.od nástupu novej vlády ste najaktívnejším ministrom. Zaplavujete verejnosť rôznymi návrhmi, občas si niektorý rozmyslíte. Nemáte pocit, že ste to s tým tempom na začiatku prepálili?
Vôbec nie. Školstvo bolo dlhý čas v mediálnom útlme, minimálne poldruha roka. A ja som sa ho snažil znovu dostať do našich médií. Možno som svojimi názormi provokoval, ale netriafal som naslepo. Už predtým som bol predsedom školského výboru parlamentu, veľmi dobre som poznal túto problematiku a vedel som, do čoho idem.
.no neraz to pôsobí chaoticky, akoby ste svoje nápady s nikým nekonzultovali. Navrhli ste napríklad, že na gymnáziá pôjdu len žiaci s priemerom do 1,5, potom vám už stačil aj priemer do 2,0.
Túto tému som dlho diskutoval s Asociáciou riaditeľov štátnych gymnázií. Veci sme si vyjasnili a na základe argumentov som zmenil názor. Nie som dogmatik.
.teda riaditelia vám to vyhovorili...
Nevyhovorili, ale povedali mi, že ak by sa skutočne spravodlivo dodržiaval ten priemer do 1,5, tak by sa znížil počet gymnázií až o polovicu. Ale trvám na tom, že gymnáziá už nie sú elitnými školami. Samozrejme, gymnáziá ako Novohradská či Vazovova v Bratislave či gymnázium v Nových Zámkoch, ktoré som navštívil, stále stavajú na jednotkároch, ale je veľa takých škôl, čo sa popri nich vezú.
.hovorili ste aj o matematike, ktorú ste chceli zaviesť ako maturitný predmet. Ale potom ste opäť zmenili názor.
Nie, nezmenil. Aj nedávno, keď som vyznamenával v Nitre našich nestorov na Jednote slovenských matematikárov a fyzikov, som znovu potvrdil, že idem tou cestou ? maturitnej skúšky z matematiky.
.nedávno ste sa však vyjadrili, že povinná nebude matematika, ale jeden predmet z prírodných vied.
Stále si myslím, že najlepšie by bolo zaviesť povinnú matematiku. Posilnili ma aj názory jednoty matematikov z Českej republiky, vďaka ktorým už aj pán minister Fiala niektoré veci prehodnocuje. Keď máme monitor pre matematiku, môže byť aj maturita, samozrejme, v dvoch stupňoch. A na odborných školách by mala byť tzv. technická matematika, na tom už pracuje Štátny pedagogický ústav. Myslím si, že to veľmi naštartuje aj formovanie prírodovedných tried, ktoré sa z našich gymnázií stratili. Pritom aj za prvej republiky sme tu mali reálne a klasické gymnáziá. Tie prírodovedné triedy zohrávali vždy významnú úlohu, a podstatná časť študentov z nich sa hlásila na technické a prírodné vedy. Ja nebránim rozvoju spoločenských a sociálnych vied, ale nie je možné, aby až 70-80 percent absolventov gymnázií študovalo spoločenské alebo humanitné vedy.
.ako tomu zabránite? Dáte smerné čísla?
Aj o tých som hovoril, ale skôr sa chcem k tomuto cieľu dostať systémovo – predprípravou na prvom a druhom stupni základných škôl, teda posilnením prírodovedných predmetov. Rektori vysokých škôl ma upozornili, že k nim prichádzajú absolventi gymnázií, ktorí majú matematiku na úrovni deviatakov.
.nepolemizujeme o význame matematiky. Ale nízka úroveň znalostí z matematiky nebude zrejme dôsledkom toho, že to nie je povinný maturitný predmet, ale skôr dôsledkom toho, ako sa učí. Nemali by ste sa skôr sústrediť na to, aby tu boli kvalitné učebnice, aby aj rodičia mali pocit, že je to dôležitý predmet? A až potom hovoriť, povedzme, o zavedení povinnej maturity z matematiky?
Myslíte si, že sa angličtina učí na našich školách všade kvalitne? Nastolenie povinnej angličtiny, matematiky a materinského jazyka je v intenciách rozvoja spoločenských, ako aj technických a prírodných vied. Prirodzene, matematika sa často učí podľa toho, aký je matematikár. Keď je dobrý, tak aj dvojkári či trojkári sú na úrovni jednotkárov, lebo ich matematika zaujala a venovali sa jej. Ja matematiku budem vždy chápať ako súčasť logického myslenia a uvažovania a náš žiak ju bude v tomto pretechnizovanom svete vždy potrebovať. Napokon, aj prezident Obama hovoril, že USA potrebujú dostať do regionálneho školstva ďalších 100-tisíc matematikov. Je to problém celého sveta, ale ja sa toho nebojím.
.ale keby ste teraz zaviedli povinnú matematiku, vzhľadom na zlé výsledky externých maturít z matematiky, museli by ste veľmi znižovať latku, aby cez ňu preliezlo aspoň 80-90 percent žiakov. Aký to má zmysel?
Ja nedávam svoje návrhy tak, ako sa to dialo v minulosti – v máji sa prijal zákon a v septembri už platil. Tieto veci, o ktorých hovoríme, by mali byť platné od 1. septembra 2014. Čiže musí tu byť nejaký nábeh, aj čo sa týka matematiky, aby sa na to školy pripravili. Osobitnú pozornosť budem venovať základných školám, lebo tam sa to všetko začína. Netreba predimenzovať hlavičky našich detí množstvom poznatkov.
