.v čom je vlastne v Trenčíne problém?
Martin Beďatš: Problém vzniká tým, že v Trenčíne sa musí preložiť železničná trať.
.prečo?
MB: Trať sa má prispôsobiť vyšším rýchlostiam vlakov, a preto musia byť čiastočne vyrovnané smerové oblúky trate, zároveň sa musí preložiť a zvýšiť nový železničný most. Tým pádom preložená trať zlikviduje súčasné kúpalisko a nové vznikne neďaleko – na Ostrove. A zároveň sa po pôvodnej trati uvoľnia pomerne veľké pozemky na hrane historického centra a rieky. Kvôli tomu sa tam úplne zmení urbanistická funkčná náplň.
.čiže celý projekt vznikol vlastne v dôsledku potrieb železníc?
Peter Gero: To bolo také nakopnutie.
MB: Okrem plavárne sú tam aj ďalšie pozemky mesta, ktoré dnes nie sú využívané práve preto, že doteraz nebola potreba, chuť, ale vlastne ani dobrá možnosť prepojiť rieku s mestom.
PG: Situácia v Trenčíne nie je ničím zvláštna. Mesto sa odvrátilo od rieky, ktorá v minulosti vždy znamenala nebezpečenstvo. Hamburg, Kolín, niektoré časti Londýna – všade je to podobné. Všade v týchto mestách vznikli v poslednom čase projekty toho, ako priblížiť mesto k rieke. Trenčín teda nie je výnimkou, a preto sa môže inšpirovať u iných.
.v akom štádiu je ten projekt dnes?
MB: Bývalé vedenie mesta dalo na tento priestor vypracovať štúdiu priamym zadaním. Teda bez súťaže. Tá štúdia bolo z môjho pohľadu úplne neprijateľná, podobne aj z pohľadu širšej verejnosti. Následne bývalé vedenie pred komunálnymi voľbami do tohto projektu zaangažovalo Petra a ja som sa zúčastnil na pár diskusiách s ním ešte ako občan. Po voľbách sa vedenie mesta zmenilo a tento projekt bol pre mňa hlavný dôvod, prečo som prijal funkciu hlavného architekta. Vnímam to ako veľký urbanistický problém, pričom jediná dobrá vec, ktorú v tom bývalé vedenie urobilo, bola to, že pre tento proces objavili Petra Gera. Spolu s Petrom a ďaľšími odborníkmi aj laikmi sme vytvorili pracovnú skupinu, ktorá celý tento proces pripravuje a koordinuje. Do leta roku 2014 by sme chceli mať hotovú súťaž, na základe ktorej sa dá následne spraviť územný plán centrálnej mestskej zóny. Teraz ide o to, pripraviť rozumné a kvalitné zadanie súťaže.
.ako sa podmienky takejto súťaže pripravujú?
PG: Zadanie súťaže musí byť zadefinované predstavami občanov, ktoré vznikajú s podporou odborníkov. To znamená, že občania v spolupráci s odborníkmi sformulujú to, čo považujú za dôležité. Potrebujú určitý čas, aby si tento projekt osvojili. Aby nedostali iba zadanie od „múdrych ľudí", ktoré síce môže byť obsahovo správne, no obyvatelia sa s ním nevedia stotožniť, a sú preto apriori proti. Preto sme sa vrátili takmer na začiatok a začali sme intenzívnejšie komunikovať s mestom a jeho obyvateľmi, aby sme správne zadefinovali zadanie urbanistickej súťaže.
.hľadáte prijateľné riešenie pre všetkých, ktorí sú do toho zainteresovaní?
MB: Je to podobné, ako keď architekt robí rodinný dom. Aby bol jeho návrh dobrý, musí spoznať rodinu, ktorá v ňom bude bývať a porozumieť jej životu – bežnému, ale aj intimite a duši celej rodiny. Užívateľom tohto priestoru nebude jedna rodina, ale celé mesto aj jeho návštevníci – a preto ešte pred vypísaním súťaže musíme objaviť a pochopiť dušu mesta a ducha prostredia. Keby o všetkom rozhodli len odborníci, bolo by to, ako keby sme urobili guláš, ktorý by bol síce jedlý, no nebol by ochutený. Nám teraz ide práve o to, dostať do tohto projektu od verejnosti tú „šťavu". To korenie života.
