KNIHA C. S. Lewis: Svědectví o zármutku (Návrat domů, 2012)
Cambridgeský profesor stredovekej a renesančnej literatúry C. S. Lewis získal všeobecnú popularitu najmä sedemdielnou sériou Letopisy Narnie. Je to paradoxné, pretože príbehy z Narnie nie sú ani zďaleka jeho top opus. Ľudia, ktorí sa čo i len okrajovo obšmietajú okolo literatúry spojenej s kresťanstvom, si Lewisa asi nemôžu nevšimnúť. Jeho premýšľania o rôznych aspektoch viery – Veľký rozvod, Rady skúseného diabla, Boh na lavici obžalovaných, Úvahy nad žalmami – sú fascinujúce, hlboké, domnievam sa, že navyše schopné osloviť aj človeka neveriaceho. V útlej knižke Svědectví o zármutku sa Lewis písaním vyrovnáva so smrťou milovanej manželky. Pýta sa, prečo je Boh pri nás, keď prežívame šťastné obdobia, a prečo vtedy, keď naňho voláme, umárajúc sa smútkom, boriac sa s nešťastím, trpiac chorobou, prečo vtedy mlčí. Lewis sa pýta otvorene, do morku kostí osobne, sú to otázky odvážne, prehodnocujúce mnoho z toho, o čom predtým nepochyboval, na čo nemyslel, okolo čoho sotva letmo prelietal, čo si ani nepripúšťal. Lewis kladie otázky a hľadá odpoveď. Tú pravdivú. Na jednom mieste o nej hovorí: „A zase mám – více než kdy předtím – dojem, který nedokážu vylíčit jinak, než jako když se někdo zasměje do tmy. Cítím, že správná odpověď opět otřáša mými představami, odzbrojuje mě, protože je tak nádherně prostá.“
.zuzana Mojžišová
KNIHA György Spiró: Jarná výstava (Kaligram, 2012)
Na silný kafkovský príbeh by úplne stačila scéna so vzťahmi, ktorú nám servíruje maďarský spisovateľ György Spiró s postavami Náš hrdina, Kati – manželka, a ich chlapec Matyi. Sú spolu a zároveň veľmi sami, všetko funguje a zároveň nič nie je v poriadku. Chlapec je odrazom dvoch vzďalujúcich sa duší. Túto krehkú zostavu rozhýbu politické okolnosti v v Budapešti, koncom 50. rokov. Jarnú výstavu politická moc (ľudia, čo sa chcú udržať na pozíciách, ľudia, čo si chcú vybaviť osobné účty, ľudia, čo túžia po slnečných bytoch) zmení na škandalóznu a stane sa ďalším nástrojom na represálie v umeleckom prostredí. Kati pomáha s jej prípravou, hoci len v podružnej administratívnej pozícií, a ani politická uvedomelosť jej nepomôže. Nášmu hrdinovi nepomôže ani bolesť prvej stolice po operácií zlatej žily pri dokazovaní svojej neviny, že v čase začatia revolúcie bol hospitalizovaný a pre nepokoje na uliciach nemohol z nemocnice odísť a zúčastniť sa na protištátnej činnosti. „Nepotrebuješ potvrdenie, nepotrebuješ svedkov, nepotrebuješ pečiatku, to je nanič. Potrebuješ styky. Aby sa za teba niekto prihovoril, nech vypustia tvoje meno.“ Stáva sa súčasťou vykonštruovaného príbehu na zvrhnutie diktatúry proletariátu, uverejneného v novinách, ktorý je úvodom k politickému monster procesu. Na otázku „prečo“ dostáva odpoveď: „Práve v tom bola ťažkosť, že s tebou neboli ťažkosti.“ Začína sa osobné peklo Nášho hrdinu.
.natália Pišútová
FILM Až do mesta Aš (Réžia: Iveta Grófová, 2012)
Onopatopojicky nazvaný debut mladej slovenskej režisérky (a v tomto prípade aj autorky námetu a scenára) Ivety Grófovej balansuje medzi hranou a dokumentárnou tvorbou, nebojí sa ani vsunutých animovaných sekvencií. A je mu to všetko na prospech. V československej kinematografii sa už objavil jeden film, tentoraz „čistý“ dokument, ktorý čímsi pripomína snímku Až do mesta Aš. Volal sa Vierka alebo záhadné zmiznutie rodiny B., režíroval ho Miroslav Janek a aj v ňom sme sledovali cestu mladého rómskeho dievčaťa z východu Slovenska do mesta na úplnom západe Česka. Obidva filmy sa vyjadrujú k situácii, ktorú by bolo treba zmeniť, ale ktorá tvrdošijne ostáva nemenným statom quo. Iveta Grófová rozpráva príbeh Dorotky Billej, úspešnej maturantky. Život v rómskej osade, pánu Bohu za chrbtom, nie je tým, ako si predstavovala svoju budúcnosť. Chce žiť lepšie. Nie sú to nijaké prehnané sny. Domček, zamestnaný milujúci a milovaný manžel, výchova detí. Vlastne je to celkom obyčajný život. Ale žijeme v spoločnosti, kde obyčajný život nemôže byť niektorým jej členom priam zo zásady dopriaty. V meste Aš na neskúsenú Dorotku číhajú nebezpečenstvá. Keďže neprichádza zmena zvonka, človek reaguje vnútornou zmenou. Prispôsobuje sa, neodolá, podľahne, preklápa sa tam, kam sa dostať nechcel. Nechá sa vláčiť osudom. A osud je neraz svinský chlapík. Našťastie, o jeho výčinoch sa dajú robiť dobré filmy.
