Po prehratom zápase s Donbassom nám bolo všetkým jasné, že si jednoducho nemôžeme dovoliť robiť chyby. V tejto lige ich totiž protihráči vedia využiť efektívnejšie, než v iných európskych ligách. Gólom sa síce nekončí každá, ale skoro každá väčšia chyba.
Proti Rige, ktorá hrá disciplinovaný hokej založený na dobrom korčuľovaní, sme sa teda chceli v prvom rade vyvarovať hrubých defenzívnych chýb. Napriek tomu sme sa jednej dopustili hneď na začiatku, a tak sme už v desiatej sekunde prehrávali. Bol to dôsledok istej nepripravenosti na úvod zápasu a tiež neskúsenosti a nervozity mužstva, ktoré sa s KHL len začína zoznamovať. Práve na takýchto situáciách sa hráči postupne učia, čo všetko sa môže stať, ako sa treba pripraviť do zápasu a podobne.
Ale pozitívne bolo, že ani po takom zlom začiatku sme nezložili zbrane, že sme dokázali ten zápas vyrovnať a získať aspoň jeden bod. Rozhodovalo sa až v trestných strieľaniach a v nich sme, samozrejme, chceli vyhrať a získať dva body, ale to nie vždy vyjde.
V zápase s Rigou sme urobili okrem toho nešťastného úvodu aj viacero iných chýb, ktoré s nami tréneri podrobne rozobrali na videu a v treťom zápase som mal pocit, že sme sa dokázali poučiť a že sme hrali zas o voľačo lepšie. A proti Spartaku Moskva sme museli hrať naozaj čo najlepšie. Je to silné mužstvo, ktoré navyše vstúpilo do tohto ročníka KHL dvoma víťazstvami. V prvom kole vyhral Spartak v moskovskom derby nad CSKA, v druhom kole porazil Lev Praha. Do Bratislavy teda prišlo rozbehnuté mužstvo, ktoré navyše výborne zachytal brankár, takže prvý gól padol až úplne na konci druhej tretiny. Bohužiaľ, do našej siete.
V kabíne sme si uvedomili, že ak nechceme prehraťtretí raz po sebe a mať po troch domácich zápasoch v tabuľke iba jeden bod, tak musíme zabrať úplne naplno. A naozaj, nasadenie sa zvýšilo, myslím, že sme mali prevahu, a zdalo sa, že je len otázkou času, kedy dáme gól. Ale priznám sa, že ako ten čas ubiehal, tak som už tomu prestával veriť. Čím ďalej, tým viac som mal pocit, že už to ubetónujú. Ale nakoniec sa nám podarilo krátko pred koncom ten jeden gól dať, takže sa opäť išlo do predĺženia a samostatných nájazdov, ktoré sme tentoraz vyhrali my.
To, že výsledky a aj výkon sa postupne vylepšujú a gradujú, je istým prísľubom do budúcnosti. Už sme prehrali v riadnom hracom čase, prehrali v samostatných nájazdoch a aj vyhrali v samostatných nájazdoch, tak hádam už príde aj výhra v riadnom hracom čase a s ňou prvý zisk plných troch bodov.
Proti Rige, ktorá hrá disciplinovaný hokej založený na dobrom korčuľovaní, sme sa teda chceli v prvom rade vyvarovať hrubých defenzívnych chýb. Napriek tomu sme sa jednej dopustili hneď na začiatku, a tak sme už v desiatej sekunde prehrávali. Bol to dôsledok istej nepripravenosti na úvod zápasu a tiež neskúsenosti a nervozity mužstva, ktoré sa s KHL len začína zoznamovať. Práve na takýchto situáciách sa hráči postupne učia, čo všetko sa môže stať, ako sa treba pripraviť do zápasu a podobne.
Ale pozitívne bolo, že ani po takom zlom začiatku sme nezložili zbrane, že sme dokázali ten zápas vyrovnať a získať aspoň jeden bod. Rozhodovalo sa až v trestných strieľaniach a v nich sme, samozrejme, chceli vyhrať a získať dva body, ale to nie vždy vyjde.
V zápase s Rigou sme urobili okrem toho nešťastného úvodu aj viacero iných chýb, ktoré s nami tréneri podrobne rozobrali na videu a v treťom zápase som mal pocit, že sme sa dokázali poučiť a že sme hrali zas o voľačo lepšie. A proti Spartaku Moskva sme museli hrať naozaj čo najlepšie. Je to silné mužstvo, ktoré navyše vstúpilo do tohto ročníka KHL dvoma víťazstvami. V prvom kole vyhral Spartak v moskovskom derby nad CSKA, v druhom kole porazil Lev Praha. Do Bratislavy teda prišlo rozbehnuté mužstvo, ktoré navyše výborne zachytal brankár, takže prvý gól padol až úplne na konci druhej tretiny. Bohužiaľ, do našej siete.
V kabíne sme si uvedomili, že ak nechceme prehraťtretí raz po sebe a mať po troch domácich zápasoch v tabuľke iba jeden bod, tak musíme zabrať úplne naplno. A naozaj, nasadenie sa zvýšilo, myslím, že sme mali prevahu, a zdalo sa, že je len otázkou času, kedy dáme gól. Ale priznám sa, že ako ten čas ubiehal, tak som už tomu prestával veriť. Čím ďalej, tým viac som mal pocit, že už to ubetónujú. Ale nakoniec sa nám podarilo krátko pred koncom ten jeden gól dať, takže sa opäť išlo do predĺženia a samostatných nájazdov, ktoré sme tentoraz vyhrali my.
To, že výsledky a aj výkon sa postupne vylepšujú a gradujú, je istým prísľubom do budúcnosti. Už sme prehrali v riadnom hracom čase, prehrali v samostatných nájazdoch a aj vyhrali v samostatných nájazdoch, tak hádam už príde aj výhra v riadnom hracom čase a s ňou prvý zisk plných troch bodov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.