.pýtate sa obyvateľov na to, čo chcú alebo im hovoríte, aké by to malo byť?
PG: My do toho prinášame odbornosť a otvorenosť. Odbornosť nás v tejto fáze neprivádza k odbornému úsudku, ale k filtrovaniu všetkých názorov. Samozrejme, niekedy sa ich snažíme aj odborne usmerňovať tým, že zapájame do procesu ľudí rôznych generácií, ktorí poznajú mesto a jeho problémy. A sme pritom pripravení meniť svoje pôvodné predstavy. Niežeby sme nemali vlastný názor, ale sme otvorení voči jeho zmenám.
.čo keď po všetkých tých diskusiách zostanú nekompatibilné požiadavky?
PG: Je jasné, že aj po preosiatí všetkých nápadov, po prediskutovaní všetkých alternatív a pri snahe o zblíženie názorov tu nakoniec zostanú aj nekompatibilné očakávania. Tie potom zadáme do súťaže kontroverzne. To znamená, že budeme chcieť, aby nám urbanisti povedali, či tam napríklad majú byť výškové budovy, alebo park. Či tam má byť prístav lodiek, tenisové kurty, alebo golfové ihrisko. A potom budeme počúvať ich argumenty a nakoniec sa rozhodneme.
.neobávate sa nečistých politických vplyvov a obyvateľstva, ktoré nechce žiadnu zmenu?
MB: Obyvateľov sa neobávam. Ten problém je veľmi pekný a zaujímavý. Je to krásne miesto pod hradom, je tam príjemne. Váh v Trenčíne má pomerne veľké záplavové územia, takže sa tam cítite ako na pláži. Je tam obrovský potenciál. Pre urbanistov je to veľmi vďačná výzva, takže očakávam, že sa do toho zapoja špičkové tímy zo sveta. Politici sú volení na určité obdobie, a preto chcú robiť kroky, ktoré sú viditeľné hlavne v rámci volebných období. Toto je krok, ktorý dlhšie nebude vidieť – a preto naň treba aj veľkú politickú odvahu – a v tomto smere máme, našťastie, plnú podporu primátora Rybníčka, ktorý hneď pochopil, že mesto musí mať jasnú víziu toho, ako sa k tomuto problému postaviť. On totiž reálne vznikne vo chvíli, keď sa začne prekladať železnica. Ak vtedy nebudeme pripravení, začnú sa robiť v zhone dielčie veci, ktoré potom nezapadnú do celkovej mozaiky.
PG: Tento projekt nie je nejaká intelektuálna hra, ale vytváranie reálneho riešenia reálneho problému v meste. Hľadáme celkový obraz, do ktorého by potom zapadli jednotlivé veci. Mimochodom, to je niečo, čo Bratislave chýba a dôsledky sú jasne viditeľné. Vytvárame libreto opery, podľa ktorého sa potom budú komponovať jednotlivé zbory a árie. Mesto Trenčín vytvorilo zásady, ako nakladať s mestskými pozemkami v tejto lokalite, ktoré bude používať ako potenciál na rozvoj. Mesto tak bude nielen režisérom, dirigentom celej súťaže, ale aj developerom. Problémy s developermi vznikajú najmä tým, že mestá sú slabé. Trenčín však nie je slabý. Hlavný architekt mesta má napríklad právo veta v tom, či sa nejaký pozemok predá, alebo nepredá.
MB: My máme odsúhlasenú zásadu, že neprebehne nijaká investícia v danom priestore, kým sa nevyhodnotí súťaž.
.pred rokmi ste riešili doky v Hamburgu, bolo to v niečom podobné s týmto trenčianskym projektom?
PG: Bolo to veľmi podobné. Rozdiel bol v tom, že tam tie pozemky nepatrili mestu, ale vlastnili ich súkromné a štátne firmy. Mesto ich v tichosti vykupovalo, a až potom sme vyšli s tým nápadom, že tam ideme niečo robiť. V Trenčíne, našťastie, nemusíme znovu objavovať koleso. Môžeme prebrať to, čo inde funguje a nechať sa tým inšpirovať.
.neobávate sa, že tento projekt stroskotá na novom vedení mesta, ktoré môže prísť po voľbách?
