Návrat marky, ktorá by sa v momente stala nasilnejšou menou Európy, by pre nich znamenal pokles. Nemci by totiž prišli o svoju najväčšiu výhodu. Návrat marky by zadusil ich export, ktorý je motorom ich hospodárstva. Export predstavuje až 50 percent HDP a až 42 percent smeruje do štátov EÚ. Euro alebo smrť, tlačí sa na jazyk. Cieľom poľskej zahraničnej politiky by nemala byť obrana eura za každú cenu, ale obrana právomocí nášho štátu. Euro je, samozrejme, vážna vec. Ale nie tá najvážnejšia. Nech ho najviac bránia tí, ktorí na ňom najviac zarábajú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.