.čo tým myslíte? Že niečo by malo z osnov vypadnúť?
Čítať, písať, počítať, cvičiť, prípadne kresliť, maľovať, to sú tie najzákladnejšie veci, ktoré by sa mali deti na prvom stupni učiť. Ale keďže sa tam od detí vyžaduje množstvo poznatkov, dieťa je stresované.
.povedzte konkrétne, čo je na prvom stupni zbytočné.
Majú sa deti na prvom stupni učiť informatiku? Najprv by mali vedieť, čo je to sčítať, odčítať, deliť, násobiť, vedieť prečítať text. Treba teda menej predmetov a lepšiu kvalitu.
.vy ste vlastne v unikátnej situácii. V Smere ako keby nikoho školstvo príliš nezaujímalo. Máte voľnú ruku presadiť si všetko, čo vám napadne.
Neberte to tak, že mňa niečo napadne, ja si tieto veci dlhodobo ukladám, napokon som sa školstvu venoval od roku 2001, keď som išiel z akadémie do politiky. Pozerám na svet okolo nás, viem ktorým smerom to ide. Musíme urobiť modernizáciu nášho školstva a zároveň sa aj vrátiť k niektorým tradičným veciam, ktoré tu boli. Chcem skvalitňovať najmä základné školstvo, lebo na to sme trošku zabudli a od toho sa všetko odvíja.
.je však v Smere ešte niekto, koho školstvo zaujíma, a kto vám je vnútrostraníckou opozíciou?
Pani Obrimčáková, bývalá riaditeľka gymnázia a niekdajšia štátna tajomníčka, pani Nachtmannová, ktorá učí na Ekonomickej univerzite, pán Goga, bývalý zástupca riaditeľa gymnázia, pán Mamojka...
.ale o víziách v školstve počuť zo Smeru hovoriť iba vás.
Je pravda, že väčšina ľudí, ktorí s nami spolupracujú alebo sú naši sympatizanti, sa venuje iným oblastiam. Preto sa snažím vrátiť školstvo do ringu, aby sa naň nezabúdalo.
.prečo pre ľavicu školstvo doteraz nebolo témou?
Pretože reprezentanti Smeru neboli zodpovední za školstvo. To bol jeden z dôvodov.
.lenže v ľavicovom prostredí úplne chýbajú think tanky, kde by sa rozmýšľalo o školstve. Poznáme názory analytikov v Konzervatívnom inštitúte, v INEKO, či v Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnosť. Prečo ľavicové prostredie nič také nemá?
Je pravda, že nám to chýba.
.ale prečo?
Viac sme sa spoliehali na kvalifikovaných odborníkov – či už z Akadémie vied, alebo ľudí z vysokých škôl. Možno aj ja za to nesiem zodpovednosť, boli sme v opozícii, bol som v inštitúte ASA, ale priznávam, že sa tomu venovala menšia pozornosť. Teraz sa to však začína meniť. Po dohode s Martinom Filkom, šéfom Inštitútu finančnej politiky, tu chceme vytvoriť tím ľudí priamo pri ministerstve, ktorí budú robiť analýzy, prognózovať vývoj. To budú mladí chlapci – a pardon, aj mladé dievčatá.
.v prvej Ficovej vláde dostala školstvo SNS a navyše sa ministrom stal človek, ktorý o tento post ani veľmi nestál. Bolo vám to vtedy ľúto?
Ján Mikolaj chcel byť ministrom dopravy, bol z tohto prostredia. Samozrejme, že mi to bolo ľúto, ja som o to bojoval. Ale keď boli tak rozdelené rezorty, vybojoval som si aspoň podpredsedu pre vedomostnú spoločnosť, čo sa prifarilo k ľudským právam.
.ján Mikolaj spustil veľkú reformu, ktorú pripravil horúcou ihlou. Mali ste možnosť do toho hovoriť?
Mňa najviac mrzí, že to obdobie 2006 ? 2008 bolo obdobím konjunktúry, bolo dosť financií a je veľká škoda, že vtedy viac nezabojoval za platy učiteľov, aj za zvýšenie normatívov, aby boli postavené na kvalite školy.
.nijako ste to nemohli ovplyvniť?
Keď nie ste kompetentný minister, tak to nie je celkom možné. Samozrejme, mnohé veci mi išli na nervy a hnevali ma.
.napríklad, že bola spustená vo veľkom reforma a chýbali učebnice?
Ja som vtedy radil, aby sa niektoré paragrafované znenia odložili, ale to sa nestalo. V Českej republike, keď robili reformy, tak niektoré veci, na ktoré rezort nebol ešte pripravený, sa odkladali o rok, o dva, tri. Tak sa majú pripravovať zákony. To je pre mňa poučenie do budúcnosti. Nechcem prijímať nič počas prázdnin, keď sa k tomu nikto nemôže vyjadriť.
.po Mikolajovej reforme sú už učitelia alergickí na slovo reforma. Budete ho používať?
Nie, radšej hovorím o modernizácii, lebo keď niekto počuje o reforme, tak už sa mu otvára žabykláč vo vrecku, pokiaľ je to muž. Neviem, čo sa vo vrecku otvára žene. (Úsmev.)
