Bola som asi druháčka na základnej škole, keď nám v triede v septembri rozdali prihlášky na klavír do Ľudovej školy umenia. Bolo to v časoch, keď deti chodili do školy v mieste svojho bydliska a aj na väčšinu krúžkov došli pešo cez park. Lenže táto ĽŠU bola vzdialená niekoľko zastávok autobusom. Doma ma rodičia odbili jedinou otázkou: Kto by tam s tebou chodil každý týždeň? Dodnes rodičom zazlievam, že na klavíri akurát tak jedným prstom zabrnkám Medveďku, daj labku. Keby tam so mnou niekto chodil, možno som dnes klavírna virtuózka. A keby nie, dodnes by som im zazlievala, že ma nútili cvičiť stupnice a vytrvať aj po prvom opadnutí nadšenia. Rodič si jednoducho nevyberie, vždy je na vine a vďaky sa len tak skoro nedočká. Tak sa s tým musí popasovať, lebo najhoršie, čo môže urobiť, je neurobiť nič a nechať svoje deti napospas družine, ulici a reprízam akčných krvavých seriálov a reality šou v telke. Minister kultúry to za neho rozhodne nevyrieši.
Asi je zbytočné zdôrazňovať, ako dramaticky môže dobre vybratý krúžok dieťaťu ovplyvniť celý život. V prvom rade, samozrejme, ide o to, aby malo dieťa nejako zmysluplne vyplnený voľný čas, aby si od učenia oddýchlo aktívne pri inom druhu fyzickej a mentálnej činnosti, zmenilo prostredie, získalo nových priateľov, dokázalo sa pre niečo zapáliť a horieť pod vedením ozajstných nadšencov, vybudovalo si zdravé návyky, trénovalo vytrvalosť, naučilo sa spracovať neúspech. Ale aj úspech, pretože najmä pre problémových žiakov môže byť záujmový krúžok miestom, kde pocítia, že nie sú stále len na chvoste, ale môžu byť aj premianti.
.rodičovská škola logistiky aj života
Konečným rozhodnutím, kam dieťa dať, absolvovaním konkurzov, vstupných pohovorov, testov, odovzdaním vzdelávacieho preukazu (termín je do 25. septembra), však celá záležitosť pre rodiča nekončí. Naopak. Tak, ako dobre tušili aj moji rodičia, najmä vo väčších obciach sa v prvom rade stávajú šoférmi či sprievodcami svojich detí nielen na krúžok, ale čoskoro aj na rôzne súťaže, vystúpenia, výstavy. Krúžky detí sú pre rodičov vysoká škola logistiky a priam buddhistickej trpezlivosti. Skutočná škola života pre rodiča sa však začína vo chvíli, keď dieťa začne štrajkovať a odmieta do krúžku ďalej dochádzať, a to aj napriek tomu, že si ho pôvodne samo vybralo a spočiatku sa tam tešilo.
Psychoterapeutka a špeciálna pedagogička Andrea Žilková tvrdí, že krúžky majú obrovský výchovný rozmer nielen pre deti. Vytvárajú nesmierne množstvo situácií, keď si sám rodič môže trénovať schopnosť počúvať, vyjednávať aj rešpektovať názory dieťaťa. Ak dieťa zrazu nechce chodiť do krúžov, nemusí to totiž znamenať hneď to, že ho omrzeli, je lenivé a neschopné vytrvať.
.oceňovať snahu, nie výkon a talent
„V prvom rade sa s ním treba o tom rozprávať,“ radí psychoterapeutka. „Prečo nechce? Čo mu tam prekáža? Ako sa tam cíti? Ak sa cíti zle, prečo? Čo mu nevyhovuje? Čo by sa malo zmeniť, aby tam chodilo rado? Ak sú rodičia naučení zhovárať sa s deťmi, z odpovedí budú vedieť usúdiť, či ide o skutočný problém a nemá význam, aby tam dieťa ďalej chodilo.“ To sú prípady, keď si napríklad dieťa vôbec nesadlo s lektorom. Konflikty s autoritami sa objavujú vždy a je dobré, ak sa dieťa na rozličných miestach trénuje zvládať ich. Ak však lektor dieťa podceňuje, nechváli, upozorňuje len na nedostatky, potom je namieste zmeniť učiteľa, prípadne aj zariadenie. Deje sa to najmä pri hudobných a športových krúžkoch, ak dieťa nemá potrebný talent. Je to drina, dieťa ide na maximum svojich schopností, ale učiteľ viac než úsilie vidí nedostatok talentu.