.zm
Cambridgeský profesor stredovekej a renesančnej literatúry C. S. Lewis získal všeobecnú popularitu najmä sedemdielnou sériou Letopisy Narnie. Je to paradoxné, pretože príbehy z Narnie nie sú ani zďaleka jeho top opus. Ľudia, ktorí sa čo i len okrajovo obšmietajú okolo literatúry spojenej s kresťanstvom, si Lewisa asi nemôžu nevšimnúť. Jeho premýšľania o rôznych aspektoch viery – Veľký rozvod, Rady skúseného diabla, Boh na lavici obžalovaných, Úvahy nad žalmami – sú fascinujúce, hlboké, domnievam sa, že navyše schopné osloviť aj človeka neveriaceho. V útlej knižke Svědectví o zármutku sa Lewis písaním vyrovnáva so smrťou milovanej manželky. Pýta sa, prečo je Boh pri nás, keď prežívame šťastné obdobia, a prečo vtedy, keď naňho voláme, umárajúc sa smútkom, boriac sa s nešťastím, trpiac chorobou, prečo vtedy mlčí. Lewis sa pýta otvorene, do morku kostí osobne, sú to otázky odvážne, prehodnocujúce mnoho z toho, o čom predtým nepochyboval, na čo nemyslel, okolo čoho sotva letmo prelietal, čo si ani nepripúšťal. Lewis kladie otázky a hľadá odpoveď. Tú pravdivú. Na jednom mieste o nej hovorí: „A zase mám – více než kdy předtím – dojem, který nedokážu vylíčit jinak, než jako když se někdo zasměje do tmy. Cítím, že správná odpověď opět otřáša mými představami, odzbrojuje mě, protože je tak nádherně prostá.“
.zuzana Mojžišová
KNIHA György Spiró: Jarná výstava (Kaligram, 2012)
Na silný kafkovský príbeh by úplne stačila scéna so vzťahmi, ktorú nám servíruje maďarský spisovateľ György Spiró s postavami Náš hrdina, Kati – manželka, a ich chlapec Matyi. Sú spolu a zároveň veľmi sami, všetko funguje a zároveň nič nie je v poriadku. Chlapec je odrazom dvoch vzďalujúcich sa duší. Túto krehkú zostavu rozhýbu politické okolnosti v v Budapešti, koncom 50. rokov. Jarnú výstavu politická moc (ľudia, čo sa chcú udržať na pozíciách, ľudia, čo si chcú vybaviť osobné účty, ľudia, čo túžia po slnečných bytoch) zmení na škandalóznu a stane sa ďalším nástrojom na represálie v umeleckom prostredí. Kati pomáha s jej prípravou, hoci len v podružnej administratívnej pozícií, a ani politická uvedomelosť jej nepomôže. Nášmu hrdinovi nepomôže ani bolesť prvej stolice po operácií zlatej žily pri dokazovaní svojej neviny, že v čase začatia revolúcie bol hospitalizovaný a pre nepokoje na uliciach nemohol z nemocnice odísť a zúčastniť sa na protištátnej činnosti. „Nepotrebuješ potvrdenie, nepotrebuješ svedkov, nepotrebuješ pečiatku, to je nanič. Potrebuješ styky. Aby sa za teba niekto prihovoril, nech vypustia tvoje meno.“ Stáva sa súčasťou vykonštruovaného príbehu na zvrhnutie diktatúry proletariátu, uverejneného v novinách, ktorý je úvodom k politickému monster procesu. Na otázku „prečo“ dostáva odpoveď: „Práve v tom bola ťažkosť, že s tebou neboli ťažkosti.“ Začína sa osobné peklo Nášho hrdinu.
.natália Pišútová
FILM Až do mesta Aš (Réžia: Iveta Grófová, 2012)
Onopatopojicky nazvaný debut mladej slovenskej režisérky (a v tomto prípade aj autorky námetu a scenára) Ivety Grófovej balansuje medzi hranou a dokumentárnou tvorbou, nebojí sa ani vsunutých animovaných sekvencií. A je mu to všetko na prospech. V československej kinematografii sa už objavil jeden film, tentoraz „čistý“ dokument, ktorý čímsi pripomína snímku Až do mesta Aš. Volal sa Vierka alebo záhadné zmiznutie rodiny B., režíroval ho Miroslav Janek a aj v ňom sme sledovali cestu mladého rómskeho dievčaťa z východu Slovenska do mesta na úplnom západe Česka. Obidva filmy sa vyjadrujú k situácii, ktorú by bolo treba zmeniť, ale ktorá tvrdošijne ostáva nemenným statom quo. Iveta Grófová rozpráva príbeh Dorotky Billej, úspešnej maturantky. Život v rómskej osade, pánu Bohu za chrbtom, nie je tým, ako si predstavovala svoju budúcnosť. Chce žiť lepšie. Nie sú to nijaké prehnané sny. Domček, zamestnaný milujúci a milovaný manžel, výchova detí. Vlastne je to celkom obyčajný život. Ale žijeme v spoločnosti, kde obyčajný život nemôže byť niektorým jej členom priam zo zásady dopriaty. V meste Aš na neskúsenú Dorotku číhajú nebezpečenstvá. Keďže neprichádza zmena zvonka, človek reaguje vnútornou zmenou. Prispôsobuje sa, neodolá, podľahne, preklápa sa tam, kam sa dostať nechcel. Nechá sa vláčiť osudom. A osud je neraz svinský chlapík. Našťastie, o jeho výčinoch sa dajú robiť dobré filmy.
.zm
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.