Antony And The Johnsons: Cut The World (XL Recordings)
Vstupom do sveta Antonyho Hegartyho je zastretý falzet, pripomínajúci Ninu Simone, a ženské emócie explodujúce v mužskom tele. Vnútri sa skrývajú drásavé príbehy sebadeštruktívnej lásky, citovej rozorvanosti a duševnej smrti jednej životom ostrieľanej bytosti. Za sprievodu Dánskeho komorného orchestra dáva newyorský spevák a skladateľ nový, nádherný filmovodramatický šat desiatke svojich piesní. Oproti nim je nová titulná Cut The World k rovnomennej divadelnej hre „len” kvalitným, no nijako nie prelomovým štandardom, nehovoriac ani o zdĺhavom sedemminútovom monológu Future Feminism. Cut The World je pútavý záznam napĺňajúci očakávania skalných fanúšikov, ktorý zároveň ostáva otvorený novým poslucháčom. Priveľmi sa však sústreďuje na krásy ornamentu, a nakoniec tak absentuje akési vzrušujúce, temné prekvapenie, ktoré zvyklo potvrdzovať Antonyho umeleckú a osobnostnú jedinečnosť.
3/5
.tomáš Slaninka
Ariel Pink's Haunted Graffiti: Mature Themes (4AD)
Americký lo-fi experimentátor Ariel Marcus Rosenberg vymýšľa songy už vyše dvadsiatich rokov a väčšinu z nich nahrával svojpomocne na kazety. Na pomyselné nezávislé výslnie sa dostal, keď upútal ľudí z Animal Collective, ktorí mu ponúkli miesto na labeli Paw Tracks. Indie pátrači spozornejú pri skladbe Round and Round z roku 2010 (podľa Pitchforku najlepšej za celý rok!), z platne, ktorou debutoval jednak na značke 4AD a tiež so sprievodnou kapelou. Mature Themes je jej nasledovateľkou a napriek názvu ostáva Ariel večne hravým chlapcom, ktorého baví naoko, či skôr naucho jednoduchá archaická melodika 60. a 70. rokov (Only In My Dreams, Mature Themes), často posunutá do ťažko opísateľnej zmesi avantgardného pesničkárstva a pútavej čudesnosti s nutnou dávkou psychedélie (Driftwood), niekedy aj s elektronickým nánosom (Pink Slime). Výsledkom je skvelá invenčná platňa.
5/5
.matej Lauko
A Naifa: Nao Se Deitam Comigo Coraçoes Obedientes (Lusodiscos)
V portugalskom hudobnom štýle fado síce prevláda vysoká umelecká úroveň, no poznám ľudí, pre ktorých je príliš smutný a jednotvárny. V posledných rokoch sa však v Portugalsku objavili skupiny, ktoré si na fado vytvorili nové recepty – modernizujúce, spestrujúce. A Naifa je jednou z nich. Najviac by ju bolo možné prirovnať k elektronickému tangu Gotan Project. Aspoň tak to bolo doteraz na jej predchádzajúcich troch albumoch. Novinka Neklam moje poslušné srdce sa prikláňa viac k indie popu. Speváčka skupiny Maria Antónia Mendes má jeden z tých hlasov, na ktoré sa nezabúda – hlbší, zamatový, špecificky zafarbený. Zo všetkého, čo sa v tejto hudbe deje, cítiť elegantnosť a ženskosť. (Podávanú s hrdosťou a bez gýčovosti!) Do omrzenia počúvam skladbu Uma falha no programa.
4/5
.miro Potoček
Vapori Del Cuore: Possible Stories (Divis)
Je príznačné, že tento malý text o výberovom albume súboru Vapori del Cuore vychádza v .týždni venovanom veľkému výročiu Johna Cagea. Práve stretnutie s hudbou Johna Cagea patrilo medzi iniciačné zážitky Daniela Mateja, zakladateľa Vapori del Cuore. Possible Stories tvoria štyri skladby, zvukovo a štýlovo značne rôznorodé, ktoré vznikli v rokoch 1994 až 2004. Chrisom Newmanom drsne prespievaná Schubertova pieseň, Matejova kompozícia s hermetickým názvom P@GES from CH@RNOLDS s hosťujúcim klaviristom Daanom Vanderwalle, pokojne znejúcimi melódiami (len sa mi zdalo, že tam počujem alúziu na starú cirkevnú pieseň, alebo tam naozaj je?), z ktorých všetkými smermi vystreľuje zvuková a hluková pyrotechnika, „filmová" skladba Mareka Piačeka Corrado (aj s citáciami Chobotnice) a nakoniec Possible Stories (... and Other Stories) Daniela Mateja. Je to hudba bohatá, objavná, znepokojujúca, zneisťujúca.