.hovoríte, že na rozdiel od Mikolaja nechcete šiť horúcou ihlou. Lenže už na tejto parlamentnej schôdzi sa majú prijať školské novely, ktoré sú kontraverzné a veľa času na diskusiu ste teda nedopriali.
Áno, tie najpodstatnejšie veci bez finančných dopadov som urobil v letných mesiacoch. Všetky ostatné veci chcem prijímať s dostatočným predstihom. Uvedomujem si, aká je to citlivá oblasť, ale keď nezačnem hneď od začiatku, zase zmeškám ten rýchlik. V druhej časti volebného obdobia sa už nedá nič prijať. Musíte to naštartovať hneď, lebo legislatívny proces má svoje tradičné postupy. Opoziční poslanci mi vyčítajú, kam sa ponáhľam, ale potrebujem to urobiť v súvislosti s pokračujúcou modernizáciou školstva. Ideme prijať celú záplavu zákonov, ale musí im predchádzať koncepcia. Nikdy sa tu nevyhodnocovalo, čo sa prijalo za predchádzajúce obdobie. Mali sme tu koncepciu Milénium, ale po roku 2010 sa to vôbec nevyhodnotilo.
.kto sú ľudia, s ktorými sa chcete o školstve najviac radiť?
Veľmi dobre spolupracujem s profesorom Pupalom a s jeho tímom, ako aj s pánom docentom Vantúchom v oblasti odborného školstva. V Štátnom pedagogickom ústave mám pána Kratochvíla, veľmi dobrého didaktika, a dávam tam štátnu objednávku. Musí sa vytvoriť tím ľudí na témy, na ktoré treba v oblasti školstva odpovedať.
.zaujímavé je, že spomínate práve profesora Pupalu, konzervatívne orientovaného pedagóga, ktorý je známy aj kritikou alternatívnych škôl, konkrétne napríklad waldorfskej školy.
Áno, túto tému musím uzavrieť v budúcom roku a potrebujem odborníkov, aby sa k tomu vyjadrili. Waldorfský experiment sa na budúci rok končí a musíme sa rozhodnúť, čo ďalej.
.teda či školu vyradíte zo systému, alebo ju pustíte ďalej?
Áno.
.tušíte, ako sa rozhodnete?
Ja mám problém s tým, že sa tam vnášajú prvky, ktoré sú úplne vzdialené vzdelávaniu. A navyše, nemôže jeden učiteľ učiť všetko. Ale potrebujem hlasy odborníkov, nech povedia, kam toto smeruje. Minule som sa o tom napríklad radil s poslancom Františkom Šebejom. Celú vec skomplikoval profesor Zelina, ktorý to dal rovno do Milénia a bol aj garantom waldorfskej školy. Preto potrebujeme zhodnotiť Milénium a povedať si: toto bolo dobré, ale toto nebola správna cesta.
.rozhovor robíme krátko pred začiatkom štrajku učiteľov. Aká bude vaša odpoveď na ich požiadavku?
Aká požiadavka? (Úsmev.)
.na vyššie platy.
Oni hovoria o desaťpercentnom zvýšení platov, ktoré som dal do svojich priorít a stotožnil sa s nimi aj pán minister financií.
.čiže platy učiteľov pôjdu hore?
Áno, v prvom rade ide o platy učiteľov, a o sociálne štipendiá pre vysokoškolákov. Lebo narastá počet študentov zo sociálne znevýhodneného prostredia. A tretia vec je veda a výskum. Dal som si medzi priority tieto tri veci.
.môžete povedať, že požiadavku štrajkujúcich učiteľov na zvýšenie platov o desať percent v budúcom roku splníte?
No, ja na nich budem trvať, ale viete, v akých časoch žijeme, kľúčová bude situácia v rozpočte z hľadiska konsolidácie. Ale mám prisľúbené, že keď sa nejaké zdroje nájdu, školstvo bude riešené prioritne. To je pre mňa dôležité. Navyše, pán minister financií mi stále pripomína, že pochádza z učiteľskej rodiny. Túto tému naozaj nepodceňujeme.
.jedna vec je zvyšovanie celkového balíka na učiteľské platy, druhá vec sú systémovejšie zmeny. Ste za zrušenie tabuľkových platov, ktoré pri ohodnocovaní najlepších učiteľov zväzujú riaditeľom ruky?
Za tarifnými platmi stoja odborári aj zriaďovatelia. A stoja za nimi aj mnohí učitelia, lebo majú istotu.
.a váš názor?
V tomto prvom roku treba dať peniaze do tarifných platov, v ďalšom roku do motivácie, aby mal riaditeľ možnosť pridať kvalitným učiteľom. Chcem posilňovať netarifnú zložku a v tom mám dohodu aj s odborármi. A musíme urobiť niečo aj s tým, ako nám klesá počet žiakov. Aby sa nestalo to, čo v Turčianskom regióne, že mám 780 absolventom základných škôl za minulý školský rok a ponúknutých miest na stredných školách je 1 420.
.čiže učiteľov bude menej?
Vo Fínsku je na učiteľa výber, a preto sú aj lepšie zaplatení. My máme sedem pedagogických fakúlt, chrlia množstvo učiteľov, ktorých školstvo ani nevie absorbovať.