Často má dieťa všetky predpoklady na aktivitu v krúžku, aj vonkajšie okolnosti, ako lektor, ostatné deti, sú v pohode. Len príde kríza a jemu sa nechce. Začne vyjednávať, tlačiť rodičov do ústupkov. V takej situácii by mal byť rodič vytrvalý a dôsledný. A to je pre mnohých rodičov neskutočne ťažké. Ak však rodič sám dôsledne nedodržiava rituály, sám nachádza rôzne dôvody, prečo vynechať krúžok, môže napáchať veľké výchovné škody. Od rodiča sa očakáva, že dieťa bude motivovať, povzbudzovať, prehovárať, a nie naopak.
„Deti sa ešte samy cielene motivovať nedokážu, treba ich podporiť zvonka,“ vysvetľuje psychoterapeutka Andrea Žilková. „Pomôže pochvala, rozhovory s dieťaťom. Mladším deťom môžu rodičia vystaviť výtvarné dielka v domácnosti, nafotiť fotky z tréningu, krúžku, a potom spoločne zakladať do albumov alebo si ich prezerať na počítači a zhovárať sa o tom. Rodičom odporúčam chváliť deti a vyzdvihovať to, čo deti v krúžkoch dokázali, aj keby v porovnaní s inými deťmi podali horší výkon,“ dodáva.
Nie každému rodičovi to chválenie dieťaťa ide samozrejme. Andrea Žilková spomína na konkrétny prípad z praxe, ktorý sa prelínal s jej súkromím. „Mamičku, ktorá ku mne prišla do poradne, poznám z futbalu, naši synovia tam spoločne chodili. Na rozdiel od toho môjho, ktorého zaujímalo všetko iné, len nie hra, jej syn hral výborne, partil k tým lepším hráčom, ale nebol najlepší. Ona tam sedávala a nostop pokrikovala: „Jeeeežišmária, čo to robíš? Ako to kopeš? Prečo si to nedal?“ Keby takto hral môj syn, bola by som šťastná. Jej syn začal ku mne dochádzať na konzultácie pre problémové správanie, negativizmus, nechcel spolupracovať v škole, v krúžkoch, pustil futbal. Vo finále došlo na koučovanie matky, priznala si, že problém je v nej. Nezaujímalo ju, že v rámci svojich možností syn podáva najlepší výkon, videla viac to, čo nezvládol ako to, čo urobil dobre. Takže teraz si matka trénuje schopnosť pochváliť syna za snahu, a nie za výkon.“
.kedy ustúpiť?
„Keď sa objavia zdravotné problémy,“ odpovedá jednoznačne psychoterapeutka. „Keď sa objavujú choroby, na ktoré dieťa dovtedy netrpelo a objavujú sa mu opakovane. Hovorí sa tomu i somatizácia. V prípade, že rodič nenačúva dieťa a neakceptuje jeho názor, obvykle sa to stáva u autoritatívnych, ambicióznych rodičov, nájde si dieťa náhradný spôsob, ako sa krúžku vyhnúť. Dieťa svoje nevyriešené problémy, starosti, strachy úplne nevedomky pretaví z psychiky do somatickej oblasti. Začne byť často choré, virózy, opakované zlomeniny, má problémy so spánkom, trpí nechutenstvom, fyzickou nevoľnosťou pred tréningom. Rodičia obvykle situáciu riešia u praktického lekára, ale choroba má psychický podtext. A ak rodič opakované ataky nerieši celistvo, zdravotné problémy nemajú konca kraja. Odporúčam pozhovárať sa s dieťaťom, vyhľadať pomoc odborníka – detského psychológa, psychoterapeuta, rodinného terapeuta. Pretože mnohokrát netreba riešiť dieťa, ale samotný vzťah rodič – dieťa.“
Ustúpiť je dobré i vtedy, ak dieťa na daný krúžok skutočne nemá. Treba si priznať chybu, priznať, že možno rodič do dieťaťa projektoval vlastnú ambíciu. A hoci dieťa nemá predpoklady na to, čo by si prial sám, určite má predpoklady, talent a chuť robiť niečo iné. Z výchovného hľadiska je veľmi vhodné v čo najkratšom čase po zrušení jednej aktivity nenechať dieťa pasívne, ale vyzvať ho, aby si vybralo inú aktivitu, a potom dôsledne trvať na dochádzke. Dieťa musí vedieť, že rodič za ním stojí, uznáva, že ten predošný krúžok nebol pre neho vhodný, ale musí vedieť i to, že sa tak nevyhlo nepríjemnej povinnosti a nad rodičom nevyhralo.
