.samozrejme, každodenné riadenie firmy robia profesionálni manažéri. No Kamprad firmu stále vlastní a ako „senior poradca“ sa naďalej zúčastňuje na všetkých významných rozhodnutiach. Špekulácie o jeho definitívnom odchode do dôchodku rozprúdili vyjadrenia Görana Grosskopfa, člena predstavenstva INGKA Holdingu (materskej spoločnosti firmy IKEA) pre noviny Expressen. Plnú zodpovednosť by mali prevziať Kampradovi traja synovia, 48-ročný Peter, 46-ročný Jonas a 43-ročný Mathias. Ako to už v podnikateľských rodinách býva, starý pán má pochybnosti, či to jeho synkovia zvládnu. A keďže IKEA je jeho život, odmieta sa kormidla vzdať. Pri pohľade na príbeh jeho firmy sa tomu ani nedá veľmi čudovať.
.chlapec so zápalkami
Kamprad je podľa niektorých odhadov s majetkom v hodnote 30 miliárd eur najbohatším Európanom. Jeho umiestnenie v rôznych rebríčkoch boháčov sa však líši podľa toho, čo všetko sa do jeho imania zaráta. IKEA má totiž inštitucionálne zamotanú vlastnícku štruktúru. Je kontrolovaná už spomenutým INGKA Holdingom a ten zas kontroluje Nadácia INGKA. Obe právnické osoby sídlia v Holandsku. Licencie a obchodné značky vlastnia ďalšie spoločnosti. Pointou však je, že koncern kontroluje Kampradova rodina. Podľa neho je „daňová efektívnosť“ spoločnosti IKEA „prirodzenou súčasťou jej nízkonákladovej firemnej kultúry“. On sám žije od roku 1976 vo Švajčiarsku. Nie div, nie je jednoduché platiť švédske dane.
Kampradov koncern so 130-tisíc zamestnancami vo vyše štyridsiatke krajín sveta vyrástol zo skromných pomerov. IKEA je skratka pre iniciály Ingvara Kamprada a pre slová Elmtaryd a Agunnaryd. Elmtaryd je názvom farmy, na ktorej malý Kamprad vyrastal. A Agunnaryd je meno obce v južnom Švédsku, pri ktorej sa gazdovstvo nachádzalo. Už ako malý chlapec predával zápalky, ceruzky, perá, semienka, vianočné ozdoby či ryby. Susedstvo brázdil na svojom bicykli ako rodený podnikateľ. V roku 1943, uprostred vojny, v ktorej Švédsko zostalo neutrálne, založil vtedy 17-ročný mladík spoločnosť IKEA. Bolo to v kuchyni a na rozbehnutie biznisu Kampradovi poslúžili aj peniaze, ktoré dostal od otca za úspešné štúdium.
IKEA najprv predávala lacné výrobky ako peňaženky, rámy na obrazy, bižutériu či nylonové pančuchy. S koncom vojny Kamprad pretvoril svoju spoločnosť na provizórnu zásielkovú firmu. V tom čase už bicykel vymenil za mliekárenské auto, ktorým rozvážal svoje výrobky po okolí. Nábytok zaradila IKEA do svojho sortimentu až v roku 1948. Sprvu ho vyrábali miestni dodávatelia. To sa zmenilo v 50. rokoch. Napätie s dodávateľmi a konkurenciou viedlo k tomu, že IKEA začala navrhovať svoj vlastný nábytok. A ten si postupne získal globálne renomé. Jeho funkčný dizajn účinkuje po celom svete, je vkusný a cenovo výhodný. K tomu treba prirátať koncept plochého balenia nábytku a svojpomocnú montáž.
Prvý obchodný dom IKEA bol vo Švédsku otvorený v roku 1958. Firma mala vtedy asi stovku zamestnancov. Prvý obchodný dom mimo Švédska otvorili v nórskom Osle v roku 1963. Odvtedy expanduje IKEA ďalej. Kamprad vymenil priame vedenie podniku za pozíciu „poradcu“ v roku 1986. Kto by bol vtedy, pred 25 rokmi, povedal, že kormidlo bude držať v ruke podnes.
.fašizmus a fľaška
Je zaujímavé, že keď mladý Kamprad uprostred druhej svetovej vojny rozbiehal spoločnosť IKEA, vstúpil súčasne do fašistickej organizácie, ktorú viedol švédsky radikál Per Engdahl. V roku 1943 si o ňom švédska tajná služba dokonca mala vytvoriť zložku. Kamprad zostal členom takzvaného Nového švédskeho hnutia až do roku 1945, no vzájomné kontakty s Engdahlom zrejme udržiavali až do 50. rokov. Keď ten v roku 1994 zomrel, na verejnosť sa dostala časť jeho korešpondencie, z ktorej vyplývalo aj spojenie s Kampradom. Zakladateľ spoločnosti IKEA sa od svojej mladíckej nerozvážnosti dištancoval ako od najväčšieho životného omylu. Napokon, priznal sa k nemu už koncom 80. rokov.
Kamprad má imidž skromného, striedmeho a prostého muža, ktorý jazdí na starom Volve, lieta ekonomickou triedou a svoj nenápadný dom vo Švajčiarsku kompletne zariadil nábytkom firmy IKEA. Hoci nemusí, stále hľadá spôsoby, ako ušetriť každý cent. „Vždy, keď si chcem kúpiť niečo nápadné, kladiem si otázku, či si to môže dovoliť náš zákazník,“ povedal o svojom životnom postoji. Traduje sa o ňom, že keď si raz na jednu nablýskanú akciu prišiel prevziať podnikateľské ocenenie, nechceli ho vpustiť dnu, pretože sa tam doviezol autobusom. No Kamprad mal aj jednu vážnu severskú neresť: alkohol. Priznal, že si rád vypije, no medzičasom vraj svoj alkoholizmus dostal pod kontrolu. Ak by sa Kamprad úplne stiahol z vedenia svojej spoločnosti, firma by to nepochybne prežila. Vďaka otcovi zakladateľovi sa jej produkty etablovali nadmieru dobre. Britský denník Daily Mail raz uverejnil, že odhadom desatina Európanov bola splodená na posteli od firmy IKEA.
