Morimur

The Hilliard Ensemble vznikli v roku 1974 ako mužské vokálne kvarteto. Počas takmer štyroch dekád existencie sa zapísali do dejín hudby nielen výnimočnými interpretáciami stredovekých a renesančných diel či spoluprácou so skladateľmi súčasnej hudby ako Arvo Pärt alebo Wolfgang Rihm, ale aj schopnosťou premieňať na úspech netradičné projekty. K takým patril v  90. rokoch album Officium s nórskym džezovým saxofonistom Janom Garbarekom, ale aj Morimur – nový pohľad na hudbu génia barokovej hudby  Johanna Sebastiana Bacha. Nahrávka, spájajúca do pôsobivého celku Bachove chorály a Partitu d mol pre sólové husle, vznikla v roku 2001 v spolupráci s huslistom Christophom Poppenom a nemeckou muzikologičkou Helgou Thoene. Práve tá prišla s hypotézou, že slávne Bachove Sonáty a partity pre sólové husle z roku 1720 obsahujú skryté odkazy na liturgický rok, ale aj skladateľove osobné vyjadrenie smútku nad smrťou manželky Márie Barbary. (Názov CD Morimur je inšpirovaný nápisom na náhrobkoch Ex Deo nascimur/In Christo morimur/Per Spiritum Sanctum reviviscimus.) Tieto zašifrované významy sú v notách realizované prostredníctvom citátov z protestantských chorálov a číselných šifier. (Najznámejším príkladom numerického kódovania je číslo 14 ako vyjadrenie mena Bach, ktoré dostaneme usporiadaním písmen a čísiel na základe vzťahu A=1, B=2, C=3 atď.) Podobná prax nebola u barokových skladateľov, a zvlášť u Bacha, neobvyklá napríklad v kantátových dielach alebo v pašiách. Všeobecne známe chorálne nápevy dokázali veriaci v hudbe identifikovať aj bez textu ako novú významovú vrstvu, ktorá vstupovala do vzťahu so slovami a hudobným kontextom. Prekvapivý bol objav, že to všetko je fragmentárne prítomné ajv skladbách, považovaných dovtedy za najmä za „absolútnu“ inštrumentálnu hudbu. Zmienený muzikologický koncept neostal vďaka The Hilliard Ensemble len teoretickou konštrukciou, ale stal sa mediátorom fascinujúcich hudobných zážitkov. Skladba pre husle najskôr zaznieva v sólovej podobe, prestriedaná chorálmi, no keď dospeje k svojmu vrcholu v podobe nádhernej Ciaccony, k tónom huslí sa pridávajú speváci a z komplikovaného pletiva kontrapunktických inštrumentálnych hlasov sa postupne vynárajú nápevy Christ lag in Todesbanden (Kristus leží v okovách smrti), Wo soll ich fliehen hin (Kde by som mal hľadať útočisko) alebo Jesu, meine Freude (Ježiš, moja radosť). Fantastický výkon Christopha Poppena a dokonalé hlasy spevákov z The Hilliard Ensemble sa podpísali pod výsledok, ktorý napriek diskusiám o detailoch teórie Helgy Thoene nadchol kritiku i poslucháčov. „Spoznáte najznámejšie a najväčšie skladby v dejinách hudby v úplne novom svetle. Môže to zásadným spôsobom zmeniť váš pohľad na skladateľa, ktorého svet povyšuje nad ostatných,“ napísal v recenzii pre časopis Fanfare Martin Anderson. Speváci z The Hilliard Ensemble, ktorí v roku 2014 plánujú uzavrieť svoju impozantnú kariéru, sa predstavia v bratislavskom Dóme sv. Martina v pondelok 17. septembra o 20.00 hod. spolu s francúzskou huslistkou Muriel Cantoreggi. Konvergencie budú pokračovať otváracím koncertom, na ktorom súbor Quasars Ensemble pod taktovkou Ivana Buffu zahrá diela bratislavského skladateľa Alexandra Albrechta a Paula Hindemitha, nasledovať bude séria atraktívnych sólových recitálov domácich i zahraničných hudobníkov. A samozrejme, ožije i legendárna Zelená pošta Pavla Hammela a Mariána Vargu.        

Autor je muzikológ a hudobný publicista.