.väčšina absolventov však nejde učiť do škôl.
Ja viem. Lebo zamestnávateľa, a v tom robia chybu aj orgány štátnej správy, zaujíma len to, či má uchádzač vysokú školu, a nie to, akú má školu, kde ju absolvoval.
.chcete teda rušiť pedagogické vysoké školy?
Pôjdem aj touto cestou, ale musí dozrieť doba.
.ešte k platom: vedeli by ste si predstaviť aj regionálne diferencované platy?
Ja si ešte pamätám z bývalého režimu, že keď išli učiť učitelia do zaostalej oblasti, mali niečo pridané.
.ale teraz by to bolo naopak. Mali by pridané všetci, ale ešte viac tí, ktorí žijú regiónoch, kde sú nároky na život vyššie. Päťsto eur v Humennom je čosi iné ako päťsto eur v Bratislave.
Viem si to predstaviť, ale najmä chcem, aby tie problémy začali s nami riešiť samosprávy.
.často hovoríte, že chcete, aby normatívy nešli na školy len podľa počtu žiakov, ale aj podľa kvality. To znie síce skvele, ale ako to chcete nastaviť?
To je jedna z úloh, ktorú dostane nový tím na Štátnom pedagogickom ústave. Musia jasne zadefinovať, ako merať kvalitu v regionálnom školstve. Kvalita vzdelávanie sa naozaj meria veľmi ťažko.
.skúste naznačiť, aké kritériá by mali v rámci nových normatívov zavážiť.
Pre mňa je dôležité, ako sa školy zhostia toho, aby sa vytvoril väčší priestor pre technické a prírodné vedy a aby mali absolventi absorbčné schopnosti na trhu práce.
.vy teda chcete po novom ohodnocovať školy podľa toho, ako budú posilňovať prírodovedné predmety a oslabovať spoločenské vedy?
Poviem príklad: na gymnáziách tá merateľnosť bude aj podľa toho, či si zriadia prírodovednú triedu, alebo nezriadia. Či bude, alebo nebude vyvážený počet študentov prírodovedných a spoločenskovedných predmetov
.naozaj si vážne myslíte, že toto kritérium bude zárukou vyššej kvality?
Ale ja chcem, aby sa dobre učila aj angličtina, aby sa dobre učil materinský jazyk, aby vedeli vysvetliť prečítaný text. Pozrite sa, nás neuživí virtuálny svet. Vážim si sociológov, kňazov, archeológov, historikov, ale nemôže to prevažovať. Je to vec nastavenia, senzibilizácie spoločnosti, nie príkazu. Aj rodičia musia pochopiť, že ich deti sa budú mať lepšie, keď budú mať prácu.
.ste v konflikte so súkromnými a cirkevnými školami pre návrh zákona, na základe ktorého by mali VÚC rozhodovať o otváraní prvých ročníkov aj neštátnych škôl. Prečo ste predložili taký zákon, ktorý dáva VÚC priveľkú moc zvýhodňovať školy, ktorých sú ony zriaďovateľom?
Keby som bol Václav Klaus, povedal by som, že je to „hlboké nedorozumenie“. Nemôže sa stať to, čo sa nám stalo teraz v Kolárove, že jedna úradníčka rozhodla o zániku niektorých odborov. To nemôže byť na rozhodovaní jedného úradníka.
.ale veď touto cestou sa chcete vydať.
Nie. O prípadnom zrušení školy bude rozhodovať rada, v ktorej budú mať zastúpenie aj súkromné a cirkevné školy. A potom to pôjde na do regionálneho parlamentu a tam sa musí rozhodnúť trojpätinovou väčšinou. Musí tam byť zhoda, teda nepôjde o žiadnu svojvôľu úradníka. A ak dotyčný zriaďovateľ nadobudne pocit, že sa udiala skrivodlivosť, má možnosť odvolať sa k ministrovi a ten rozhodne, či odvolanie je oprávnené. Tak som to tento rok urobil s jednou základnou školou v Prievidzi, ktorú zrušila primátorka. Bola to najlepšia škola v okolí a nechcel som, aby zanikla.
.predstavte si, že ste už štyri roky ministrom. Čo chcete za sebou vidieť?
Vyššie platy učiteľov a nový spoločenský status učiteľov. Revitalizáciu základného aj stredného školstva. Nový vysokoškolský zákon európskeho rázu, konkurzy na profesorské miesta. A chcem, aby sa znížil počet vysokých škôl či odborov. Keby ste videli, do akej dediny ja podpisujem akreditácie detašovaných pracovísk nielen súkromných, ale aj verejných škôl, tak by ste sa chytali za hlavu spolu so mnou.
Dušan Čaplovič/
Narodil sa v roku 1946, vyštudoval historické vedy a archeológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Začínal vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Od roku 1980 pracoval v Archeologickom ústave SAV, najprv v Košiciach, potom sa stal vedeckým tajomníkom a zástupcom riaditeľa tohto ústavu, kde pôsobil až do roku 2002. Pôsobil aj vo vedení SAV v Bratislave a získal titul DrSc. V roku 2002 vstúpil do politiky a stal sa poslancom NR SR za Smer. Je podpredsedom Smeru. Od roku 2006 – 2009 bol podpredsedom vlády. V rokoch 2010 – 2012 bol predsedom Školského výboru NR SR.
