Veľa jedál či múčnikov vzniká kúzelnou zhodou okolností, ako napríklad jogurt, či nešťastnou náhodou, ako napríklad uhliarske špagety. Ale existujú aj jedlá, ktoré vznikli úplným omylom a práve medzi ne sa radí tento lahodný dezert. Celým menom sa nazýva Tarte des demoiselles Tatin a znamená niečo ako torta slečien Tatinových. Kto chce byť aj trochu uštipačný, môže ho volať aj tortou starých dievok od Tatinov, pretože tortička vznikla v čase, keď tieto dve sestry, Karolína a Štefánia Tatinové, boli už v zrelšom veku a prevádzkovali svoj útulný hotel v Lamotte- Beuvron. Keďže ide o lovecký kraj, ženušky mali okolo obeda vždy veľa práce. A tu sa začína príbeh o vzniku lahodnej jabĺčno-karamelovej torty jemne obmieňať, vždy podľa toho, kto ho rozpráva. Viacero zdrojov tvrdí viacero verzií, jedna býva zlomyseľnejšia než druhá.
Staršia sestra Štefka, ktorá sa starala o kuchyňu, v jednej verzii vraj preukrutne nestíhala a podarilo sa jej popri príprave iných jedál pripáliť jabĺčka na cukre. Mala ich nachystané na svoj už pomerne chýrny jablkový koláč. Aby svoj nezdar zakryla pred svojou prísnou sestrou, jabĺčka zakryla cestom, nech nedymia a šupla ich do rúry, nech ho sestra nenájde. Keď stres z obeda opadol, skaramelizované jablká prekryté cestom z rúry vytiahla, aby ich vyhodila. Prišlo jej to však ľúto, pretože krásne voňal. Divný koláč obrátila hore dnom a ochutnala ho. Bol taký dobrý, že ho hneď podala poľovníkom ako dezert. Tí si ho potom začali pýtať vždy, keď k slečnám Tatinovým zavítali.
Trošku zlomyseľnejšia verzia zas tvrdí, že milá slečna Štefka nepatrila veru k najbystrejším obyvateľom Lamotte-Beuvron a do liatinovej rajnice vďaka stresu a panike naozaj nahádzala koláč opačne, a ešte ho aj strčila do rúry. Zatiaľ čo ju jej múdrejšia sestra hrešila, koláčik sa upiekol. A Štefka mohla svojej dôležitej sestre jasne dokázať, že niekedy aj slaboduchosť môže mať v konečnom dôsledku geniálne výsledky.
Či už je pravdivá tá, alebo oná verzia, chýr o tortičke týchto dvoch slečien sa niesol rýchlosťou svetla a už okolo roku 1910 bol na jedálnom lístku skoro všetkých vychytených parížskych reštaurácií. Bolo to tak trocha čudné a podozrivé, pretože svoj recept si naše dve slečny úzkostlivo strážili. O tom, ako presiakol do Paríža, kolujú opäť dve legendy. Jednou z nich je špionážna výprava kuchtíka od šéfkuchára slávnej parížskej reštaurácie Maxim´s, ktorý sa vydával za záhradníka. Keď napokon recept odpozoroval, nechal záhradné nožnice nožnicami a hybaj v nohy do Paríža kuchtiť. Druhá legenda je zrejme bližšia k pravde a týka sa slávneho maliara Moneta. Ten u slečien Tatinových pravidelne býval a tortička z jabĺk mu veľmi chutila. Nakoniec slečny presvedčil, aby mu recept prezradili za obraz, ktorý pre nich namaľuje. Bystrejšia zo sestier, Karolína, správne odhadla Monetov investičný potenciál a recept mu za obraz prezradila. A keďže Monet chcel mať svoj milovaný zákusok na stole každý deň aj v Paríži, recept priniesol do svojej obľúbenej reštaurácie Café de la Paix. Niektorí kuchári chceli tortičku najskôr propagovať pod Monetovým menom a predávať ju ako Tarte Monet, no nebolo to treba. Tortička starých slečien Tatinových si totiž svojou podmanivou chuťou získala na svete každého.
Urobme si Tarte Tatin/
Niektorí do obráteného jablkového koláča dávajú kalvados, vínny ocot či iné bizarné príchute. Tieto barbarské postupy natoľko naštvali fanúšikov pravej tortičky slečien Tatinových, že založili Spolok priateľov Tarte Tatin a uzákonili si jeden-jediný pravý recept na tento zákusok. Postup je jednoduchý, hoci má svoje špeciálne finesy. Základom je vybrať dobré jaĺčka, ktoré sa vám v karameli nerozvaria. Osvedčené sú Renety alebo Golden delicious. Nakrájame pokojne aj so šupkou, no bez jaderníka na plátky a nahusto nakladieme do špeciálnej rajnice s vysokým okrajom, v ktorej sme nechali na 60 gramoch masla skaramelizovať 100 gramov cukru. Takto jablká restujeme, kým šťava z nich nezhnedne a neodparí sa. Potom to všetko zakryjeme jednoduchým krehkým cestom a okraje dobre pozatískame opačným koncom varechy. Šupneme to do rozohriatej rúry na dvesto stupňov. Dvadsaťpäť až tridsať minút tortu pečieme, kým cesto nechytí chrumkavú kôrku. Vyberieme, zakryjeme servírovacou misou a rázne preklopíme. Mala by sa pred nami objaviť nádherná karamelovo jablková Tarte Tatin, ktorú podávame ešte teplú.
