Získajú Katalánci nezávislosť?
Španielsko očakáva balíček pomoci od eurozóny v hodnote až 60 miliárd eur, ktorý sa má použiť na pomoc krízou postihnutým bankám. Španielska vláda sa odhodlala na ekonomické reformy, ktoré sú potrebné, aby mohla byť prijímateľkou finančnej pomoci pre banky. A hoci to premiér Mariano Rajoy dlho vylučoval, je reálna možnosť, že Španielsko bude štvrtou ekonomikou eurozóny, ktorá bude potrebovať celkový záchranný balíček. Na uliciach Madridu medzitým protestujú ľudia, pobúrení vyhliadkou na ďalšie vládne šetrenie, ktoré sa prejaví škrtmi štátnych výdavkov a zvyšovaním daní. Ako tieto fakty, pre Madrid nepochybne nepríjemné, súvisia s Katalánskom a jeho obnovenými snahami o osamostatnenie?
Celkom jednoducho. Katalánsko patrí k bohatším regiónom a tak tradičná, kultúrne aj politicky podmienená nedôvera k centru, sa momentálne posilňuje aj ekonomickými sťažnosťami. Katalánci majú silný dojem, že na centrum čoraz viac doplácajú. Katalánsko, samo osebe bohaté, má totiž najvyšší dlh zo všetkých španielskych regiónov, a panuje tu presvedčenie, že na vine je centrálna vláda v Madride. Predminulý týždeň sa odhadom až 1,5 milióna ľudí zišlo na demonštrácii v Barcelone a hlasno volalo po nezávislosti. (Celkovo je Kataláncov 7,5 milióna.) Približne 50 percent Kataláncov by podľa prieskumov verejnej mienky momentálne súhlasilo s odtrhnutím Katalánska od Španielska. V tejto situácii Barcelona od Madridu dôrazne žiadala aspoň istú daňovú autonómiu, teda zmenu súčasného stavu, ktorý považujú Katalánci za ožobračovanie svojho regiónu. Katalánsko, ktorého ekonomika predstavuje pätinu tej španielskej, dnes najskôr odvádza dane do centra a až potom získava peniaze, ktoré vybralo – ale nie všetky – naspäť. Takto vlastne dotuje zvyšok Španielska. Katalánci by dali prednosť tomu, aby svoje dane vyberali sami, a z nich určitú časť posielali do centra. To však, tvrdí premiér Mariano Rajoy, nezodpovedá španielskej ústave. Ústava je podľa katalánskeho prezidenta Artura Masa, plodom centralizačného myslenia a obáv z nepokojov, ktoré prevládli po smrti diktátora Franca. Mas vyzýva, že je načase ju zmeniť a treba začať ekonomickou slobodou pre Katalánsko. Ak to Madrid nechce rešpektovať, Katalánci budú považovať cestu k svojej nezávislosti za otvorenú.
.mg
Iránske zbrane
Štyri západné veľmoci obvinili Irán z vyvážania zbraní do Sýrie. USA, Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko zároveň vyjadrili obavy z toho, že Irán vystupňoval svoje zakázané jadrové aktivity. Podľa americkej veľvyslankyne pri OSN Susan Riceovej je Sýria dnes hlavným odberateľom iránskych zbraní a vďaka Sýrii sa Asadov režim stále drží pri moci.
.mg
Kde bol?
Čínsky viceprezident, ktorý sa má o pár týždňov stať prezidentom Číny Si Ťin-pching sa na dva týždne stratil z verejného života. Podozrenia, s čím jeho absencia súvisela, sa pokúsil prekryť tvrdým útokom na Japonsko. Tokio by podľa neho malo brzdiť a v spore o ostrovy Senkaku nepodkopávať čínsku suverenitu. Slová prišli po týždni násilných demonštrácií vo viacerých čínskych mestách.
.jd
Bioregulácia
Európska komisia navrhuje stanoviť strop vo využívaní biopalív, po novom by mal byť podiel biopalív na trhu menší ako päť percent. Je to reakcia na zvýšené využívanie poľnohospodárskych produktov na palivá, čo znižovalo potravinársku produkciu a zvyšovalo ceny potravín. Potrebné rozhodnutie prišlo ako reakcia na úspešnú kampaň organizácii bojujúcich proti chudobe.