Vôbec nie. Školstvo bolo dlhý čas v mediálnom útlme, minimálne poldruha roka. A ja som sa ho snažil znovu dostať do našich médií. Možno som svojimi názormi provokoval, ale netriafal som naslepo. Už predtým som bol predsedom školského výboru parlamentu, veľmi dobre som poznal túto problematiku a vedel som, do čoho idem.
.no neraz to pôsobí chaoticky, akoby ste svoje nápady s nikým nekonzultovali. Navrhli ste napríklad, že na gymnáziá pôjdu len žiaci s priemerom do 1,5, potom vám už stačil aj priemer do 2,0.
Túto tému som dlho diskutoval s Asociáciou riaditeľov štátnych gymnázií. Veci sme si vyjasnili a na základe argumentov som zmenil názor. Nie som dogmatik.
.teda riaditelia vám to vyhovorili...
Nevyhovorili, ale povedali mi, že ak by sa skutočne spravodlivo dodržiaval ten priemer do 1,5, tak by sa znížil počet gymnázií až o polovicu. Ale trvám na tom, že gymnáziá už nie sú elitnými školami. Samozrejme, gymnáziá ako Novohradská či Vazovova v Bratislave či gymnázium v Nových Zámkoch, ktoré som navštívil, stále stavajú na jednotkároch, ale je veľa takých škôl, čo sa popri nich vezú.
.hovorili ste aj o matematike, ktorú ste chceli zaviesť ako maturitný predmet. Ale potom ste opäť zmenili názor.
Nie, nezmenil. Aj nedávno, keď som vyznamenával v Nitre našich nestorov na Jednote slovenských matematikárov a fyzikov, som znovu potvrdil, že idem tou cestou ? maturitnej skúšky z matematiky.
.nedávno ste sa však vyjadrili, že povinná nebude matematika, ale jeden predmet z prírodných vied.
Stále si myslím, že najlepšie by bolo zaviesť povinnú matematiku. Posilnili ma aj názory jednoty matematikov z Českej republiky, vďaka ktorým už aj pán minister Fiala niektoré veci prehodnocuje. Keď máme monitor pre matematiku, môže byť aj maturita, samozrejme, v dvoch stupňoch. A na odborných školách by mala byť tzv. technická matematika, na tom už pracuje Štátny pedagogický ústav. Myslím si, že to veľmi naštartuje aj formovanie prírodovedných tried, ktoré sa z našich gymnázií stratili. Pritom aj za prvej republiky sme tu mali reálne a klasické gymnáziá. Tie prírodovedné triedy zohrávali vždy významnú úlohu, a podstatná časť študentov z nich sa hlásila na technické a prírodné vedy. Ja nebránim rozvoju spoločenských a sociálnych vied, ale nie je možné, aby až 70-80 percent absolventov gymnázií študovalo spoločenské alebo humanitné vedy.
.ako tomu zabránite? Dáte smerné čísla?
Aj o tých som hovoril, ale skôr sa chcem k tomuto cieľu dostať systémovo – predprípravou na prvom a druhom stupni základných škôl, teda posilnením prírodovedných predmetov. Rektori vysokých škôl ma upozornili, že k nim prichádzajú absolventi gymnázií, ktorí majú matematiku na úrovni deviatakov.
.nepolemizujeme o význame matematiky. Ale nízka úroveň znalostí z matematiky nebude zrejme dôsledkom toho, že to nie je povinný maturitný predmet, ale skôr dôsledkom toho, ako sa učí. Nemali by ste sa skôr sústrediť na to, aby tu boli kvalitné učebnice, aby aj rodičia mali pocit, že je to dôležitý predmet? A až potom hovoriť, povedzme, o zavedení povinnej maturity z matematiky?
Myslíte si, že sa angličtina učí na našich školách všade kvalitne? Nastolenie povinnej angličtiny, matematiky a materinského jazyka je v intenciách rozvoja spoločenských, ako aj technických a prírodných vied. Prirodzene, matematika sa často učí podľa toho, aký je matematikár. Keď je dobrý, tak aj dvojkári či trojkári sú na úrovni jednotkárov, lebo ich matematika zaujala a venovali sa jej. Ja matematiku budem vždy chápať ako súčasť logického myslenia a uvažovania a náš žiak ju bude v tomto pretechnizovanom svete vždy potrebovať. Napokon, aj prezident Obama hovoril, že USA potrebujú dostať do regionálneho školstva ďalších 100-tisíc matematikov. Je to problém celého sveta, ale ja sa toho nebojím.
.ale keby ste teraz zaviedli povinnú matematiku, vzhľadom na zlé výsledky externých maturít z matematiky, museli by ste veľmi znižovať latku, aby cez ňu preliezlo aspoň 80-90 percent žiakov. Aký to má zmysel?
Ja nedávam svoje návrhy tak, ako sa to dialo v minulosti – v máji sa prijal zákon a v septembri už platil. Tieto veci, o ktorých hovoríme, by mali byť platné od 1. septembra 2014. Čiže musí tu byť nejaký nábeh, aj čo sa týka matematiky, aby sa na to školy pripravili. Osobitnú pozornosť budem venovať základných školám, lebo tam sa to všetko začína. Netreba predimenzovať hlavičky našich detí množstvom poznatkov.
