Vážený pán,
Milý brat v Kristu,
Len niekoľko dní je tomu, čo mi jeden z vážnych kňazov povedal: „Ako môžeš pripustiť, čo sa deje na ABÚ (Arcibiskupský úrad – pozn. red.)? A vymenoval niektoré krivdy a atmosféru, aká vládne na úrade. „Všetko robím, čo sa dá,“ som mu povedal. „Ty si zodpovedný pred Pánom Bohom za všetko. Prečo si dovolil, aby ten človek – Náhlik – uzurpoval moc generálneho vikára. Za to zodpovedáš Ty“. Tvrdé slová, ale pravdivé. Ani za totality štátny zmocnenec nedokázal natoľko vytrhnúť moc z rúk generálneho vikára.
Bolo to na rekolekcii 28.9.1999. Kňazi Želiezovského dekanátu – malo to byť aj v zápisnici: „Osemdesiat percent kňazov je proti spôsobom ABÚ, Náhlik jedná s nami ako s hlúpymi podriadenými, takisto Stančík, kňazi sú urazení spôsobmi arcibiskupa, len zachovávajú úctu a mne povedali, Vy ste len miništrant týchto“ – ťažké obvinenie, nakoľko je pravdivé, bránil som sa, ale nepresvedčil, len jedno je v tomto dobré: kňazi vidia a vedia, že sme jednotne s o. arcibiskupom, lebo sa držíme kánona 480.
Naposledy sme sa stretli v rozhovore 4. júla t.r., odvtedy ste sa mi celkom vyhýbali, lebo vtedy som Vám povedal: nemáte právo tak jednať, ako jednáte a Vy sa ťažko previňujete proti kánonu 1375 – žiaden spovedník nemôže Vás rozhrešiť, keď sa vyznáte z toho, že ste strhli na seba tú moc, ktorá patrí generálnemu vikárovi. Vy spravujete majetok ABÚ, kým gen. vikár nepozná ani jedno konto, Vy prijímate a prepúšťate zamestnancov bez toho, žeby ste čo len upovedomili gen. vikára. Zamestnanci ABÚ žijú v strachu, kedy kto bude prepustený. Opätovne som Vám vytýkal, ako ste si mohli dovoliť konať proti gen. vikárovi v prípade odpredaja majetku v Moravskom Sv. Jáne. Vy ste zodpovedný, že doteraz tam nie je postavená nová budova, vytýkal som Vám, že pri prepustení Ing. Tomanu ste si počínali drasticky, bez môjho vedomia. To všetko je na úkor o. arcibiskupa a potom na mňa a preto Vám prehlasujem v tomto nesmiete viac pokračovať.
Žalujem na Vás, že Vy ste vtiahli o. arcibiskupa do svojich záujmov, majetkových záujmov natoľko, že neberiete ohľad na ekleziologický rozmer cirkevného majetku. Tým trpí celá diecéza, kňazstvo – tomu treba urobiť koniec, arcibiskup patrí arcidiecéze, kňazom, patrí nám. Vy mu máte len pomáhať, a nie strhnúť do svojich záujmov.
Niektorí kňazi vyhlasujú : „kým bude Náhlik u Vás úradovať, nebude ani jeden kostol v Petržalke“. Vás obviňujú, že Vy ste príčinou toho, lebo jednáte na úradoch tak, ako u nás na ordinariáte a to si oni nedajú. Mne ste sľúbili, že v r. 1998 budem tam svätiť naraz dva kostoly. Doteraz nie je ani jeden a keby už boli, je neskoro.
Len Vás obviňujú, že nesiete vinu, že nemáme doteraz kňazský seminár. Toto je neslýchané, aby za tak priaznivých podmienok sa to nebolo mohlo uskutočniť. Poznám všetky ťažkosti, viem vopred, čo by ste Vy povedali, ale fakt je, že nie je. A ukazuje sa, že tak ľahko ani nebude. Seminár je otázka kňazov, ale dosiaľ sme sa nikdy s nimi neradili, kde to má byť, koľko oni prispejú – farnosti, a aký má byť ten seminár. Viem, že máte mnoho dôvodov, ktoré rovnako prijíma aj o. arcibiskup, lenže všade sa pýtajú : „v Kanade, Amerike, na kňazskej rade, bohoslovci – kedy už bude nový seminár“? Takmer všetky diecézy to stačili vykonať, ako prvé a hlavné dielo a my, ktorí máme vhodné materiálne podmienky sme to nedokázali, lebo viacej zavážila Vaša mienka ako tých, ktorí sú na to povolaní.
Ako ďalej?
To, čo ste dosiaľ neurobili, dokážte to: rešpektovať cirkevný zákonník o úrade generálneho vikára kán.475 a ďalšie CIC. Ktosi tu na úrade poznamenal : „keby žil doktor Čížik, ten by Vám povedal, kto je generálny vikár.“
Teraz, neobhajujem svoje právo, veď môj úrad už končí, ale právo Cirkvi: kým nenapravíte to všetko aspoň ľútosťou a prísľubom, že budete rešpektovať CIC, Vy, ktorý žijete duchovným životom, nemôžete platne pristúpiť k sv. spovedi. Ani by som Vám toto tak naliehavo nepripomínal, keby mi otec arcibiskup opätovne nebol povedal : „Ty máš takú právomoc, podľa zákona, že Ti ju nemôžem ani zobrať.“ Mňa len to viedlo doteraz, aby som rešpektoval kánon 480, aby som nikdy nekonal proti vôli arcibiskupa.