MB: Práve preto sa snažíme čo najviac urobiť do volieb a najmä získať pre tento projekt čo najviac ľudí, ktorí si potom tento projekt nedajú zobrať. Snažíme sa ľudí vyprovokovať, získať ich záujem – a ich podnety, nápady, názory. Celá táto iniciatíva má názov TRENČÍNsiTY (www.trencinsity.sk ). Ide o to, vtiahnuť do toho čo najviac ľudí.
.ako sa vám to darí?
PG: Ťažko. Ľudia sú malomeštiacki. Ale to nemá s Trenčínom nič spoločné. Ľudia sú takí istí aj v Bratislave alebo vo Viedni. Zmena je vždy ohrozenie. Nie je to slovenské špecifikum. Slováci sú presne takí ako všetci ostatní, len sú závistlivejší. V ideálnom prípade by tento projekt mal do volieb byť tak ďaleko, že si ho každý ďalší trenčiansky politik osvojí a stane sa súčasťou jeho agendy.
.myslíte si, že tento projekt skutočne zaujme špičkových svetových architektov?
MB: Tento projekt je mnohým výnimočný ? najmä svojou polohou pri príjemnej rieke pod dominujúcim hradom v priamom dotyku s historickým centrom, ďalej veľkosťou a rozsahom, ale aj tým, že z architektúry po preložení trate nemusíme takmer nič búrať, ale zase treba úplne prekopať dopravnú štruktúru v tomto priestore. Je to výzva pre urbanistov z celého sveta. Nepreháňam. Preto nám ide o to, aby vznikla skutočne dobrá súťaž, ktorá presiahne naše hranice.
PG: V novembri som bol v Trenčíne so svetovo uznávaným architektom Hadim Teheranim. Pršalo, snežilo, bola zima. Napriek tomu hneď videl ten potenciál a povedal, že to je niečo jedinečné. Okamžite začal plánovať. Bol na Slovensku prvýkrát v živote, nepozná kontext, no okamžite ho to zaujalo.
.trenčínu ešte nedávno hrozila nútená správa. Nepresahuje tento projekt finančné možnosti mesta?
PG: Keď som v srabe, mám len dve možnosti: buď to zavriem, alebo sa budem snažiť byť lepší než všetci ostatní. To sa týka rovnako automobilky, výrobcu košelí aj mesta. Musíš byť iný a lepší. Keď tento projekt porovnáme s Grazom alebo s Linzom, to nám nestačí. Musíme byť lepší. Len čo si dáme latku na slovenskú priemernosť, tak sme prehrali.
.čo teda bude nasledovať?
MB: Od začiatku roka sme začali aktívne komunikovať s verejnosťou, raz za šesť týždňov máme verejné stretnutia, kde rozoberáme jednotlivé témy a zbierame podnety. Pred prázdniname sme mali „urban walk", kde sme si s ľuďmi prešli miesta, o ktoré ide a rozprávali sa o nich. Zaangažovali sme fakulty architektúry v Bratislave a v Brne. V roku 2013 chceme ísť do väčších detailov, napríklad, čo sa týka dopravy, pripraviť a zrealizovať rôzne analýzy a prieskumy. Na začiatku roku 2014 vypíšeme urbanistickú súťaž a v lete ju vyhodnotíme.
Workshop/
Od utorku do piatka (25. – 28. septembra) bude v trenčianskej synagóge prebiehať verejnosti prístupný workshop študentov urbanizmu z Bratislavy a z Brna, ktorého cieľom je oboznámenie sa s prostredím, hľadanie jeho genia loci, jeho identity a potrieb. Následne budú študenti na tejto téme pracovať a v januári mesto získa viacero nezávislých urbanistických pohľadov na dané územie. Workshop vyvrcholí v piatok na Mierovom námestí v Trenčíne – kde o pol piatej študenti odprezentujú svoje prvé idey, potom zahrá jazzrockpunkové zoskupenie Dyvoké plyny džezrok chlapi a následne si s týmto zoskupením bude môcť zadžemovať každý, kto bude mať chuť. Pracovný názov workshopu je HOPE: Hľadanie-Odvaha-Pokora-Elegancia. To je to, čo Trenčín v tomto procese najviac potrebuje.