Podľa prieskumov, približne šestnásť percent školákov zvláda tri a viac krúžkov. Na žiadny krúžok nechodí takmer desať percent detí. Ani jeden extrém nie je dobrý. Dieťa by nemalo mať viac ako jeden krúžok za deň, malo by mať jeden-dva dni v týždni bezkrúžkové voľno. Pretože, aj keď nič nerobí, tak sníva, spracúva zážitky, potrebuje sa aj poflakovať. A rodičia tiež.
Asi je zbytočné zdôrazňovať, ako dramaticky môže dobre vybratý krúžok dieťaťu ovplyvniť celý život. V prvom rade, samozrejme, ide o to, aby malo dieťa nejako zmysluplne vyplnený voľný čas, aby si od učenia oddýchlo aktívne pri inom druhu fyzickej a mentálnej činnosti, zmenilo prostredie, získalo nových priateľov, dokázalo sa pre niečo zapáliť a horieť pod vedením ozajstných nadšencov, vybudovalo si zdravé návyky, trénovalo vytrvalosť, naučilo sa spracovať neúspech. Ale aj úspech, pretože najmä pre problémových žiakov môže byť záujmový krúžok miestom, kde pocítia, že nie sú stále len na chvoste, ale môžu byť aj premianti.
.rodičovská škola logistiky aj života
Konečným rozhodnutím, kam dieťa dať, absolvovaním konkurzov, vstupných pohovorov, testov, odovzdaním vzdelávacieho preukazu (termín je do 25. septembra), však celá záležitosť pre rodiča nekončí. Naopak. Tak, ako dobre tušili aj moji rodičia, najmä vo väčších obciach sa v prvom rade stávajú šoférmi či sprievodcami svojich detí nielen na krúžok, ale čoskoro aj na rôzne súťaže, vystúpenia, výstavy. Krúžky detí sú pre rodičov vysoká škola logistiky a priam buddhistickej trpezlivosti. Skutočná škola života pre rodiča sa však začína vo chvíli, keď dieťa začne štrajkovať a odmieta do krúžku ďalej dochádzať, a to aj napriek tomu, že si ho pôvodne samo vybralo a spočiatku sa tam tešilo.
Psychoterapeutka a špeciálna pedagogička Andrea Žilková tvrdí, že krúžky majú obrovský výchovný rozmer nielen pre deti. Vytvárajú nesmierne množstvo situácií, keď si sám rodič môže trénovať schopnosť počúvať, vyjednávať aj rešpektovať názory dieťaťa. Ak dieťa zrazu nechce chodiť do krúžov, nemusí to totiž znamenať hneď to, že ho omrzeli, je lenivé a neschopné vytrvať.
.oceňovať snahu, nie výkon a talent
„V prvom rade sa s ním treba o tom rozprávať,“ radí psychoterapeutka. „Prečo nechce? Čo mu tam prekáža? Ako sa tam cíti? Ak sa cíti zle, prečo? Čo mu nevyhovuje? Čo by sa malo zmeniť, aby tam chodilo rado? Ak sú rodičia naučení zhovárať sa s deťmi, z odpovedí budú vedieť usúdiť, či ide o skutočný problém a nemá význam, aby tam dieťa ďalej chodilo.“ To sú prípady, keď si napríklad dieťa vôbec nesadlo s lektorom. Konflikty s autoritami sa objavujú vždy a je dobré, ak sa dieťa na rozličných miestach trénuje zvládať ich. Ak však lektor dieťa podceňuje, nechváli, upozorňuje len na nedostatky, potom je namieste zmeniť učiteľa, prípadne aj zariadenie. Deje sa to najmä pri hudobných a športových krúžkoch, ak dieťa nemá potrebný talent. Je to drina, dieťa ide na maximum svojich schopností, ale učiteľ viac než úsilie vidí nedostatok talentu.
Často má dieťa všetky predpoklady na aktivitu v krúžku, aj vonkajšie okolnosti, ako lektor, ostatné deti, sú v pohode. Len príde kríza a jemu sa nechce. Začne vyjednávať, tlačiť rodičov do ústupkov. V takej situácii by mal byť rodič vytrvalý a dôsledný. A to je pre mnohých rodičov neskutočne ťažké. Ak však rodič sám dôsledne nedodržiava rituály, sám nachádza rôzne dôvody, prečo vynechať krúžok, môže napáchať veľké výchovné škody. Od rodiča sa očakáva, že dieťa bude motivovať, povzbudzovať, prehovárať, a nie naopak.