.čo tým myslíte? Že niečo by malo z osnov vypadnúť?
Čítať, písať, počítať, cvičiť, prípadne kresliť, maľovať, to sú tie najzákladnejšie veci, ktoré by sa mali deti na prvom stupni učiť. Ale keďže sa tam od detí vyžaduje množstvo poznatkov, dieťa je stresované.
.povedzte konkrétne, čo je na prvom stupni zbytočné.
Majú sa deti na prvom stupni učiť informatiku? Najprv by mali vedieť, čo je to sčítať, odčítať, deliť, násobiť, vedieť prečítať text. Treba teda menej predmetov a lepšiu kvalitu.
.vy ste vlastne v unikátnej situácii. V Smere ako keby nikoho školstvo príliš nezaujímalo. Máte voľnú ruku presadiť si všetko, čo vám napadne.
Neberte to tak, že mňa niečo napadne, ja si tieto veci dlhodobo ukladám, napokon som sa školstvu venoval od roku 2001, keď som išiel z akadémie do politiky. Pozerám na svet okolo nás, viem ktorým smerom to ide. Musíme urobiť modernizáciu nášho školstva a zároveň sa aj vrátiť k niektorým tradičným veciam, ktoré tu boli. Chcem skvalitňovať najmä základné školstvo, lebo na to sme trošku zabudli a od toho sa všetko odvíja.
.je však v Smere ešte niekto, koho školstvo zaujíma, a kto vám je vnútrostraníckou opozíciou?
Pani Obrimčáková, bývalá riaditeľka gymnázia a niekdajšia štátna tajomníčka, pani Nachtmannová, ktorá učí na Ekonomickej univerzite, pán Goga, bývalý zástupca riaditeľa gymnázia, pán Mamojka...
.ale o víziách v školstve počuť zo Smeru hovoriť iba vás.
Je pravda, že väčšina ľudí, ktorí s nami spolupracujú alebo sú naši sympatizanti, sa venuje iným oblastiam. Preto sa snažím vrátiť školstvo do ringu, aby sa naň nezabúdalo.
.prečo pre ľavicu školstvo doteraz nebolo témou?
Pretože reprezentanti Smeru neboli zodpovední za školstvo. To bol jeden z dôvodov.
.lenže v ľavicovom prostredí úplne chýbajú think tanky, kde by sa rozmýšľalo o školstve. Poznáme názory analytikov v Konzervatívnom inštitúte, v INEKO, či v Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnosť. Prečo ľavicové prostredie nič také nemá?
Je pravda, že nám to chýba.
.ale prečo?
Viac sme sa spoliehali na kvalifikovaných odborníkov – či už z Akadémie vied, alebo ľudí z vysokých škôl. Možno aj ja za to nesiem zodpovednosť, boli sme v opozícii, bol som v inštitúte ASA, ale priznávam, že sa tomu venovala menšia pozornosť. Teraz sa to však začína meniť. Po dohode s Martinom Filkom, šéfom Inštitútu finančnej politiky, tu chceme vytvoriť tím ľudí priamo pri ministerstve, ktorí budú robiť analýzy, prognózovať vývoj. To budú mladí chlapci – a pardon, aj mladé dievčatá.
.v prvej Ficovej vláde dostala školstvo SNS a navyše sa ministrom stal človek, ktorý o tento post ani veľmi nestál. Bolo vám to vtedy ľúto?
Ján Mikolaj chcel byť ministrom dopravy, bol z tohto prostredia. Samozrejme, že mi to bolo ľúto, ja som o to bojoval. Ale keď boli tak rozdelené rezorty, vybojoval som si aspoň podpredsedu pre vedomostnú spoločnosť, čo sa prifarilo k ľudským právam.
.ján Mikolaj spustil veľkú reformu, ktorú pripravil horúcou ihlou. Mali ste možnosť do toho hovoriť?
Mňa najviac mrzí, že to obdobie 2006 ? 2008 bolo obdobím konjunktúry, bolo dosť financií a je veľká škoda, že vtedy viac nezabojoval za platy učiteľov, aj za zvýšenie normatívov, aby boli postavené na kvalite školy.
.nijako ste to nemohli ovplyvniť?
Keď nie ste kompetentný minister, tak to nie je celkom možné. Samozrejme, mnohé veci mi išli na nervy a hnevali ma.
.napríklad, že bola spustená vo veľkom reforma a chýbali učebnice?
Ja som vtedy radil, aby sa niektoré paragrafované znenia odložili, ale to sa nestalo. V Českej republike, keď robili reformy, tak niektoré veci, na ktoré rezort nebol ešte pripravený, sa odkladali o rok, o dva, tri. Tak sa majú pripravovať zákony. To je pre mňa poučenie do budúcnosti. Nechcem prijímať nič počas prázdnin, keď sa k tomu nikto nemôže vyjadriť.
.po Mikolajovej reforme sú už učitelia alergickí na slovo reforma. Budete ho používať?
Nie, radšej hovorím o modernizácii, lebo keď niekto počuje o reforme, tak už sa mu otvára žabykláč vo vrecku, pokiaľ je to muž. Neviem, čo sa vo vrecku otvára žene. (Úsmev.)