Martin Beďatš: Problém vzniká tým, že v Trenčíne sa musí preložiť železničná trať.
.prečo?
MB: Trať sa má prispôsobiť vyšším rýchlostiam vlakov, a preto musia byť čiastočne vyrovnané smerové oblúky trate, zároveň sa musí preložiť a zvýšiť nový železničný most. Tým pádom preložená trať zlikviduje súčasné kúpalisko a nové vznikne neďaleko – na Ostrove. A zároveň sa po pôvodnej trati uvoľnia pomerne veľké pozemky na hrane historického centra a rieky. Kvôli tomu sa tam úplne zmení urbanistická funkčná náplň.
.čiže celý projekt vznikol vlastne v dôsledku potrieb železníc?
Peter Gero: To bolo také nakopnutie.
MB: Okrem plavárne sú tam aj ďalšie pozemky mesta, ktoré dnes nie sú využívané práve preto, že doteraz nebola potreba, chuť, ale vlastne ani dobrá možnosť prepojiť rieku s mestom.
PG: Situácia v Trenčíne nie je ničím zvláštna. Mesto sa odvrátilo od rieky, ktorá v minulosti vždy znamenala nebezpečenstvo. Hamburg, Kolín, niektoré časti Londýna – všade je to podobné. Všade v týchto mestách vznikli v poslednom čase projekty toho, ako priblížiť mesto k rieke. Trenčín teda nie je výnimkou, a preto sa môže inšpirovať u iných.
.v akom štádiu je ten projekt dnes?
MB: Bývalé vedenie mesta dalo na tento priestor vypracovať štúdiu priamym zadaním. Teda bez súťaže. Tá štúdia bolo z môjho pohľadu úplne neprijateľná, podobne aj z pohľadu širšej verejnosti. Následne bývalé vedenie pred komunálnymi voľbami do tohto projektu zaangažovalo Petra a ja som sa zúčastnil na pár diskusiách s ním ešte ako občan. Po voľbách sa vedenie mesta zmenilo a tento projekt bol pre mňa hlavný dôvod, prečo som prijal funkciu hlavného architekta. Vnímam to ako veľký urbanistický problém, pričom jediná dobrá vec, ktorú v tom bývalé vedenie urobilo, bola to, že pre tento proces objavili Petra Gera. Spolu s Petrom a ďaľšími odborníkmi aj laikmi sme vytvorili pracovnú skupinu, ktorá celý tento proces pripravuje a koordinuje. Do leta roku 2014 by sme chceli mať hotovú súťaž, na základe ktorej sa dá následne spraviť územný plán centrálnej mestskej zóny. Teraz ide o to, pripraviť rozumné a kvalitné zadanie súťaže.
.ako sa podmienky takejto súťaže pripravujú?
PG: Zadanie súťaže musí byť zadefinované predstavami občanov, ktoré vznikajú s podporou odborníkov. To znamená, že občania v spolupráci s odborníkmi sformulujú to, čo považujú za dôležité. Potrebujú určitý čas, aby si tento projekt osvojili. Aby nedostali iba zadanie od „múdrych ľudí", ktoré síce môže byť obsahovo správne, no obyvatelia sa s ním nevedia stotožniť, a sú preto apriori proti. Preto sme sa vrátili takmer na začiatok a začali sme intenzívnejšie komunikovať s mestom a jeho obyvateľmi, aby sme správne zadefinovali zadanie urbanistickej súťaže.
.hľadáte prijateľné riešenie pre všetkých, ktorí sú do toho zainteresovaní?
MB: Je to podobné, ako keď architekt robí rodinný dom. Aby bol jeho návrh dobrý, musí spoznať rodinu, ktorá v ňom bude bývať a porozumieť jej životu – bežnému, ale aj intimite a duši celej rodiny. Užívateľom tohto priestoru nebude jedna rodina, ale celé mesto aj jeho návštevníci – a preto ešte pred vypísaním súťaže musíme objaviť a pochopiť dušu mesta a ducha prostredia. Keby o všetkom rozhodli len odborníci, bolo by to, ako keby sme urobili guláš, ktorý by bol síce jedlý, no nebol by ochutený. Nám teraz ide práve o to, dostať do tohto projektu od verejnosti tú „šťavu". To korenie života.
