.namietate, že už to minulé zasadnutie malo byť kľúčové? Namietate síce správne, no zbytočne. Rastúca koncentrácia „kľúčových“ zasadaní ECB, európskych summitov či rozhodnutí ústavných súdov je dobrým indikátorom ustavične zhoršujúcej sa šlamastiky, v ktorej sa eurozóna nachádza.
.draghiho akcia
Očakávania pred posledným rozhodnutím rady boli naozaj veľké. Oficiálne miesta pred zasadaním šírili klebety o „neobmedzených nákupoch“ a „stanovení stropov“ na úroky na dlhopisoch problematických krajín. Neúčasť guvernéra ECB Maria Draghiho na pravidelnom stretnutí svetových centrálnych bankárov v americkom Jackson Hole, oznámená na poslednú chvíľu z „pracovných dôvodov“, sa interpretovala ako signál usilovnej práce na zachráne eurozóny.
Ku TARP, QE, QE2, SMP, EFSF, EFSM, ESBPF, ESM, LTRO, TWIST tak pribudla po zasadaní ECB ďalšia skratka v rade magických riešení krízy centrálnymi bankami a štátmi. Zahmlievanie podstaty problému a odkladanie riešenia do budúcnosti sa odteraz bude volať OMT - Outright Monetary Transactions (priame monetárne transakcie).
V rámci tohto programu bude môcť ECB nakupovať štátne dlhopisy problematických krajín so splatnosťou jeden až tri roky – potenciálne bez obmedzenia objemu. Týmto novým programom chce ECB údajne zabezpečiť „nezvratnosť eura“. Nákupy však bude podmieňovať účasťou krajiny, ktorej dlhopisy má ECB nakupovať, v programe eurovalov alebo inom programe, ktorý schvália členské krajiny eurozóny. Cieľom je, aby krajina pod externou kontrolou implementovala kroky, ktoré smerujú k náprave makroekonomickej situácie. V prípade, že stanovené podmienky krajina nebude plniť, ECB nákupy OMT údajne zastaví. Na rozdiel od nákupov dlhopisov americkým FED-om sa majú nákupy OTM sterilizovať, to znamená, že ECB novovytvorené eurá, ktoré použila na nákup dlhopisov krajín, stiahne z inej časti ekonomiky cez úložky alebo predaj pokladničných poukážok. OMT by tak nemal viesť k rastu peňažnej zásoby, iba k socializácii rizika, ktoré vyplýva z nesplatenia týchto dlhopisov medzi obyvateľov eurozóny.
.sMP vs. OMT
Finančné trhy boli z oznámenia v eufórii, no zverejnené detaily naznačujú, že ide len o trochu upravenú variáciu už existujúceho Securities Markets Programme (SMP). V rámci neho ECB nakupovala dlhopisy Grécka, neskôr Talianska či iných krajín už od roku 2010 (objem k dnešnému dňu vyše 200 miliárd eur). Dokonca možno argumentovať, že SMP bol flexibilnejší ako OMT, keďže nákupy v rámci neho formálne nepodmieňovalo plnenie konkrétnych podmienok. V rámci SMP sa nakupovali aj talianske dlhopisy bez toho, aby Taliansko oficiálne žiadalo o pomoc. Áno, ECB síce stanovila určité podmienky a nakoniec aj vykopla bonvivána Silvia Berlusconiho z premiérskej stoličky a dosadila svoju technokratickú figúrku, no iba na základe nejasných osobných rozhodnutí čelných predstaviteľov EÚ. SMP vznikom OMT končí a dlhopisy, ktoré sa v rámci tohto programu nakúpili, sa budú držať do splatnosti.
ECB sa pri OMT snažila ošetriť aj problém, ktorý pri SMP predstavoval strieľanie do vlastnej nohy. ECB mala totiž po nákupe dlhopisov pozíciu privilegovaného veriteľa, čo zhoršovalo postavenie ostatných veriteľov a paradoxne viedlo k rastu rizika na zostávajúcich dlhopisoch a znižovaniu dopytu po nich. Grécke dlhopisy, nakúpené v rámci SMP, boli napríklad chránené pred reštrukturalizáciou počas posledného gréckeho bankrotu.
