.v čom vidíte príčiny stavu, v ktorom je dnes slovenská pravica?
Podľa mňa je na pravej strane spektra príliš veľa výrazných osobností, ktoré budú mať problém zjednotiť sa a tým pádom budú pre voličov aj menej zaujímavé a čitateľné.
.kto sú tie osobnosti, o ktorých hovoríte?
Napríklad Daniel Lipšic, Radoslav Procházka, Lucia Žitňanská, Pavol Frešo, Richard Sulík, Ján Figeľ, Iveta Radičová, Béla Bugár či Matovičovi nezávislí.
.dnes možno na pravici sledovať odstredivé tendencie. Vznikajú nové strany či platformy. Je to nevyhnutná podmienka toho, aby sa pravica obnovila, alebo je to skôr deštruktívne?
Ja si myslím, že ľudia radi volia víťazov a nechcú voliť malé projekty, ktoré medzi sebou súperia a v podstate sa vybíjajú, pretože všetci hovoria približne to isté. Majú podobné hodnoty a podobné témy. Jednoducho si z nich ľudia nedokážu vybrať potenciálneho víťaza.
.čo by sa podľa vás malo stať, aby sa to zmenilo?
V súčasnosti sa môže táto skupina ľudí zjednotiť len pod tlakom vonkajších okolností. To znamená, že musí prísť nejaká veľká politická alebo ekonomická téma, ktorá ich spojí. Sami z vlastnej iniciatívy to nedokážu. Každý z týchto pravicových politikov má totiž príliš veľké ego a ambície. Všetci chcú byť lídrami, a to sa nedá. Musí prísť niečo zvonku, aby to dokázali potlačiť. Aj keď, ani ja nedokážem presne pomenovať, čo by to malo byť.
.robert Fico nie je takouto okolnosťou?
Nemyslím si to, Fico nie je dôvod, pre ktorý by sa bolo treba spájať a zhlukovať do jednej strany. Ani si nemyslím, že tou okolnosťou by mala byť nejaká konkrétna osoba. Skôr som mal na mysli silnú globálnu ekonomickú či politickú tému.
.keď hovoríte o spájaní, čo presne máte na mysli? Jednu politickú stranu alebo skôr koalíciu?
Hovorme pokojne aj o jednej strane, alebo o jednej platforme. Myslím to tak, že by malo ísť o zoskupenie s jednoznačným lídrom a ťahom na bránu.
.čiže veľká pravicová strana?
Možeme to nazvať aj tak.
.mala by takáto strana vzniknúť na pôdoryse existujúcich strán, alebo by to mal byť úplne nový projekt, ako je to v prípade Novej väčšiny Daniela Lipšica?
Na túto otázku si v tejto chvíli netrúfam odpovedať. Je to v rukách pravicových politikov. Opakujem však, že som dnes k zjednocovaniu pravice extrémne skeptický. Politické egá kľúčových predstaviteľov pravice sú také veľké, že to nemá šancu.
.vaše meno sa spomínalo v súvislosti s viacerými pravicovými projektmi. Ani v jednom však nakoniec nefigurujete. Znamená to, že im neveríte?
Pre mňa je dnes najväčšou prioritou Trenčín. Mesto som zdedil, paradoxne, po pravicovej vláde, ale v katastrofálnej ekonomickej situácii. Riešenie tohto stavu je pre mňa priorita a nemám chuť sa vybíjať vo veľkej politike. Tu v Trenčíne chcem teraz dosiahnuť výsledky a ukázať, že politika sa dá robiť zodpovedne, konštruktívne, s väčšou participáciou občanov. Nepotrebujeme silný štát, ale silné komunity a a regióny. A to je najväčšia výzva pre mestá a obce a podľa mňa aj pre pravicu.
Podľa mňa je na pravej strane spektra príliš veľa výrazných osobností, ktoré budú mať problém zjednotiť sa a tým pádom budú pre voličov aj menej zaujímavé a čitateľné.
.kto sú tie osobnosti, o ktorých hovoríte?
Napríklad Daniel Lipšic, Radoslav Procházka, Lucia Žitňanská, Pavol Frešo, Richard Sulík, Ján Figeľ, Iveta Radičová, Béla Bugár či Matovičovi nezávislí.
.dnes možno na pravici sledovať odstredivé tendencie. Vznikajú nové strany či platformy. Je to nevyhnutná podmienka toho, aby sa pravica obnovila, alebo je to skôr deštruktívne?
Ja si myslím, že ľudia radi volia víťazov a nechcú voliť malé projekty, ktoré medzi sebou súperia a v podstate sa vybíjajú, pretože všetci hovoria približne to isté. Majú podobné hodnoty a podobné témy. Jednoducho si z nich ľudia nedokážu vybrať potenciálneho víťaza.
.čo by sa podľa vás malo stať, aby sa to zmenilo?
V súčasnosti sa môže táto skupina ľudí zjednotiť len pod tlakom vonkajších okolností. To znamená, že musí prísť nejaká veľká politická alebo ekonomická téma, ktorá ich spojí. Sami z vlastnej iniciatívy to nedokážu. Každý z týchto pravicových politikov má totiž príliš veľké ego a ambície. Všetci chcú byť lídrami, a to sa nedá. Musí prísť niečo zvonku, aby to dokázali potlačiť. Aj keď, ani ja nedokážem presne pomenovať, čo by to malo byť.
.robert Fico nie je takouto okolnosťou?
Nemyslím si to, Fico nie je dôvod, pre ktorý by sa bolo treba spájať a zhlukovať do jednej strany. Ani si nemyslím, že tou okolnosťou by mala byť nejaká konkrétna osoba. Skôr som mal na mysli silnú globálnu ekonomickú či politickú tému.
.keď hovoríte o spájaní, čo presne máte na mysli? Jednu politickú stranu alebo skôr koalíciu?
Hovorme pokojne aj o jednej strane, alebo o jednej platforme. Myslím to tak, že by malo ísť o zoskupenie s jednoznačným lídrom a ťahom na bránu.
.čiže veľká pravicová strana?
Možeme to nazvať aj tak.
.mala by takáto strana vzniknúť na pôdoryse existujúcich strán, alebo by to mal byť úplne nový projekt, ako je to v prípade Novej väčšiny Daniela Lipšica?
Na túto otázku si v tejto chvíli netrúfam odpovedať. Je to v rukách pravicových politikov. Opakujem však, že som dnes k zjednocovaniu pravice extrémne skeptický. Politické egá kľúčových predstaviteľov pravice sú také veľké, že to nemá šancu.
.vaše meno sa spomínalo v súvislosti s viacerými pravicovými projektmi. Ani v jednom však nakoniec nefigurujete. Znamená to, že im neveríte?
Pre mňa je dnes najväčšou prioritou Trenčín. Mesto som zdedil, paradoxne, po pravicovej vláde, ale v katastrofálnej ekonomickej situácii. Riešenie tohto stavu je pre mňa priorita a nemám chuť sa vybíjať vo veľkej politike. Tu v Trenčíne chcem teraz dosiahnuť výsledky a ukázať, že politika sa dá robiť zodpovedne, konštruktívne, s väčšou participáciou občanov. Nepotrebujeme silný štát, ale silné komunity a a regióny. A to je najväčšia výzva pre mestá a obce a podľa mňa aj pre pravicu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.