.jd
Metanol
V súvislosti s metanolovou aférou bolo do piatku v Česku obvinených 39 osôb. Polícia pri razii v Opave objavila „podozrivé tekutiny“ v množstve asi šesťtisíc litrov. Minister zdravotníctva Heger chce zrušiť prohibíciu, až keď bude trh s alkoholom bezpečný. Metanol zanechal v Česku zatiaľ 23 obetí na životoch, viacerí ľudia sú v kritickom stave a mnohí zostanú ťažko postihnutí.
.mg
Nežmurkáme
Zástupkyňa lídra Labouristickej strany, Harriet Harman, odpovedala cez médiá na špekulácie o tom, že po budúcich voľbách sa pripravuje koalícia labouristov s Liberálnodemokratickou stranou. „Nežmurkáme na seba, nedávame si znamenia, nehráme žiadne politické hry, nemáme spolu žiadnu utajenú agendu a koaličné úmysly,“ povedala v rozhovore pre Independent. Šéf „libdemu“ Nick Clegg už pritom otvorene dvorí labouristom.
.mg
Jean-Marc Ayrault/
Francúzsky premiér obhajoval rozhodnutie časopisu Charlie Hebdo uverejniť karikatúry proroka Mohameda. Vyhlásil, že vo Francúzsku je garantovaná sloboda prejavu. Satirický časopis mal vlani pre vydanie karikatúr proroka Mohameda vypálenú redakciu.
Julia Gillardová/
Austrálsky parlament hlasoval o zákone, ktorý mal schváliť novú definíciu manželstva, ktorá by sa vzťahovala aj na osoby rovnakého pohlavia. Zákon neprešiel, za bolo 42, proti 98 poslancov. Proti bola aj premiérka Julia Gillardová a líder opozície Tony Abbott.
Mitt Romney/
Romney vyhlásil, že polovicou voličov sa nezaoberá, pretože neplatia dane z príjmu, a tak či tak budú voliť Baracka Obamu. Zle zhodnotil demografiu – mnohí obyvatelia chudobných regiónov volia tradične republikánov. V prieskumoch za Obamom stále zaostáva.
Španielsko očakáva balíček pomoci od eurozóny v hodnote až 60 miliárd eur, ktorý sa má použiť na pomoc krízou postihnutým bankám. Španielska vláda sa odhodlala na ekonomické reformy, ktoré sú potrebné, aby mohla byť prijímateľkou finančnej pomoci pre banky. A hoci to premiér Mariano Rajoy dlho vylučoval, je reálna možnosť, že Španielsko bude štvrtou ekonomikou eurozóny, ktorá bude potrebovať celkový záchranný balíček. Na uliciach Madridu medzitým protestujú ľudia, pobúrení vyhliadkou na ďalšie vládne šetrenie, ktoré sa prejaví škrtmi štátnych výdavkov a zvyšovaním daní. Ako tieto fakty, pre Madrid nepochybne nepríjemné, súvisia s Katalánskom a jeho obnovenými snahami o osamostatnenie?
Celkom jednoducho. Katalánsko patrí k bohatším regiónom a tak tradičná, kultúrne aj politicky podmienená nedôvera k centru, sa momentálne posilňuje aj ekonomickými sťažnosťami. Katalánci majú silný dojem, že na centrum čoraz viac doplácajú. Katalánsko, samo osebe bohaté, má totiž najvyšší dlh zo všetkých španielskych regiónov, a panuje tu presvedčenie, že na vine je centrálna vláda v Madride. Predminulý týždeň sa odhadom až 1,5 milióna ľudí zišlo na demonštrácii v Barcelone a hlasno volalo po nezávislosti. (Celkovo je Kataláncov 7,5 milióna.) Približne 50 percent Kataláncov by podľa prieskumov verejnej mienky momentálne súhlasilo s odtrhnutím Katalánska od Španielska. V tejto situácii Barcelona od Madridu dôrazne žiadala aspoň istú daňovú autonómiu, teda zmenu súčasného stavu, ktorý považujú Katalánci za ožobračovanie svojho regiónu. Katalánsko, ktorého ekonomika predstavuje pätinu tej španielskej, dnes najskôr odvádza dane do centra a až potom získava peniaze, ktoré vybralo – ale nie všetky – naspäť. Takto vlastne dotuje zvyšok Španielska. Katalánci by dali prednosť tomu, aby svoje dane vyberali sami, a z nich určitú časť posielali do centra. To však, tvrdí premiér Mariano Rajoy, nezodpovedá španielskej ústave. Ústava je podľa katalánskeho prezidenta Artura Masa, plodom centralizačného myslenia a obáv z nepokojov, ktoré prevládli po smrti diktátora Franca. Mas vyzýva, že je načase ju zmeniť a treba začať ekonomickou slobodou pre Katalánsko. Ak to Madrid nechce rešpektovať, Katalánci budú považovať cestu k svojej nezávislosti za otvorenú.
