Delta sa mi páči aj nepáči

.ako ste sa stali námorníkom?
To už bohvie, sudičky mi priadli chodník života a nejako sa zmýlili. Pochádzam zo slovenskej dediny Nadlak na severozápade Rumunska. Povedali: dajme tomuto, aby už nebol ako jeho predkovia sedliak či robotník, ale stane sa z neho tulák námorník. Desať rokov som bol na Dunaji, najprv vojak, potom v civile.

.čo ste robili?
Porozdeľovali nás na rôzne remeslá, čo sú potrebné pri námorníkoch. Jeden kormidelník, druhý signalizátor. Mňa zadelili k mínolovcom.

.na ktorom úseku Dunaja ste boli?
Pôvodne sme ostali v Galaci, pracovali sme až po Turnu Severin. V rokoch 1950 až 1952 sme od jari do jesene hľadali v Dunaji pozostatky mín po vojne. Stalo sa, že dva po sebe idúce člny vybuchli a potopili sa.

.ako ste hľadali a zneškodňovali míny?
Bolo to dosť primitívne. Využívali sa magnetické vlny. Cez druhú svetovú vojnu mali míny 100 až 300 kíl trhaviny TNT, boli uložené na dne. Keď prešiel ponad ne silnejší magnetický tlak, tak ako na hodinách na nich preskočilo. Boli robené tak, aby nevybuchli pod prvou loďou, ktorá ponad ne prepláva.

.kto kládol za vojny do Dunaja míny?
Mohli byť anglické alebo americké, ako pozostatky po bombardovaní, a mohli byť aj nemecké. Nikto to tam z vody nevyberal a neskúmal. Keď Rumunsko bojovalo na Done a na Volge s Ruskom, tak Američania  nás bombardovali. Okolo Bukurešti a Ploešti hádzali výbušné bomby, na Dunaj aj míny. Nemci počas ich odchodu v auguste 1944 mohli tiež naklásť míny – aby ich nemohli prenasledovať.

.čo presne ste museli urobiť, aby ste zneškodnili mínu v Dunaji?
Musela vybuchnúť, iná možnosť nebola. Malá loď sa položila do magnetického zariadenia, namerali sa póly a obkrútila sa hrubými drôtmi. Kde bol pozitív, tam sa položil negatív – a naopak. Tak sa magnetizmus neutralizoval. Za takú loď sa zapojila iná, určená do starého železa, kde sa, naopak, póly zosilnili, aby pritiahli mínu z dna rieky. Takže prvá ťažná loď sa odmagnetizovala a tá druhá, na 150-metrovom lane, naopak, zmagnetizovala. Tá vybuchla.

.kedysi patrilo Rumunsko medzi svetové námorné veľmoci. Čo sa stalo, že to tak upadlo?
Áno, mali sme dosť silnú flotilu po vojne. Štyridsať rybolovných lodí, dvanásť transportérov s chladiacim zariadením a mnoho lodí veľkých až do 150-tisíc ton, naftovníky, minerálniky. Lenže postupne sa nič neopravovalo, lode zostareli. Najhoršie bolo, že niektoré sa lacno popredali. Obviňujú z toho dnešného prezidenta Basesca.

.ťahá vás to ešte na Dunaj?
Už som na penzii. Na Dunaji som bol ako sedliacky syn nútený učiť sa všetko od základov. Mal som povesť usilovného Slováka. V roku 1972 ma odvelili na štyri mesiace do delty, k ministerstvu zdravotníctva s dvoma loďami, s ktorými som zaisťoval zásobovanie pre účely lekárskych prehliadok. Neskôr som po delte sprevádzal vysokopostavených súdruhov z Bukurešti, ministrov a generálov s rodinami. Na rybolov, veľa sa tam pilo.

.delta sa vám ako páči?
Nepoviem ani páči, ani nepáči. V lete som tu zažil tisíce komárov. Toto je najmladšia krajina v Európe, kde sa každý rok priplaví niekoľko miliónov tón nánosov.

.do delty v minulosti posielali zločincov i chorých na lepru. Zažili ste aj to?
Za Ceaušesca tam boli dve kolónie politických trestancov. Jedna pri dedine Tataru. Nosil som do Tulcei krv trestancov na analýzu. A keď som na druhý deň išiel späť, tam už neboli mená, ale iba čísla a krížiky – zomreli.

.čo to znamenalo?
Syfilis. Trestancov na druhom mieste, v Periprave, držali obyčajne na lodiach. Mali sme tam sedem rokov príbuzného za to, že sympatizoval s legionárnou stranou. Okolo Braile je jeden ostrov, tam trestanci intelektuáli robili hrádze; profesori, kňazi, doktori, dôstojníci. A tam aj mreli. Ako Rázus písal: Za cudzích sme mreli, dnes žiť, pre seba žiť chceme, otroci sme boli dosiaľ, viacej nebudeme.

.nemohli ujsť?
A kde? Do Sovietskeho zväzu? Sekali trstinu a viazali ju drôtom.