O krátky čas som si v reštauráciách, baroch a krčmách začal robiť vlastný výpočet na to, aby záchody stíhali. Vraj som predbehol aj oficiálne tabuľky, merali sme si so stopkami malé a veľké potreby, pridali sme pivný element. Takto punker prispel k výraznej zmene hygieny na našom festivale. Odvtedy sa smejem, keď vidím v niektorých kluboch špinavé záchody a niekto mi povie „nevadí, to je pank“, alebo „my sme alternatívny festival, my si na záchody nepotrpíme“. Mňa dal prvýkrát v otázkach hygieny do pozoru chalan, od ktorého by okolie s predsudkami očakávalo, že nevie čo je to šampón. Samozrejme, aj pankáči majú radšej čisté záchody, minule som absolvoval o tomto hádku s kamarátom, ktorý obhajoval totálny humus na WC v jednom známom klube na Slovensku tým, že organizátor radšej investuje tých pár sto eur potrebných na rekonštrukciu do umenia. Doteraz s ním nesúhlasím, nebudem si predsa pozývať do domácnosti s peknými obrazmi návštevy, ak nemám funkčný záchod, jeden koncert klubu chýbať nebude, kdežto na záchod chodia všetci bez rozdielu, a to denne . A ak už chcete – špinu v čistote si urobíte ľahko, ale naopak to ide len horko-ťažko. V každom prípade som rád, že poznám pankáčov dlho a z rôznych strán. Potom mi obraz o tejto skvelej hudbe nemôže pokaziť ani to, že z ikony Koňýka je akýsi bizarný pankový Jožo Ráž, ktorý sa bojí multikulti, podpis spolupráce s Štb považuje za správny, kolegyniam (akokoľvek čudným) z Ruska praje väzenie a za ich akciou vidí „judášske groše“ zo Západu. Nuž, aj cesty panku sú nevyspytateľné. A ono je to tak vlastne dobre.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.