.pýtate sa obyvateľov na to, čo chcú alebo im hovoríte, aké by to malo byť?
PG: My do toho prinášame odbornosť a otvorenosť. Odbornosť nás v tejto fáze neprivádza k odbornému úsudku, ale k filtrovaniu všetkých názorov. Samozrejme, niekedy sa ich snažíme aj odborne usmerňovať tým, že zapájame do procesu ľudí rôznych generácií, ktorí poznajú mesto a jeho problémy. A sme pritom pripravení meniť svoje pôvodné predstavy. Niežeby sme nemali vlastný názor, ale sme otvorení voči jeho zmenám.
.čo keď po všetkých tých diskusiách zostanú nekompatibilné požiadavky?
PG: Je jasné, že aj po preosiatí všetkých nápadov, po prediskutovaní všetkých alternatív a pri snahe o zblíženie názorov tu nakoniec zostanú aj nekompatibilné očakávania. Tie potom zadáme do súťaže kontroverzne. To znamená, že budeme chcieť, aby nám urbanisti povedali, či tam napríklad majú byť výškové budovy, alebo park. Či tam má byť prístav lodiek, tenisové kurty, alebo golfové ihrisko. A potom budeme počúvať ich argumenty a nakoniec sa rozhodneme.
.neobávate sa nečistých politických vplyvov a obyvateľstva, ktoré nechce žiadnu zmenu?
MB: Obyvateľov sa neobávam. Ten problém je veľmi pekný a zaujímavý. Je to krásne miesto pod hradom, je tam príjemne. Váh v Trenčíne má pomerne veľké záplavové územia, takže sa tam cítite ako na pláži. Je tam obrovský potenciál. Pre urbanistov je to veľmi vďačná výzva, takže očakávam, že sa do toho zapoja špičkové tímy zo sveta. Politici sú volení na určité obdobie, a preto chcú robiť kroky, ktoré sú viditeľné hlavne v rámci volebných období. Toto je krok, ktorý dlhšie nebude vidieť – a preto naň treba aj veľkú politickú odvahu – a v tomto smere máme, našťastie, plnú podporu primátora Rybníčka, ktorý hneď pochopil, že mesto musí mať jasnú víziu toho, ako sa k tomuto problému postaviť. On totiž reálne vznikne vo chvíli, keď sa začne prekladať železnica. Ak vtedy nebudeme pripravení, začnú sa robiť v zhone dielčie veci, ktoré potom nezapadnú do celkovej mozaiky.
PG: Tento projekt nie je nejaká intelektuálna hra, ale vytváranie reálneho riešenia reálneho problému v meste. Hľadáme celkový obraz, do ktorého by potom zapadli jednotlivé veci. Mimochodom, to je niečo, čo Bratislave chýba a dôsledky sú jasne viditeľné. Vytvárame libreto opery, podľa ktorého sa potom budú komponovať jednotlivé zbory a árie. Mesto Trenčín vytvorilo zásady, ako nakladať s mestskými pozemkami v tejto lokalite, ktoré bude používať ako potenciál na rozvoj. Mesto tak bude nielen režisérom, dirigentom celej súťaže, ale aj developerom. Problémy s developermi vznikajú najmä tým, že mestá sú slabé. Trenčín však nie je slabý. Hlavný architekt mesta má napríklad právo veta v tom, či sa nejaký pozemok predá, alebo nepredá.
MB: My máme odsúhlasenú zásadu, že neprebehne nijaká investícia v danom priestore, kým sa nevyhodnotí súťaž.
.pred rokmi ste riešili doky v Hamburgu, bolo to v niečom podobné s týmto trenčianskym projektom?
PG: Bolo to veľmi podobné. Rozdiel bol v tom, že tam tie pozemky nepatrili mestu, ale vlastnili ich súkromné a štátne firmy. Mesto ich v tichosti vykupovalo, a až potom sme vyšli s tým nápadom, že tam ideme niečo robiť. V Trenčíne, našťastie, nemusíme znovu objavovať koleso. Môžeme prebrať to, čo inde funguje a nechať sa tým inšpirovať.
.neobávate sa, že tento projekt stroskotá na novom vedení mesta, ktoré môže prísť po voľbách?