Týmto Vás žiadam: prestaňte sa vyhrážať zamestnancom, v našom úrade musí vládnuť duch Evanjelia, ak máte nejaké požiadavky voči zamestnancom, to je sféra riaditeľa ABÚ. Uvedomte si, že Vy nemáte žiadne právo nad zamestnancami, veď Vy sám nie ste zamestnancom ABÚ, vy ste dobrovoľným pracovníkom. Za všetko, čo ste pre náš úrad vykonali, Vám vyslovujem vďaku a iste treba za veľa ďakovať. Ak toto budete rešpektovať, v našom úrade zavládne atmosféra dôvery a pokoja a vy môžete k tomuto veľmi prispieť.
Azda niet v Cirkvi taký prípad, žeby bol gen. vikár tak odstavený z majetkových hodnôt, ako to Vy urobili. Keby sa tak niečo stalo s o. arcibiskupom: kto bude zodpovedný ?, veď ja nepoznám absolutne majetkový stav úradu, nepoznám ani jedno bankové konto. Kto zodpovie v takomto prípade za majetok úradu, Vy určite poznáte všetky kontá, tu by neplatila pre mňa výhovorka: mne to nedali vedieť, o. arcibiskup sa presvedčil o úplnej dôvere z mojej strany, veď mu odovzdávam aj svoje osobné veci. Takto zmariť moc gen. vikára, ktorú dostáva od Cirkvi, je ťažkým previnením. Uvedomte si: kto hatí moc Ordinára, teda aj gen. vikára, previňuje sa proti už citovanému kán. 1375 s následnými trestami.
S bolesťou v srdci Vám vyslovujem toto napomenutie, ale v nádeji, že ho prijmete, aby sme v jubilejnom roku začali nový život na ordinariáte. Vďačne Vám k tomu poslúžim. Žiadam o dialóg v prítomnosti o. arcibiskupa.
S prejavom úcty,
Dominik Tóth
biskup, generálny vikár.
Na vedomie:
J.Exc. Ndp. Mons. Ján S o k o l , arcibiskup – metropolita Mons. Ladislav Č e r i, riaditeľ ABÚ.
Milý brat v Kristu,
Len niekoľko dní je tomu, čo mi jeden z vážnych kňazov povedal: „Ako môžeš pripustiť, čo sa deje na ABÚ (Arcibiskupský úrad – pozn. red.)? A vymenoval niektoré krivdy a atmosféru, aká vládne na úrade. „Všetko robím, čo sa dá,“ som mu povedal. „Ty si zodpovedný pred Pánom Bohom za všetko. Prečo si dovolil, aby ten človek – Náhlik – uzurpoval moc generálneho vikára. Za to zodpovedáš Ty“. Tvrdé slová, ale pravdivé. Ani za totality štátny zmocnenec nedokázal natoľko vytrhnúť moc z rúk generálneho vikára.
Bolo to na rekolekcii 28.9.1999. Kňazi Želiezovského dekanátu – malo to byť aj v zápisnici: „Osemdesiat percent kňazov je proti spôsobom ABÚ, Náhlik jedná s nami ako s hlúpymi podriadenými, takisto Stančík, kňazi sú urazení spôsobmi arcibiskupa, len zachovávajú úctu a mne povedali, Vy ste len miništrant týchto“ – ťažké obvinenie, nakoľko je pravdivé, bránil som sa, ale nepresvedčil, len jedno je v tomto dobré: kňazi vidia a vedia, že sme jednotne s o. arcibiskupom, lebo sa držíme kánona 480.
Naposledy sme sa stretli v rozhovore 4. júla t.r., odvtedy ste sa mi celkom vyhýbali, lebo vtedy som Vám povedal: nemáte právo tak jednať, ako jednáte a Vy sa ťažko previňujete proti kánonu 1375 – žiaden spovedník nemôže Vás rozhrešiť, keď sa vyznáte z toho, že ste strhli na seba tú moc, ktorá patrí generálnemu vikárovi. Vy spravujete majetok ABÚ, kým gen. vikár nepozná ani jedno konto, Vy prijímate a prepúšťate zamestnancov bez toho, žeby ste čo len upovedomili gen. vikára. Zamestnanci ABÚ žijú v strachu, kedy kto bude prepustený. Opätovne som Vám vytýkal, ako ste si mohli dovoliť konať proti gen. vikárovi v prípade odpredaja majetku v Moravskom Sv. Jáne. Vy ste zodpovedný, že doteraz tam nie je postavená nová budova, vytýkal som Vám, že pri prepustení Ing. Tomanu ste si počínali drasticky, bez môjho vedomia. To všetko je na úkor o. arcibiskupa a potom na mňa a preto Vám prehlasujem v tomto nesmiete viac pokračovať.
