Hoci nám prídu ich vzhľad a najmä chuť veľmi exotické, verte- neverte, datľa patrí medzi najstaršie plodiny, ktoré kedy ľudstvo konzumovalo. Datľovníková palma sa začala kvôli svojím medovo sladkým plodom kultivovať už pred ôsmimi tisícročiami v oblasti Perzského zálivu, konkrétne v bývalej Mezopotámii. Niektoré hrubé knižky, ako je Starý zákon či Korán, tvrdia, že táto urastená palma stála priamo v rajskej záhrade. Dokonca archanjel Gabriel o nej viedol plamennú dišputu s naším prapredkom Adamom, v ktorej mu tvrdil, že tento strom je stvorený z rovnakej hliny ako on a dokáže ho preto vynikajúco zasýtiť. A veruže archanjel nehovoril do vetra. Datle sú totiž skutočná energetická bomba. Zo sedemdesiatich percent ich tvoria cukry a bielkoviny, ktoré sa ľahko rozkladajú a nezaťažia náš metabolizmus. Pritom nás zasýtia a hneď dostaneme chuť znovu sa postaviť na nohy. Niečo o tom určite vedia chlapci v karavánach na Sahare. Vraj dodnes so sebou ťahajú poriadne zásoby sušených datlí, zlisovaných do praktického bochníka, ktorému hovoria adšu. Datle patrili medzi sedem základných potravín starých Izraelitov spomínaných v Biblii. Tvorili ich jačmeň, pšenica, hrozno, figy, granátové jablko, olivy a naše datle. Tie totiž okrem toho, že vás posilnia, dokážu človeka aj neuveriteľne upokojiť. Obsahujú zlúčeninu tryptofán, ktorý sa v našom tele metabolizuje na melatonín, známy to hormón spánku. Účinky datlí si vraj na vlastnej koži v Betleheme vyskúšala aj istá Mária, keď rodila svojho prvorodeného syna práve pod datľovou palmou a počas pôrodu si bolesti miernila zajedaním popadaných datlí.
Datle sú, skrátka, mimoriadne praktická plodina. Tu na Slovensku si drevorubač musel brať do hory zložitý proviant: chlieb, dobrý kus prerastenej slaniny a poriadne ostrý nôž. Vetrom ošľahaný beduín to mal jednoduchšie: len si porátal svoje sušené datle, bystrým skokom hupsol na ťavu a hybaj do Sahary. Každý trošku ostrieľanejší turista vie, že okrem tatranky sa na dlhé a náročné túry oplatí pribaliť aj zopár datlí. Praktickejšia bombička na energiu na svete totiž neexistuje.
Datľa. Čo sa človek natrápi, kým deťom vysvetlí, že nejde o samičku jedného nervného vtáka, ktorý rád mláti zobákom do stromov! Jej pomenovanie sme prebrali od Grékov a pochádza zo slova daktulos – prst. V krajinách okolo Stredozemného mora a na Blízkom východe totiž datle naozaj dorastajú do ohromnej veľkosti a nezriedka ako taký tučný, dobre urastený palec aj vyzerajú. Plody sa začínajú zbierať práve v tomto období a zber trvá až do decembra. Čerstvé datle po obratí dlho nevydržia, a tak sa nechávajú vysušiť priamo na strome. Zbierajú sa až po tom, ako stratia nejaké to percento vody. Následne sa oberú a dosušia. Datľovníková palma je naozaj zázračný strom, pretože dokáže zarodiť tak, že z jedného stromu nazbierate až sto kilogramov datlí. V súčasnosti sú najväčšími vývozcami sladkých plodov Irak, Egypt a Maroko. Medzi týchto troch sa votrela aj Kalifornia, kam boli datle dovezené v rámci výmenného obchodu pri objavovaní a dobývaní Ameriky. Priamo v kuchyni sa najväčšími majstrami, čo sa týka datlí, stali, prirodzene, Arabi. Najvynachádzavejšia v tomto smere je marocká a libanonská kuchyňa, ktorá vie s nimi naozaj čarovať a využiť ich či už na sladko, alebo aj na slano.