MB: Práve preto sa snažíme čo najviac urobiť do volieb a najmä získať pre tento projekt čo najviac ľudí, ktorí si potom tento projekt nedajú zobrať. Snažíme sa ľudí vyprovokovať, získať ich záujem – a ich podnety, nápady, názory. Celá táto iniciatíva má názov TRENČÍNsiTY (www.trencinsity.sk ). Ide o to, vtiahnuť do toho čo najviac ľudí.
.ako sa vám to darí?
PG: Ťažko. Ľudia sú malomeštiacki. Ale to nemá s Trenčínom nič spoločné. Ľudia sú takí istí aj v Bratislave alebo vo Viedni. Zmena je vždy ohrozenie. Nie je to slovenské špecifikum. Slováci sú presne takí ako všetci ostatní, len sú závistlivejší. V ideálnom prípade by tento projekt mal do volieb byť tak ďaleko, že si ho každý ďalší trenčiansky politik osvojí a stane sa súčasťou jeho agendy.
.myslíte si, že tento projekt skutočne zaujme špičkových svetových architektov?
MB: Tento projekt je mnohým výnimočný ? najmä svojou polohou pri príjemnej rieke pod dominujúcim hradom v priamom dotyku s historickým centrom, ďalej veľkosťou a rozsahom, ale aj tým, že z architektúry po preložení trate nemusíme takmer nič búrať, ale zase treba úplne prekopať dopravnú štruktúru v tomto priestore. Je to výzva pre urbanistov z celého sveta. Nepreháňam. Preto nám ide o to, aby vznikla skutočne dobrá súťaž, ktorá presiahne naše hranice.
PG: V novembri som bol v Trenčíne so svetovo uznávaným architektom Hadim Teheranim. Pršalo, snežilo, bola zima. Napriek tomu hneď videl ten potenciál a povedal, že to je niečo jedinečné. Okamžite začal plánovať. Bol na Slovensku prvýkrát v živote, nepozná kontext, no okamžite ho to zaujalo.
.trenčínu ešte nedávno hrozila nútená správa. Nepresahuje tento projekt finančné možnosti mesta?
PG: Keď som v srabe, mám len dve možnosti: buď to zavriem, alebo sa budem snažiť byť lepší než všetci ostatní. To sa týka rovnako automobilky, výrobcu košelí aj mesta. Musíš byť iný a lepší. Keď tento projekt porovnáme s Grazom alebo s Linzom, to nám nestačí. Musíme byť lepší. Len čo si dáme latku na slovenskú priemernosť, tak sme prehrali.
.čo teda bude nasledovať?
MB: Od začiatku roka sme začali aktívne komunikovať s verejnosťou, raz za šesť týždňov máme verejné stretnutia, kde rozoberáme jednotlivé témy a zbierame podnety. Pred prázdniname sme mali „urban walk", kde sme si s ľuďmi prešli miesta, o ktoré ide a rozprávali sa o nich. Zaangažovali sme fakulty architektúry v Bratislave a v Brne. V roku 2013 chceme ísť do väčších detailov, napríklad, čo sa týka dopravy, pripraviť a zrealizovať rôzne analýzy a prieskumy. Na začiatku roku 2014 vypíšeme urbanistickú súťaž a v lete ju vyhodnotíme.
Workshop/
Od utorku do piatka (25. – 28. septembra) bude v trenčianskej synagóge prebiehať verejnosti prístupný workshop študentov urbanizmu z Bratislavy a z Brna, ktorého cieľom je oboznámenie sa s prostredím, hľadanie jeho genia loci, jeho identity a potrieb. Následne budú študenti na tejto téme pracovať a v januári mesto získa viacero nezávislých urbanistických pohľadov na dané územie. Workshop vyvrcholí v piatok na Mierovom námestí v Trenčíne – kde o pol piatej študenti odprezentujú svoje prvé idey, potom zahrá jazzrockpunkové zoskupenie Dyvoké plyny džezrok chlapi a následne si s týmto zoskupením bude môcť zadžemovať každý, kto bude mať chuť. Pracovný názov workshopu je HOPE: Hľadanie-Odvaha-Pokora-Elegancia. To je to, čo Trenčín v tomto procese najviac potrebuje.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.