Štátne dlhopisy nakupuje za novovytvorené eurá centrálna banka. A nie je to náhodou financovanie štátov centrálnou bankou, čo zakazujú zmluvy o fungovaní EÚ? Podľa ECB nie. Ak vraj vy predávate svoje dlhopisy Ferovi, a Fero ich následne predáva producentovi peňazí, podľa ECB nedochádza k vášmu financovaniu monetárnou autoritou. Výnimkou v akceptovaní tejto podivuhodnej logiky je Nemecko. Šéf Nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann bol jediným hlasom proti schváleniu OMT a Bundesbanka reagovala na zasadanie rady celkom nezvyčajne vlastnou tlačovou správou, kde opatrenia prirovnáva k „financovaniu vlád tlačením bankoviek“ a varuje, že monetárna politika sa stáva slúžkou fiškálnej politiky. Nemecký Die Welt píše o tom, ako „finančné trhy oslavujú smrť Bundesbanky“ a pre Nemecko sa začína „nočná mora“ z neobmedzených nákupov dlhopisov.
.bude horšie
OMT, čiže oprášené SMP bez formálneho limitu, určite nemožno považovať za riešenie, ale iba za ďalšie z nekonečného radu opatrení na „kupovanie času“. V znižovaní úrokov problematických krajín v minulosti SMP príliš nefungovalo, nie je preto celkom zrejmé, prečo by malo fungovať OMT. Ani to nezastaví odliv vkladov zo Španielska, nenaplní štátne pokladnice, nepomôže zavádzať bolestivé štrukturálne reformy či úsporné opatrenia. Práve naopak. Odzbrojením dlhopisových trhov a elimináciou ich tlaku OMT odstráni múr, ku ktorému musia byť politici v Taliansku, Španielsku či iných krajinách pritlačení, aby konečne robili extrémne nepopulárne kroky. OMT teda zhoršuje situáciu a zvyšuje náš konečný účet za euro. Navyše sa ECB, volajúca po fiškálnej centralizácii, nebadane transformuje na voličmi nelegitimizovaný nástroj silenej európskej integrácie.
Autor pracuje v INESS
.draghiho akcia
Očakávania pred posledným rozhodnutím rady boli naozaj veľké. Oficiálne miesta pred zasadaním šírili klebety o „neobmedzených nákupoch“ a „stanovení stropov“ na úroky na dlhopisoch problematických krajín. Neúčasť guvernéra ECB Maria Draghiho na pravidelnom stretnutí svetových centrálnych bankárov v americkom Jackson Hole, oznámená na poslednú chvíľu z „pracovných dôvodov“, sa interpretovala ako signál usilovnej práce na zachráne eurozóny.
Ku TARP, QE, QE2, SMP, EFSF, EFSM, ESBPF, ESM, LTRO, TWIST tak pribudla po zasadaní ECB ďalšia skratka v rade magických riešení krízy centrálnymi bankami a štátmi. Zahmlievanie podstaty problému a odkladanie riešenia do budúcnosti sa odteraz bude volať OMT - Outright Monetary Transactions (priame monetárne transakcie).
V rámci tohto programu bude môcť ECB nakupovať štátne dlhopisy problematických krajín so splatnosťou jeden až tri roky – potenciálne bez obmedzenia objemu. Týmto novým programom chce ECB údajne zabezpečiť „nezvratnosť eura“. Nákupy však bude podmieňovať účasťou krajiny, ktorej dlhopisy má ECB nakupovať, v programe eurovalov alebo inom programe, ktorý schvália členské krajiny eurozóny. Cieľom je, aby krajina pod externou kontrolou implementovala kroky, ktoré smerujú k náprave makroekonomickej situácie. V prípade, že stanovené podmienky krajina nebude plniť, ECB nákupy OMT údajne zastaví. Na rozdiel od nákupov dlhopisov americkým FED-om sa majú nákupy OTM sterilizovať, to znamená, že ECB novovytvorené eurá, ktoré použila na nákup dlhopisov krajín, stiahne z inej časti ekonomiky cez úložky alebo predaj pokladničných poukážok. OMT by tak nemal viesť k rastu peňažnej zásoby, iba k socializácii rizika, ktoré vyplýva z nesplatenia týchto dlhopisov medzi obyvateľov eurozóny.