Maškrta z datlí/
Na Slovensku sme pri využívaní sušených datlí v kuchyni akýsi zahriaknutí a treba povedať, že aj málo inovatívni. Hodíme ich na misu a správame sa k nim ako k orechom či inému sušenému ovociu. Nebojme sa však trošku odviazať a skúsme využiť ich medovú sladkosť možno v trošku prekvapujúcich kombináciách. Urobme si napríklad klasický osviežujúci nepečený tvarohový dezert od starej mamy, šmrncnutý Blízkym východom. Datle, ak sú príliš presušené, namočíme na chvíľu do vody alebo do niečoho ostrejšieho a nakrájame ich na malé kolieska. Zatiaľ si z chladničky vyberieme mäkký tvaroh a čo najtučnejšiu smotanu. Do tvarohu môžeme pridať vanilku a trochu cukru. Tvaroh jemne zriedime smotanou a šľaháme ho do hladka, aby vytvoril zrnitú penu, ktorá sa vám bude rozpúšťať na jazyku. Napokon do tvarohu zapracujeme nasekané datle, ochutnáme, chuťovo doladíme a necháme to všetko v chladničke minimálne na dve hodiny schladiť. Podávame buď ako rafinovaný dip k iným dezertom, alebo ako samostatnú maškrtu v mištičke, dozdobené mätovým lístkom.
Datle sú, skrátka, mimoriadne praktická plodina. Tu na Slovensku si drevorubač musel brať do hory zložitý proviant: chlieb, dobrý kus prerastenej slaniny a poriadne ostrý nôž. Vetrom ošľahaný beduín to mal jednoduchšie: len si porátal svoje sušené datle, bystrým skokom hupsol na ťavu a hybaj do Sahary. Každý trošku ostrieľanejší turista vie, že okrem tatranky sa na dlhé a náročné túry oplatí pribaliť aj zopár datlí. Praktickejšia bombička na energiu na svete totiž neexistuje.
Datľa. Čo sa človek natrápi, kým deťom vysvetlí, že nejde o samičku jedného nervného vtáka, ktorý rád mláti zobákom do stromov! Jej pomenovanie sme prebrali od Grékov a pochádza zo slova daktulos – prst. V krajinách okolo Stredozemného mora a na Blízkom východe totiž datle naozaj dorastajú do ohromnej veľkosti a nezriedka ako taký tučný, dobre urastený palec aj vyzerajú. Plody sa začínajú zbierať práve v tomto období a zber trvá až do decembra. Čerstvé datle po obratí dlho nevydržia, a tak sa nechávajú vysušiť priamo na strome. Zbierajú sa až po tom, ako stratia nejaké to percento vody. Následne sa oberú a dosušia. Datľovníková palma je naozaj zázračný strom, pretože dokáže zarodiť tak, že z jedného stromu nazbierate až sto kilogramov datlí. V súčasnosti sú najväčšími vývozcami sladkých plodov Irak, Egypt a Maroko. Medzi týchto troch sa votrela aj Kalifornia, kam boli datle dovezené v rámci výmenného obchodu pri objavovaní a dobývaní Ameriky. Priamo v kuchyni sa najväčšími majstrami, čo sa týka datlí, stali, prirodzene, Arabi. Najvynachádzavejšia v tomto smere je marocká a libanonská kuchyňa, ktorá vie s nimi naozaj čarovať a využiť ich či už na sladko, alebo aj na slano.
Maškrta z datlí/
Na Slovensku sme pri využívaní sušených datlí v kuchyni akýsi zahriaknutí a treba povedať, že aj málo inovatívni. Hodíme ich na misu a správame sa k nim ako k orechom či inému sušenému ovociu. Nebojme sa však trošku odviazať a skúsme využiť ich medovú sladkosť možno v trošku prekvapujúcich kombináciách. Urobme si napríklad klasický osviežujúci nepečený tvarohový dezert od starej mamy, šmrncnutý Blízkym východom. Datle, ak sú príliš presušené, namočíme na chvíľu do vody alebo do niečoho ostrejšieho a nakrájame ich na malé kolieska. Zatiaľ si z chladničky vyberieme mäkký tvaroh a čo najtučnejšiu smotanu. Do tvarohu môžeme pridať vanilku a trochu cukru. Tvaroh jemne zriedime smotanou a šľaháme ho do hladka, aby vytvoril zrnitú penu, ktorá sa vám bude rozpúšťať na jazyku. Napokon do tvarohu zapracujeme nasekané datle, ochutnáme, chuťovo doladíme a necháme to všetko v chladničke minimálne na dve hodiny schladiť. Podávame buď ako rafinovaný dip k iným dezertom, alebo ako samostatnú maškrtu v mištičke, dozdobené mätovým lístkom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.