„Deti sa ešte samy cielene motivovať nedokážu, treba ich podporiť zvonka,“ vysvetľuje psychoterapeutka Andrea Žilková. „Pomôže pochvala, rozhovory s dieťaťom. Mladším deťom môžu rodičia vystaviť výtvarné dielka v domácnosti, nafotiť fotky z tréningu, krúžku, a potom spoločne zakladať do albumov alebo si ich prezerať na počítači a zhovárať sa o tom. Rodičom odporúčam chváliť deti a vyzdvihovať to, čo deti v krúžkoch dokázali, aj keby v porovnaní s inými deťmi podali horší výkon,“ dodáva.
Nie každému rodičovi to chválenie dieťaťa ide samozrejme. Andrea Žilková spomína na konkrétny prípad z praxe, ktorý sa prelínal s jej súkromím. „Mamičku, ktorá ku mne prišla do poradne, poznám z futbalu, naši synovia tam spoločne chodili. Na rozdiel od toho môjho, ktorého zaujímalo všetko iné, len nie hra, jej syn hral výborne, partil k tým lepším hráčom, ale nebol najlepší. Ona tam sedávala a nostop pokrikovala: „Jeeeežišmária, čo to robíš? Ako to kopeš? Prečo si to nedal?“ Keby takto hral môj syn, bola by som šťastná. Jej syn začal ku mne dochádzať na konzultácie pre problémové správanie, negativizmus, nechcel spolupracovať v škole, v krúžkoch, pustil futbal. Vo finále došlo na koučovanie matky, priznala si, že problém je v nej. Nezaujímalo ju, že v rámci svojich možností syn podáva najlepší výkon, videla viac to, čo nezvládol ako to, čo urobil dobre. Takže teraz si matka trénuje schopnosť pochváliť syna za snahu, a nie za výkon.“
.kedy ustúpiť?
„Keď sa objavia zdravotné problémy,“ odpovedá jednoznačne psychoterapeutka. „Keď sa objavujú choroby, na ktoré dieťa dovtedy netrpelo a objavujú sa mu opakovane. Hovorí sa tomu i somatizácia. V prípade, že rodič nenačúva dieťa a neakceptuje jeho názor, obvykle sa to stáva u autoritatívnych, ambicióznych rodičov, nájde si dieťa náhradný spôsob, ako sa krúžku vyhnúť. Dieťa svoje nevyriešené problémy, starosti, strachy úplne nevedomky pretaví z psychiky do somatickej oblasti. Začne byť často choré, virózy, opakované zlomeniny, má problémy so spánkom, trpí nechutenstvom, fyzickou nevoľnosťou pred tréningom. Rodičia obvykle situáciu riešia u praktického lekára, ale choroba má psychický podtext. A ak rodič opakované ataky nerieši celistvo, zdravotné problémy nemajú konca kraja. Odporúčam pozhovárať sa s dieťaťom, vyhľadať pomoc odborníka – detského psychológa, psychoterapeuta, rodinného terapeuta. Pretože mnohokrát netreba riešiť dieťa, ale samotný vzťah rodič – dieťa.“
Ustúpiť je dobré i vtedy, ak dieťa na daný krúžok skutočne nemá. Treba si priznať chybu, priznať, že možno rodič do dieťaťa projektoval vlastnú ambíciu. A hoci dieťa nemá predpoklady na to, čo by si prial sám, určite má predpoklady, talent a chuť robiť niečo iné. Z výchovného hľadiska je veľmi vhodné v čo najkratšom čase po zrušení jednej aktivity nenechať dieťa pasívne, ale vyzvať ho, aby si vybralo inú aktivitu, a potom dôsledne trvať na dochádzke. Dieťa musí vedieť, že rodič za ním stojí, uznáva, že ten predošný krúžok nebol pre neho vhodný, ale musí vedieť i to, že sa tak nevyhlo nepríjemnej povinnosti a nad rodičom nevyhralo.
Podľa prieskumov, približne šestnásť percent školákov zvláda tri a viac krúžkov. Na žiadny krúžok nechodí takmer desať percent detí. Ani jeden extrém nie je dobrý. Dieťa by nemalo mať viac ako jeden krúžok za deň, malo by mať jeden-dva dni v týždni bezkrúžkové voľno. Pretože, aj keď nič nerobí, tak sníva, spracúva zážitky, potrebuje sa aj poflakovať. A rodičia tiež.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.