.sMP vs. OMT
Finančné trhy boli z oznámenia v eufórii, no zverejnené detaily naznačujú, že ide len o trochu upravenú variáciu už existujúceho Securities Markets Programme (SMP). V rámci neho ECB nakupovala dlhopisy Grécka, neskôr Talianska či iných krajín už od roku 2010 (objem k dnešnému dňu vyše 200 miliárd eur). Dokonca možno argumentovať, že SMP bol flexibilnejší ako OMT, keďže nákupy v rámci neho formálne nepodmieňovalo plnenie konkrétnych podmienok. V rámci SMP sa nakupovali aj talianske dlhopisy bez toho, aby Taliansko oficiálne žiadalo o pomoc. Áno, ECB síce stanovila určité podmienky a nakoniec aj vykopla bonvivána Silvia Berlusconiho z premiérskej stoličky a dosadila svoju technokratickú figúrku, no iba na základe nejasných osobných rozhodnutí čelných predstaviteľov EÚ. SMP vznikom OMT končí a dlhopisy, ktoré sa v rámci tohto programu nakúpili, sa budú držať do splatnosti.
ECB sa pri OMT snažila ošetriť aj problém, ktorý pri SMP predstavoval strieľanie do vlastnej nohy. ECB mala totiž po nákupe dlhopisov pozíciu privilegovaného veriteľa, čo zhoršovalo postavenie ostatných veriteľov a paradoxne viedlo k rastu rizika na zostávajúcich dlhopisoch a znižovaniu dopytu po nich. Grécke dlhopisy, nakúpené v rámci SMP, boli napríklad chránené pred reštrukturalizáciou počas posledného gréckeho bankrotu.
Štátne dlhopisy nakupuje za novovytvorené eurá centrálna banka. A nie je to náhodou financovanie štátov centrálnou bankou, čo zakazujú zmluvy o fungovaní EÚ? Podľa ECB nie. Ak vraj vy predávate svoje dlhopisy Ferovi, a Fero ich následne predáva producentovi peňazí, podľa ECB nedochádza k vášmu financovaniu monetárnou autoritou. Výnimkou v akceptovaní tejto podivuhodnej logiky je Nemecko. Šéf Nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann bol jediným hlasom proti schváleniu OMT a Bundesbanka reagovala na zasadanie rady celkom nezvyčajne vlastnou tlačovou správou, kde opatrenia prirovnáva k „financovaniu vlád tlačením bankoviek“ a varuje, že monetárna politika sa stáva slúžkou fiškálnej politiky. Nemecký Die Welt píše o tom, ako „finančné trhy oslavujú smrť Bundesbanky“ a pre Nemecko sa začína „nočná mora“ z neobmedzených nákupov dlhopisov.
.bude horšie
OMT, čiže oprášené SMP bez formálneho limitu, určite nemožno považovať za riešenie, ale iba za ďalšie z nekonečného radu opatrení na „kupovanie času“. V znižovaní úrokov problematických krajín v minulosti SMP príliš nefungovalo, nie je preto celkom zrejmé, prečo by malo fungovať OMT. Ani to nezastaví odliv vkladov zo Španielska, nenaplní štátne pokladnice, nepomôže zavádzať bolestivé štrukturálne reformy či úsporné opatrenia. Práve naopak. Odzbrojením dlhopisových trhov a elimináciou ich tlaku OMT odstráni múr, ku ktorému musia byť politici v Taliansku, Španielsku či iných krajinách pritlačení, aby konečne robili extrémne nepopulárne kroky. OMT teda zhoršuje situáciu a zvyšuje náš konečný účet za euro. Navyše sa ECB, volajúca po fiškálnej centralizácii, nebadane transformuje na voličmi nelegitimizovaný nástroj silenej európskej integrácie.
Autor pracuje v INESS
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.