V Minsku majú novú pätnásťtisícovú halu, ktorá bola vypredaná, takže hneď v prvom zápase vonku sme zažili naozaj búrlivé prostredie. Zápas sme začali výborne a v prvej tretine sme boli jasne lepší, na ľade sme dominovali a vyhrávali sme 2:0. Ale potom sme znovu takými malými výpadkami dostali súpera na koňa a bolo vyrovnané. Po druhej tretine nám tréner poriadne vyčistil hlavy, ale ešte stále nebolo nič stratené. Bohužiaľ, v tretej tretine nás rozhodca hodil do troch, dostali sme z toho gól, a potom už bolo veľmi ťažké ten zápas otočiť. Škoda. Siahali sme po bodoch a minimálne na jeden bod sme tam podľa mňa mali. Myslím, že v Minsku sme zaplatili ďalšiu časť nováčikovskej dane. Na to, aby mužstvo vyhrávalo vonku v KHL o dva góly a dokázalo to s prehľadom udržať, zrejme treba mentálne postupne dozrieť.
Podarilo sa nám to hneď v ďalšom zápase v Čechove. Tam sme tiež viedli o dva góly a dokázali sme ešte jeden pridať a udržať to až do konca. Väčšinu zápasu sme mali hru pod kontrolou. Čechov hrá iný hokej ako väčšina mužstiev v KHL, majú taký kanadskejší štýl, a to vrátane nejakých bitkárov. Vedeli sme o tom a dôkladne sme sa na to pripravili. Podstatné bolo, aby sme dokázali hrať svoj hokej a neprispôsobovali sa ich štýlu hry. Nešli sme do otĺkačiek, bitiek a šarvátok, takže sa im nepodarilo rozhodiť nás a psychicky nás odkloniť od hokeja. Do bitky sa pustil len Martin Štajnoch, ale to bolo správne, pretože bránil brankára po úplne zámernom faule. Mimochodom, potom sme hrali asi deväť minút v kuse presilovku a práve vtedy mal súper najviac šancí. Keď sa mužstvo nechá psychicky rozladiť, tak mu niekedy nepomôže ani početná prevaha.
Hneď po zápase sme sa pobalili a išli do Moskvy na letisko, pretože o dva dni nás čakal doma jeden z najsilnejších súperov v celej KHL – SKA Petrohrad. Potrebovali sme byť doma čo najskôr, aby sme sa na tento ťažký zápas čo najlepšie pripravili, a namiesto toho sme trčali na letisku šesť hodín a čakali, kým po nás príde lietadlo. Domov sme prišli v nedeľu ráno o piatej, v pondelok večer sme mali hrať. Takže prípravu na Petrohrad sme nemali ideálnu, ale našťastie sa to v tom zápase nijako neprejavilo.
Taký zápas, ako ten s Petrohradom, v takom tempe, to som už roky nezažil. Súper má mimoriadne kvalitný káder a jeho hra tomu zodpovedala, ale aj my sme hrali dobre. Veľmi nám tentoraz pomohlo domáce prostredie. Hrali sme pred plným domom a ľudia nám dodávali energiu úplne neskutočným spôsobom. V nesmierne dramatickom závere sme nakoniec vyhrali v riadnom hracom čase nad jedným z najväčších favoritov celej súťaže.
Pre mňa je na celej tejto skúsenosti najdôležitejšie asi to, ako dokázalo mužstvo pretaviť tú prirodzenú nahnevanosť po peripetiách na ceste z Moskvy do vynikajúceho výkonu na ľade. Myslím, že po takom výkone by nám ľudia tlieskali, aj keby sme body nezískali. No a s tými bodmi je to ešte krajšie.
Autor je hráč HC Slovan.
Podarilo sa nám to hneď v ďalšom zápase v Čechove. Tam sme tiež viedli o dva góly a dokázali sme ešte jeden pridať a udržať to až do konca. Väčšinu zápasu sme mali hru pod kontrolou. Čechov hrá iný hokej ako väčšina mužstiev v KHL, majú taký kanadskejší štýl, a to vrátane nejakých bitkárov. Vedeli sme o tom a dôkladne sme sa na to pripravili. Podstatné bolo, aby sme dokázali hrať svoj hokej a neprispôsobovali sa ich štýlu hry. Nešli sme do otĺkačiek, bitiek a šarvátok, takže sa im nepodarilo rozhodiť nás a psychicky nás odkloniť od hokeja. Do bitky sa pustil len Martin Štajnoch, ale to bolo správne, pretože bránil brankára po úplne zámernom faule. Mimochodom, potom sme hrali asi deväť minút v kuse presilovku a práve vtedy mal súper najviac šancí. Keď sa mužstvo nechá psychicky rozladiť, tak mu niekedy nepomôže ani početná prevaha.
Hneď po zápase sme sa pobalili a išli do Moskvy na letisko, pretože o dva dni nás čakal doma jeden z najsilnejších súperov v celej KHL – SKA Petrohrad. Potrebovali sme byť doma čo najskôr, aby sme sa na tento ťažký zápas čo najlepšie pripravili, a namiesto toho sme trčali na letisku šesť hodín a čakali, kým po nás príde lietadlo. Domov sme prišli v nedeľu ráno o piatej, v pondelok večer sme mali hrať. Takže prípravu na Petrohrad sme nemali ideálnu, ale našťastie sa to v tom zápase nijako neprejavilo.
Taký zápas, ako ten s Petrohradom, v takom tempe, to som už roky nezažil. Súper má mimoriadne kvalitný káder a jeho hra tomu zodpovedala, ale aj my sme hrali dobre. Veľmi nám tentoraz pomohlo domáce prostredie. Hrali sme pred plným domom a ľudia nám dodávali energiu úplne neskutočným spôsobom. V nesmierne dramatickom závere sme nakoniec vyhrali v riadnom hracom čase nad jedným z najväčších favoritov celej súťaže.
Pre mňa je na celej tejto skúsenosti najdôležitejšie asi to, ako dokázalo mužstvo pretaviť tú prirodzenú nahnevanosť po peripetiách na ceste z Moskvy do vynikajúceho výkonu na ľade. Myslím, že po takom výkone by nám ľudia tlieskali, aj keby sme body nezískali. No a s tými bodmi je to ešte krajšie.
Autor je hráč HC Slovan.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.