.chlapec so zápalkami
Kamprad je podľa niektorých odhadov s majetkom v hodnote 30 miliárd eur najbohatším Európanom. Jeho umiestnenie v rôznych rebríčkoch boháčov sa však líši podľa toho, čo všetko sa do jeho imania zaráta. IKEA má totiž inštitucionálne zamotanú vlastnícku štruktúru. Je kontrolovaná už spomenutým INGKA Holdingom a ten zas kontroluje Nadácia INGKA. Obe právnické osoby sídlia v Holandsku. Licencie a obchodné značky vlastnia ďalšie spoločnosti. Pointou však je, že koncern kontroluje Kampradova rodina. Podľa neho je „daňová efektívnosť“ spoločnosti IKEA „prirodzenou súčasťou jej nízkonákladovej firemnej kultúry“. On sám žije od roku 1976 vo Švajčiarsku. Nie div, nie je jednoduché platiť švédske dane.
Kampradov koncern so 130-tisíc zamestnancami vo vyše štyridsiatke krajín sveta vyrástol zo skromných pomerov. IKEA je skratka pre iniciály Ingvara Kamprada a pre slová Elmtaryd a Agunnaryd. Elmtaryd je názvom farmy, na ktorej malý Kamprad vyrastal. A Agunnaryd je meno obce v južnom Švédsku, pri ktorej sa gazdovstvo nachádzalo. Už ako malý chlapec predával zápalky, ceruzky, perá, semienka, vianočné ozdoby či ryby. Susedstvo brázdil na svojom bicykli ako rodený podnikateľ. V roku 1943, uprostred vojny, v ktorej Švédsko zostalo neutrálne, založil vtedy 17-ročný mladík spoločnosť IKEA. Bolo to v kuchyni a na rozbehnutie biznisu Kampradovi poslúžili aj peniaze, ktoré dostal od otca za úspešné štúdium.
IKEA najprv predávala lacné výrobky ako peňaženky, rámy na obrazy, bižutériu či nylonové pančuchy. S koncom vojny Kamprad pretvoril svoju spoločnosť na provizórnu zásielkovú firmu. V tom čase už bicykel vymenil za mliekárenské auto, ktorým rozvážal svoje výrobky po okolí. Nábytok zaradila IKEA do svojho sortimentu až v roku 1948. Sprvu ho vyrábali miestni dodávatelia. To sa zmenilo v 50. rokoch. Napätie s dodávateľmi a konkurenciou viedlo k tomu, že IKEA začala navrhovať svoj vlastný nábytok. A ten si postupne získal globálne renomé. Jeho funkčný dizajn účinkuje po celom svete, je vkusný a cenovo výhodný. K tomu treba prirátať koncept plochého balenia nábytku a svojpomocnú montáž.
Prvý obchodný dom IKEA bol vo Švédsku otvorený v roku 1958. Firma mala vtedy asi stovku zamestnancov. Prvý obchodný dom mimo Švédska otvorili v nórskom Osle v roku 1963. Odvtedy expanduje IKEA ďalej. Kamprad vymenil priame vedenie podniku za pozíciu „poradcu“ v roku 1986. Kto by bol vtedy, pred 25 rokmi, povedal, že kormidlo bude držať v ruke podnes.
.fašizmus a fľaška
Je zaujímavé, že keď mladý Kamprad uprostred druhej svetovej vojny rozbiehal spoločnosť IKEA, vstúpil súčasne do fašistickej organizácie, ktorú viedol švédsky radikál Per Engdahl. V roku 1943 si o ňom švédska tajná služba dokonca mala vytvoriť zložku. Kamprad zostal členom takzvaného Nového švédskeho hnutia až do roku 1945, no vzájomné kontakty s Engdahlom zrejme udržiavali až do 50. rokov. Keď ten v roku 1994 zomrel, na verejnosť sa dostala časť jeho korešpondencie, z ktorej vyplývalo aj spojenie s Kampradom. Zakladateľ spoločnosti IKEA sa od svojej mladíckej nerozvážnosti dištancoval ako od najväčšieho životného omylu. Napokon, priznal sa k nemu už koncom 80. rokov.
Kamprad má imidž skromného, striedmeho a prostého muža, ktorý jazdí na starom Volve, lieta ekonomickou triedou a svoj nenápadný dom vo Švajčiarsku kompletne zariadil nábytkom firmy IKEA. Hoci nemusí, stále hľadá spôsoby, ako ušetriť každý cent. „Vždy, keď si chcem kúpiť niečo nápadné, kladiem si otázku, či si to môže dovoliť náš zákazník,“ povedal o svojom životnom postoji. Traduje sa o ňom, že keď si raz na jednu nablýskanú akciu prišiel prevziať podnikateľské ocenenie, nechceli ho vpustiť dnu, pretože sa tam doviezol autobusom. No Kamprad mal aj jednu vážnu severskú neresť: alkohol. Priznal, že si rád vypije, no medzičasom vraj svoj alkoholizmus dostal pod kontrolu. Ak by sa Kamprad úplne stiahol z vedenia svojej spoločnosti, firma by to nepochybne prežila. Vďaka otcovi zakladateľovi sa jej produkty etablovali nadmieru dobre. Britský denník Daily Mail raz uverejnil, že odhadom desatina Európanov bola splodená na posteli od firmy IKEA.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.