Žalujem na Vás, že Vy ste vtiahli o. arcibiskupa do svojich záujmov, majetkových záujmov natoľko, že neberiete ohľad na ekleziologický rozmer cirkevného majetku. Tým trpí celá diecéza, kňazstvo – tomu treba urobiť koniec, arcibiskup patrí arcidiecéze, kňazom, patrí nám. Vy mu máte len pomáhať, a nie strhnúť do svojich záujmov.
Niektorí kňazi vyhlasujú : „kým bude Náhlik u Vás úradovať, nebude ani jeden kostol v Petržalke“. Vás obviňujú, že Vy ste príčinou toho, lebo jednáte na úradoch tak, ako u nás na ordinariáte a to si oni nedajú. Mne ste sľúbili, že v r. 1998 budem tam svätiť naraz dva kostoly. Doteraz nie je ani jeden a keby už boli, je neskoro.
Len Vás obviňujú, že nesiete vinu, že nemáme doteraz kňazský seminár. Toto je neslýchané, aby za tak priaznivých podmienok sa to nebolo mohlo uskutočniť. Poznám všetky ťažkosti, viem vopred, čo by ste Vy povedali, ale fakt je, že nie je. A ukazuje sa, že tak ľahko ani nebude. Seminár je otázka kňazov, ale dosiaľ sme sa nikdy s nimi neradili, kde to má byť, koľko oni prispejú – farnosti, a aký má byť ten seminár. Viem, že máte mnoho dôvodov, ktoré rovnako prijíma aj o. arcibiskup, lenže všade sa pýtajú : „v Kanade, Amerike, na kňazskej rade, bohoslovci – kedy už bude nový seminár“? Takmer všetky diecézy to stačili vykonať, ako prvé a hlavné dielo a my, ktorí máme vhodné materiálne podmienky sme to nedokázali, lebo viacej zavážila Vaša mienka ako tých, ktorí sú na to povolaní.
Ako ďalej?
To, čo ste dosiaľ neurobili, dokážte to: rešpektovať cirkevný zákonník o úrade generálneho vikára kán.475 a ďalšie CIC. Ktosi tu na úrade poznamenal : „keby žil doktor Čížik, ten by Vám povedal, kto je generálny vikár.“
Teraz, neobhajujem svoje právo, veď môj úrad už končí, ale právo Cirkvi: kým nenapravíte to všetko aspoň ľútosťou a prísľubom, že budete rešpektovať CIC, Vy, ktorý žijete duchovným životom, nemôžete platne pristúpiť k sv. spovedi. Ani by som Vám toto tak naliehavo nepripomínal, keby mi otec arcibiskup opätovne nebol povedal : „Ty máš takú právomoc, podľa zákona, že Ti ju nemôžem ani zobrať.“ Mňa len to viedlo doteraz, aby som rešpektoval kánon 480, aby som nikdy nekonal proti vôli arcibiskupa.
Týmto Vás žiadam: prestaňte sa vyhrážať zamestnancom, v našom úrade musí vládnuť duch Evanjelia, ak máte nejaké požiadavky voči zamestnancom, to je sféra riaditeľa ABÚ. Uvedomte si, že Vy nemáte žiadne právo nad zamestnancami, veď Vy sám nie ste zamestnancom ABÚ, vy ste dobrovoľným pracovníkom. Za všetko, čo ste pre náš úrad vykonali, Vám vyslovujem vďaku a iste treba za veľa ďakovať. Ak toto budete rešpektovať, v našom úrade zavládne atmosféra dôvery a pokoja a vy môžete k tomuto veľmi prispieť.
Azda niet v Cirkvi taký prípad, žeby bol gen. vikár tak odstavený z majetkových hodnôt, ako to Vy urobili. Keby sa tak niečo stalo s o. arcibiskupom: kto bude zodpovedný ?, veď ja nepoznám absolutne majetkový stav úradu, nepoznám ani jedno bankové konto. Kto zodpovie v takomto prípade za majetok úradu, Vy určite poznáte všetky kontá, tu by neplatila pre mňa výhovorka: mne to nedali vedieť, o. arcibiskup sa presvedčil o úplnej dôvere z mojej strany, veď mu odovzdávam aj svoje osobné veci. Takto zmariť moc gen. vikára, ktorú dostáva od Cirkvi, je ťažkým previnením. Uvedomte si: kto hatí moc Ordinára, teda aj gen. vikára, previňuje sa proti už citovanému kán. 1375 s následnými trestami.
S bolesťou v srdci Vám vyslovujem toto napomenutie, ale v nádeji, že ho prijmete, aby sme v jubilejnom roku začali nový život na ordinariáte. Vďačne Vám k tomu poslúžim. Žiadam o dialóg v prítomnosti o. arcibiskupa.
S prejavom úcty,
Dominik Tóth
biskup, generálny vikár.
Na vedomie:
J.Exc. Ndp. Mons. Ján S o k o l , arcibiskup – metropolita Mons. Ladislav Č e r i, riaditeľ ABÚ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.