Aj týmto sme sa zaradili medzi krajiny, ktoré sú vnímavé voči porušovaniu ľudských práv. Pochopiteľne, bolo by naivné očakávať, že ajatolláhovia si pod dojmom listu z Bratislavy vstúpia do svedomia. No božie mlyny melú aj pre nich pomaly a vytrvalo. Bahaistická viera je najmladšie svetové náboženstvo, ktorého dejiny sa začali písať v roku 1844. Jej zakladateľom bol Bahá´u´lláh z Teheránu vo vtedajšej Perzii. V Iráne predstavuje bahaistické spoločenstvo najväčšiu náboženskú menšinu. V tamojších väzniciach sa v súčasnosti nachádza viac ako sto ľudí, hlásiacich sa k tomuto spoločenstvu. Bahaizmus pritom hlása porozumenie, mier a jednotu medzi ľuďmi a náboženstvami sveta. No v Iráne sú považovaní za nepriateľov, špiónov Izraela.
Ak sa povie Irán, prvou asociáciou je strach z jadrovej bomby a zvažovanie útoku Izraela. Je tu ešte čosi. Iránska vláda ostatných vyše tridsať rokov systematicky odopiera právo na vzdelanie viac ako 300-tisícovej skupine obyvateľsva krajiny iba na základe ich príslušnosti k bahaistickému spoločenstvu. Skupinu desiatich statočných iránskych učiteliek vo veku od 17 do 57 rokov odsúdili v júni 1983 na smrť obesením za údajný zločin výučby náboženstva v duchu zásad bahaistickej viery. Nasledovala ich verejná poprava, ktorej sa mohli vyhnúť, ak by sa od svojej viery dištancovali. Neurobili to. Pripomína vám to niečo?
V rokoch 1978 až 1998 bolo v Iráne popravených približne dvesto bahaistov a viac ako tisíc ich uväznili. V auguste 1980 bez akejkoľvek stopy zmizla kompletná 9-členná Národná duchovná rada. Následne síce Rada zvolila nových členov, došlo však opäť k únosu a poprave ôsmich z nich. V roku 1980 bolo v krajine zabitých 24 bahaistov, o rok neskôr dvakrát toľko. V priebehu 80. rokov prišlo o prácu vo vládnych a vzdelávacích inštitúciách odhadom až desaťtisíc členov tohto náboženstva. Aj o tom je list do Teheránu, list oprávnene rozhorčený.
Ak sa povie Irán, prvou asociáciou je strach z jadrovej bomby a zvažovanie útoku Izraela. Je tu ešte čosi. Iránska vláda ostatných vyše tridsať rokov systematicky odopiera právo na vzdelanie viac ako 300-tisícovej skupine obyvateľsva krajiny iba na základe ich príslušnosti k bahaistickému spoločenstvu. Skupinu desiatich statočných iránskych učiteliek vo veku od 17 do 57 rokov odsúdili v júni 1983 na smrť obesením za údajný zločin výučby náboženstva v duchu zásad bahaistickej viery. Nasledovala ich verejná poprava, ktorej sa mohli vyhnúť, ak by sa od svojej viery dištancovali. Neurobili to. Pripomína vám to niečo?
V rokoch 1978 až 1998 bolo v Iráne popravených približne dvesto bahaistov a viac ako tisíc ich uväznili. V auguste 1980 bez akejkoľvek stopy zmizla kompletná 9-členná Národná duchovná rada. Následne síce Rada zvolila nových členov, došlo však opäť k únosu a poprave ôsmich z nich. V roku 1980 bolo v krajine zabitých 24 bahaistov, o rok neskôr dvakrát toľko. V priebehu 80. rokov prišlo o prácu vo vládnych a vzdelávacích inštitúciách odhadom až desaťtisíc členov tohto náboženstva. Aj o tom je list do Teheránu, list oprávnene rozhorčený.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.