.hovoríte, že na rozdiel od Mikolaja nechcete šiť horúcou ihlou. Lenže už na tejto parlamentnej schôdzi sa majú prijať školské novely, ktoré sú kontraverzné a veľa času na diskusiu ste teda nedopriali.
Áno, tie najpodstatnejšie veci bez finančných dopadov som urobil v letných mesiacoch. Všetky ostatné veci chcem prijímať s dostatočným predstihom. Uvedomujem si, aká je to citlivá oblasť, ale keď nezačnem hneď od začiatku, zase zmeškám ten rýchlik. V druhej časti volebného obdobia sa už nedá nič prijať. Musíte to naštartovať hneď, lebo legislatívny proces má svoje tradičné postupy. Opoziční poslanci mi vyčítajú, kam sa ponáhľam, ale potrebujem to urobiť v súvislosti s pokračujúcou modernizáciou školstva. Ideme prijať celú záplavu zákonov, ale musí im predchádzať koncepcia. Nikdy sa tu nevyhodnocovalo, čo sa prijalo za predchádzajúce obdobie. Mali sme tu koncepciu Milénium, ale po roku 2010 sa to vôbec nevyhodnotilo.
.kto sú ľudia, s ktorými sa chcete o školstve najviac radiť?
Veľmi dobre spolupracujem s profesorom Pupalom a s jeho tímom, ako aj s pánom docentom Vantúchom v oblasti odborného školstva. V Štátnom pedagogickom ústave mám pána Kratochvíla, veľmi dobrého didaktika, a dávam tam štátnu objednávku. Musí sa vytvoriť tím ľudí na témy, na ktoré treba v oblasti školstva odpovedať.
.zaujímavé je, že spomínate práve profesora Pupalu, konzervatívne orientovaného pedagóga, ktorý je známy aj kritikou alternatívnych škôl, konkrétne napríklad waldorfskej školy.
Áno, túto tému musím uzavrieť v budúcom roku a potrebujem odborníkov, aby sa k tomu vyjadrili. Waldorfský experiment sa na budúci rok končí a musíme sa rozhodnúť, čo ďalej.
.teda či školu vyradíte zo systému, alebo ju pustíte ďalej?
Áno.
.tušíte, ako sa rozhodnete?
Ja mám problém s tým, že sa tam vnášajú prvky, ktoré sú úplne vzdialené vzdelávaniu. A navyše, nemôže jeden učiteľ učiť všetko. Ale potrebujem hlasy odborníkov, nech povedia, kam toto smeruje. Minule som sa o tom napríklad radil s poslancom Františkom Šebejom. Celú vec skomplikoval profesor Zelina, ktorý to dal rovno do Milénia a bol aj garantom waldorfskej školy. Preto potrebujeme zhodnotiť Milénium a povedať si: toto bolo dobré, ale toto nebola správna cesta.
.rozhovor robíme krátko pred začiatkom štrajku učiteľov. Aká bude vaša odpoveď na ich požiadavku?
Aká požiadavka? (Úsmev.)
.na vyššie platy.
Oni hovoria o desaťpercentnom zvýšení platov, ktoré som dal do svojich priorít a stotožnil sa s nimi aj pán minister financií.
.čiže platy učiteľov pôjdu hore?
Áno, v prvom rade ide o platy učiteľov, a o sociálne štipendiá pre vysokoškolákov. Lebo narastá počet študentov zo sociálne znevýhodneného prostredia. A tretia vec je veda a výskum. Dal som si medzi priority tieto tri veci.
.môžete povedať, že požiadavku štrajkujúcich učiteľov na zvýšenie platov o desať percent v budúcom roku splníte?
No, ja na nich budem trvať, ale viete, v akých časoch žijeme, kľúčová bude situácia v rozpočte z hľadiska konsolidácie. Ale mám prisľúbené, že keď sa nejaké zdroje nájdu, školstvo bude riešené prioritne. To je pre mňa dôležité. Navyše, pán minister financií mi stále pripomína, že pochádza z učiteľskej rodiny. Túto tému naozaj nepodceňujeme.
.jedna vec je zvyšovanie celkového balíka na učiteľské platy, druhá vec sú systémovejšie zmeny. Ste za zrušenie tabuľkových platov, ktoré pri ohodnocovaní najlepších učiteľov zväzujú riaditeľom ruky?
Za tarifnými platmi stoja odborári aj zriaďovatelia. A stoja za nimi aj mnohí učitelia, lebo majú istotu.
.a váš názor?
V tomto prvom roku treba dať peniaze do tarifných platov, v ďalšom roku do motivácie, aby mal riaditeľ možnosť pridať kvalitným učiteľom. Chcem posilňovať netarifnú zložku a v tom mám dohodu aj s odborármi. A musíme urobiť niečo aj s tým, ako nám klesá počet žiakov. Aby sa nestalo to, čo v Turčianskom regióne, že mám 780 absolventom základných škôl za minulý školský rok a ponúknutých miest na stredných školách je 1 420.
.čiže učiteľov bude menej?
Vo Fínsku je na učiteľa výber, a preto sú aj lepšie zaplatení. My máme sedem pedagogických fakúlt, chrlia množstvo učiteľov, ktorých školstvo ani nevie absorbovať.
.väčšina absolventov však nejde učiť do škôl.