4/5
.juraj Kušnierik
Vstupom do sveta Antonyho Hegartyho je zastretý falzet, pripomínajúci Ninu Simone, a ženské emócie explodujúce v mužskom tele. Vnútri sa skrývajú drásavé príbehy sebadeštruktívnej lásky, citovej rozorvanosti a duševnej smrti jednej životom ostrieľanej bytosti. Za sprievodu Dánskeho komorného orchestra dáva newyorský spevák a skladateľ nový, nádherný filmovodramatický šat desiatke svojich piesní. Oproti nim je nová titulná Cut The World k rovnomennej divadelnej hre „len” kvalitným, no nijako nie prelomovým štandardom, nehovoriac ani o zdĺhavom sedemminútovom monológu Future Feminism. Cut The World je pútavý záznam napĺňajúci očakávania skalných fanúšikov, ktorý zároveň ostáva otvorený novým poslucháčom. Priveľmi sa však sústreďuje na krásy ornamentu, a nakoniec tak absentuje akési vzrušujúce, temné prekvapenie, ktoré zvyklo potvrdzovať Antonyho umeleckú a osobnostnú jedinečnosť.
3/5
.tomáš Slaninka
Ariel Pink's Haunted Graffiti: Mature Themes (4AD)
Americký lo-fi experimentátor Ariel Marcus Rosenberg vymýšľa songy už vyše dvadsiatich rokov a väčšinu z nich nahrával svojpomocne na kazety. Na pomyselné nezávislé výslnie sa dostal, keď upútal ľudí z Animal Collective, ktorí mu ponúkli miesto na labeli Paw Tracks. Indie pátrači spozornejú pri skladbe Round and Round z roku 2010 (podľa Pitchforku najlepšej za celý rok!), z platne, ktorou debutoval jednak na značke 4AD a tiež so sprievodnou kapelou. Mature Themes je jej nasledovateľkou a napriek názvu ostáva Ariel večne hravým chlapcom, ktorého baví naoko, či skôr naucho jednoduchá archaická melodika 60. a 70. rokov (Only In My Dreams, Mature Themes), často posunutá do ťažko opísateľnej zmesi avantgardného pesničkárstva a pútavej čudesnosti s nutnou dávkou psychedélie (Driftwood), niekedy aj s elektronickým nánosom (Pink Slime). Výsledkom je skvelá invenčná platňa.
5/5
.matej Lauko
A Naifa: Nao Se Deitam Comigo Coraçoes Obedientes (Lusodiscos)
V portugalskom hudobnom štýle fado síce prevláda vysoká umelecká úroveň, no poznám ľudí, pre ktorých je príliš smutný a jednotvárny. V posledných rokoch sa však v Portugalsku objavili skupiny, ktoré si na fado vytvorili nové recepty – modernizujúce, spestrujúce. A Naifa je jednou z nich. Najviac by ju bolo možné prirovnať k elektronickému tangu Gotan Project. Aspoň tak to bolo doteraz na jej predchádzajúcich troch albumoch. Novinka Neklam moje poslušné srdce sa prikláňa viac k indie popu. Speváčka skupiny Maria Antónia Mendes má jeden z tých hlasov, na ktoré sa nezabúda – hlbší, zamatový, špecificky zafarbený. Zo všetkého, čo sa v tejto hudbe deje, cítiť elegantnosť a ženskosť. (Podávanú s hrdosťou a bez gýčovosti!) Do omrzenia počúvam skladbu Uma falha no programa.
4/5
.miro Potoček
Vapori Del Cuore: Possible Stories (Divis)
Je príznačné, že tento malý text o výberovom albume súboru Vapori del Cuore vychádza v .týždni venovanom veľkému výročiu Johna Cagea. Práve stretnutie s hudbou Johna Cagea patrilo medzi iniciačné zážitky Daniela Mateja, zakladateľa Vapori del Cuore. Possible Stories tvoria štyri skladby, zvukovo a štýlovo značne rôznorodé, ktoré vznikli v rokoch 1994 až 2004. Chrisom Newmanom drsne prespievaná Schubertova pieseň, Matejova kompozícia s hermetickým názvom P@GES from CH@RNOLDS s hosťujúcim klaviristom Daanom Vanderwalle, pokojne znejúcimi melódiami (len sa mi zdalo, že tam počujem alúziu na starú cirkevnú pieseň, alebo tam naozaj je?), z ktorých všetkými smermi vystreľuje zvuková a hluková pyrotechnika, „filmová" skladba Mareka Piačeka Corrado (aj s citáciami Chobotnice) a nakoniec Possible Stories (... and Other Stories) Daniela Mateja. Je to hudba bohatá, objavná, znepokojujúca, zneisťujúca.
4/5
.juraj Kušnierik
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.