Staršia sestra Štefka, ktorá sa starala o kuchyňu, v jednej verzii vraj preukrutne nestíhala a podarilo sa jej popri príprave iných jedál pripáliť jabĺčka na cukre. Mala ich nachystané na svoj už pomerne chýrny jablkový koláč. Aby svoj nezdar zakryla pred svojou prísnou sestrou, jabĺčka zakryla cestom, nech nedymia a šupla ich do rúry, nech ho sestra nenájde. Keď stres z obeda opadol, skaramelizované jablká prekryté cestom z rúry vytiahla, aby ich vyhodila. Prišlo jej to však ľúto, pretože krásne voňal. Divný koláč obrátila hore dnom a ochutnala ho. Bol taký dobrý, že ho hneď podala poľovníkom ako dezert. Tí si ho potom začali pýtať vždy, keď k slečnám Tatinovým zavítali.
Trošku zlomyseľnejšia verzia zas tvrdí, že milá slečna Štefka nepatrila veru k najbystrejším obyvateľom Lamotte-Beuvron a do liatinovej rajnice vďaka stresu a panike naozaj nahádzala koláč opačne, a ešte ho aj strčila do rúry. Zatiaľ čo ju jej múdrejšia sestra hrešila, koláčik sa upiekol. A Štefka mohla svojej dôležitej sestre jasne dokázať, že niekedy aj slaboduchosť môže mať v konečnom dôsledku geniálne výsledky.
Či už je pravdivá tá, alebo oná verzia, chýr o tortičke týchto dvoch slečien sa niesol rýchlosťou svetla a už okolo roku 1910 bol na jedálnom lístku skoro všetkých vychytených parížskych reštaurácií. Bolo to tak trocha čudné a podozrivé, pretože svoj recept si naše dve slečny úzkostlivo strážili. O tom, ako presiakol do Paríža, kolujú opäť dve legendy. Jednou z nich je špionážna výprava kuchtíka od šéfkuchára slávnej parížskej reštaurácie Maxim´s, ktorý sa vydával za záhradníka. Keď napokon recept odpozoroval, nechal záhradné nožnice nožnicami a hybaj v nohy do Paríža kuchtiť. Druhá legenda je zrejme bližšia k pravde a týka sa slávneho maliara Moneta. Ten u slečien Tatinových pravidelne býval a tortička z jabĺk mu veľmi chutila. Nakoniec slečny presvedčil, aby mu recept prezradili za obraz, ktorý pre nich namaľuje. Bystrejšia zo sestier, Karolína, správne odhadla Monetov investičný potenciál a recept mu za obraz prezradila. A keďže Monet chcel mať svoj milovaný zákusok na stole každý deň aj v Paríži, recept priniesol do svojej obľúbenej reštaurácie Café de la Paix. Niektorí kuchári chceli tortičku najskôr propagovať pod Monetovým menom a predávať ju ako Tarte Monet, no nebolo to treba. Tortička starých slečien Tatinových si totiž svojou podmanivou chuťou získala na svete každého.
Urobme si Tarte Tatin/
Niektorí do obráteného jablkového koláča dávajú kalvados, vínny ocot či iné bizarné príchute. Tieto barbarské postupy natoľko naštvali fanúšikov pravej tortičky slečien Tatinových, že založili Spolok priateľov Tarte Tatin a uzákonili si jeden-jediný pravý recept na tento zákusok. Postup je jednoduchý, hoci má svoje špeciálne finesy. Základom je vybrať dobré jaĺčka, ktoré sa vám v karameli nerozvaria. Osvedčené sú Renety alebo Golden delicious. Nakrájame pokojne aj so šupkou, no bez jaderníka na plátky a nahusto nakladieme do špeciálnej rajnice s vysokým okrajom, v ktorej sme nechali na 60 gramoch masla skaramelizovať 100 gramov cukru. Takto jablká restujeme, kým šťava z nich nezhnedne a neodparí sa. Potom to všetko zakryjeme jednoduchým krehkým cestom a okraje dobre pozatískame opačným koncom varechy. Šupneme to do rozohriatej rúry na dvesto stupňov. Dvadsaťpäť až tridsať minút tortu pečieme, kým cesto nechytí chrumkavú kôrku. Vyberieme, zakryjeme servírovacou misou a rázne preklopíme. Mala by sa pred nami objaviť nádherná karamelovo jablková Tarte Tatin, ktorú podávame ešte teplú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.