Ja viem. Lebo zamestnávateľa, a v tom robia chybu aj orgány štátnej správy, zaujíma len to, či má uchádzač vysokú školu, a nie to, akú má školu, kde ju absolvoval.
.chcete teda rušiť pedagogické vysoké školy?
Pôjdem aj touto cestou, ale musí dozrieť doba.
.ešte k platom: vedeli by ste si predstaviť aj regionálne diferencované platy?
Ja si ešte pamätám z bývalého režimu, že keď išli učiť učitelia do zaostalej oblasti, mali niečo pridané.
.ale teraz by to bolo naopak. Mali by pridané všetci, ale ešte viac tí, ktorí žijú regiónoch, kde sú nároky na život vyššie. Päťsto eur v Humennom je čosi iné ako päťsto eur v Bratislave.
Viem si to predstaviť, ale najmä chcem, aby tie problémy začali s nami riešiť samosprávy.
.často hovoríte, že chcete, aby normatívy nešli na školy len podľa počtu žiakov, ale aj podľa kvality. To znie síce skvele, ale ako to chcete nastaviť?
To je jedna z úloh, ktorú dostane nový tím na Štátnom pedagogickom ústave. Musia jasne zadefinovať, ako merať kvalitu v regionálnom školstve. Kvalita vzdelávanie sa naozaj meria veľmi ťažko.
.skúste naznačiť, aké kritériá by mali v rámci nových normatívov zavážiť.
Pre mňa je dôležité, ako sa školy zhostia toho, aby sa vytvoril väčší priestor pre technické a prírodné vedy a aby mali absolventi absorbčné schopnosti na trhu práce.
.vy teda chcete po novom ohodnocovať školy podľa toho, ako budú posilňovať prírodovedné predmety a oslabovať spoločenské vedy?
Poviem príklad: na gymnáziách tá merateľnosť bude aj podľa toho, či si zriadia prírodovednú triedu, alebo nezriadia. Či bude, alebo nebude vyvážený počet študentov prírodovedných a spoločenskovedných predmetov
.naozaj si vážne myslíte, že toto kritérium bude zárukou vyššej kvality?
Ale ja chcem, aby sa dobre učila aj angličtina, aby sa dobre učil materinský jazyk, aby vedeli vysvetliť prečítaný text. Pozrite sa, nás neuživí virtuálny svet. Vážim si sociológov, kňazov, archeológov, historikov, ale nemôže to prevažovať. Je to vec nastavenia, senzibilizácie spoločnosti, nie príkazu. Aj rodičia musia pochopiť, že ich deti sa budú mať lepšie, keď budú mať prácu.
.ste v konflikte so súkromnými a cirkevnými školami pre návrh zákona, na základe ktorého by mali VÚC rozhodovať o otváraní prvých ročníkov aj neštátnych škôl. Prečo ste predložili taký zákon, ktorý dáva VÚC priveľkú moc zvýhodňovať školy, ktorých sú ony zriaďovateľom?
Keby som bol Václav Klaus, povedal by som, že je to „hlboké nedorozumenie“. Nemôže sa stať to, čo sa nám stalo teraz v Kolárove, že jedna úradníčka rozhodla o zániku niektorých odborov. To nemôže byť na rozhodovaní jedného úradníka.
.ale veď touto cestou sa chcete vydať.
Nie. O prípadnom zrušení školy bude rozhodovať rada, v ktorej budú mať zastúpenie aj súkromné a cirkevné školy. A potom to pôjde na do regionálneho parlamentu a tam sa musí rozhodnúť trojpätinovou väčšinou. Musí tam byť zhoda, teda nepôjde o žiadnu svojvôľu úradníka. A ak dotyčný zriaďovateľ nadobudne pocit, že sa udiala skrivodlivosť, má možnosť odvolať sa k ministrovi a ten rozhodne, či odvolanie je oprávnené. Tak som to tento rok urobil s jednou základnou školou v Prievidzi, ktorú zrušila primátorka. Bola to najlepšia škola v okolí a nechcel som, aby zanikla.
.predstavte si, že ste už štyri roky ministrom. Čo chcete za sebou vidieť?
Vyššie platy učiteľov a nový spoločenský status učiteľov. Revitalizáciu základného aj stredného školstva. Nový vysokoškolský zákon európskeho rázu, konkurzy na profesorské miesta. A chcem, aby sa znížil počet vysokých škôl či odborov. Keby ste videli, do akej dediny ja podpisujem akreditácie detašovaných pracovísk nielen súkromných, ale aj verejných škôl, tak by ste sa chytali za hlavu spolu so mnou.
Dušan Čaplovič/
Narodil sa v roku 1946, vyštudoval historické vedy a archeológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Začínal vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Od roku 1980 pracoval v Archeologickom ústave SAV, najprv v Košiciach, potom sa stal vedeckým tajomníkom a zástupcom riaditeľa tohto ústavu, kde pôsobil až do roku 2002. Pôsobil aj vo vedení SAV v Bratislave a získal titul DrSc. V roku 2002 vstúpil do politiky a stal sa poslancom NR SR za Smer. Je podpredsedom Smeru. Od roku 2006 – 2009 bol podpredsedom vlády. V rokoch 2010 – 2012 bol predsedom Školského výboru NR SR.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.