.mg
Iránske zbrane
Štyri západné veľmoci obvinili Irán z vyvážania zbraní do Sýrie. USA, Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko zároveň vyjadrili obavy z toho, že Irán vystupňoval svoje zakázané jadrové aktivity. Podľa americkej veľvyslankyne pri OSN Susan Riceovej je Sýria dnes hlavným odberateľom iránskych zbraní a vďaka Sýrii sa Asadov režim stále drží pri moci.
.mg
Kde bol?
Čínsky viceprezident, ktorý sa má o pár týždňov stať prezidentom Číny Si Ťin-pching sa na dva týždne stratil z verejného života. Podozrenia, s čím jeho absencia súvisela, sa pokúsil prekryť tvrdým útokom na Japonsko. Tokio by podľa neho malo brzdiť a v spore o ostrovy Senkaku nepodkopávať čínsku suverenitu. Slová prišli po týždni násilných demonštrácií vo viacerých čínskych mestách.
.jd
Bioregulácia
Európska komisia navrhuje stanoviť strop vo využívaní biopalív, po novom by mal byť podiel biopalív na trhu menší ako päť percent. Je to reakcia na zvýšené využívanie poľnohospodárskych produktov na palivá, čo znižovalo potravinársku produkciu a zvyšovalo ceny potravín. Potrebné rozhodnutie prišlo ako reakcia na úspešnú kampaň organizácii bojujúcich proti chudobe.
.jd
Metanol
V súvislosti s metanolovou aférou bolo do piatku v Česku obvinených 39 osôb. Polícia pri razii v Opave objavila „podozrivé tekutiny“ v množstve asi šesťtisíc litrov. Minister zdravotníctva Heger chce zrušiť prohibíciu, až keď bude trh s alkoholom bezpečný. Metanol zanechal v Česku zatiaľ 23 obetí na životoch, viacerí ľudia sú v kritickom stave a mnohí zostanú ťažko postihnutí.
.mg
Nežmurkáme
Zástupkyňa lídra Labouristickej strany, Harriet Harman, odpovedala cez médiá na špekulácie o tom, že po budúcich voľbách sa pripravuje koalícia labouristov s Liberálnodemokratickou stranou. „Nežmurkáme na seba, nedávame si znamenia, nehráme žiadne politické hry, nemáme spolu žiadnu utajenú agendu a koaličné úmysly,“ povedala v rozhovore pre Independent. Šéf „libdemu“ Nick Clegg už pritom otvorene dvorí labouristom.
.mg
Jean-Marc Ayrault/
Francúzsky premiér obhajoval rozhodnutie časopisu Charlie Hebdo uverejniť karikatúry proroka Mohameda. Vyhlásil, že vo Francúzsku je garantovaná sloboda prejavu. Satirický časopis mal vlani pre vydanie karikatúr proroka Mohameda vypálenú redakciu.
Julia Gillardová/
Austrálsky parlament hlasoval o zákone, ktorý mal schváliť novú definíciu manželstva, ktorá by sa vzťahovala aj na osoby rovnakého pohlavia. Zákon neprešiel, za bolo 42, proti 98 poslancov. Proti bola aj premiérka Julia Gillardová a líder opozície Tony Abbott.
Mitt Romney/
Romney vyhlásil, že polovicou voličov sa nezaoberá, pretože neplatia dane z príjmu, a tak či tak budú voliť Baracka Obamu. Zle zhodnotil demografiu – mnohí obyvatelia chudobných regiónov volia tradične republikánov. V prieskumoch za Obamom stále zaostáva.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.